Gjergj Kastrioti Skanderbeg (časť štvrtá)

Po víťazstve v bitke pri Ujëbardha boli Skanderbegove financie opäť takmer vyčerpané, a preto sa obrátil na pápeža Kalixta III. No v tomto období sa vo finančných problémoch topil aj sám Vatikán, pápež mohol poskytnúť iba malý príspevok. Neskôr ale menoval Skanderbega generálnym kapitánom Svätej stolice a udelil mu titul Athleta Christi.

Medzitým sa udiali dve udalosti, ktoré pochovali myšlienku novej krížovej výpravy. Ragusa odmietla uvoľniť finančné prostriedky, ktoré boli uložené v Dalmácii a pripravené práve pre tento účel s tým, že majú byť rozdelené pre Uhorsko, Albánsko a Bosnu. Vedenie Ragusy dokonca začalo rokovať s Mehmedom II., načo pápež reagoval vyhrážkou kliatby na konci roku 1457 a znova na začiatku roku 1458. Druhá udalosť, ktorá zmarila doterajšie plány, bola smrť Alfonza V. dňa 27.6.1458 a nástup na trón jeho syna Ferdinanda I., ktorý nebol ani zďaleka tak ambiciózny ako jeho otec. Viac ako upevňovanie moci ho zaujímali ženy. Situácia sa teda obrátila a tentokrát to bol Skanderbeg, kto musel pomáhať neapolskému kráľovi v udržaní moci. V roku 1459 napríklad Albánsky vládca postúpil Benátkam pevnosť Sati získanú od Osmanskej ríše. Kastriotiho reputácia a dôveryhodnosť narástla do takej miery, že pápež Pius II. navrhol zveriť Skanderbegovi velenie Benátok počas jeho Talianskej expedície.

Tá sa odohrala potom, ako sa v roku 1460 objavilo v Neapole ďalšie povstanie Valoisovsko-anjouovskej dynastie proti kráľovi Ferdinandovi, ktorý následne požiadal o pomoc Skanderbega. Toto Ferdinandových nepriateľov viac než znepokojilo, hlavný rival Giovanni Antonio Orsini dokonca Kastriotimu ponúkol spojenectvo. Ten však odmietol s tým, že je dlžníkom Aragornského rodu. Keď sa situácia začala stupňovať, Skanderbeg uzavrel prímerie s Turkami a v auguste 1461 sa vylodil v Apúlii s expedičnými silami o počte 1 000 jazdcov a 2 000 pešiakov. V mestách Barletta a Trani Kastrioti rýchlo porazil Ferdinandových oponentov a vrátil sa do Albánska. Aragornský kráľ bol za túto pomoc navždy vďačný a po Kastriotiho smrti odmenil jeho potomkov viacerými nehnuteľnosťami v Monte Sant’Angelo a San Giovanni Rotondo, ba dokonca hradom v Trani.

Skanderbeg sa túto nepríjemnú situáciu snažil vyriešiť čo najrýchlejšie aj kvôli správam z domova, do Albánska sa totiž mali presúvať až tri osmanské armády. Prvá vedená Sinan Pashom bola porazená pri Mokre. Druhá armáda na čele s Hasanom Beyom utrpela porážku pri Ohride a tretia, o počte 30 000 mužov, vedená Karazom Beyom prehrala pri Skopje. V apríli 1643 teda musel sultán Mehmed II. v Skopje podpísať prímerie. Samého Kastriotiho však musel k dohode prehovoriť jeho blízky spolupracovník Tanush Thopia, ktorý sa neskôr osobne vydal za pápežom, aby mu objasnil, prečo Skanderbeg súhlasil s mierom a uistil ho, že na pápežskú výzvu bude Kastrioti pokračovať vo vojne s Turkami.

Medzitým sa konečne zmenil aj postoj Benátok k albánskemu vládcovi, keďže sami Benátčania vstúpili do vojny s Osmanskou ríšou, a preto 20.8.1463 súhlasili s obnovením spojeneckej zmluvy z roku 1448. V novembri 1463 Pius II. vydal výzvu na križiacku výpravu, na ktorú zareagovali Benátčania a Albánci, keď Skanderbeg vyhlásil vojnu Turkom po tom, ako bolo do pevností v oblasti Ohridu vyslaných 14 000 osmanských vojakov vedených Şeremetom beyom. V septembri nasledujúceho roku spojenecké vojská Albáncov a Benátčanov vylákali jednotky Şeremeta beya z Ohridu a porazili ich. Samotná križiacka výprava sa však znova neuskutočnila, opäť kvôli úmrtiu jej hlavného protagonistu, pápeža Pia II. V apríli 1465 Skanderbeg v bitke pri Vaikale porazil Ballabana Badera, tureckého miestodržiteľa Ohridu, avšak nepodarilo sa mu zabrániť zajatiu viacerých albánskych veliteľov. Tí boli poslaní do Konštantínopolu a aj napriek Kastriotiho snahe o ich vykúpenie či výmenu boli rozsekaní a hodení psom. Za tento čin vykonali Albánci krvavú odplatu po druhej bitke pri Vaikale ešte v tom istom roku, keď do Albánska vtrhli ďalšie dve turecké armády. Albánci totiž po bitke popravili všetkých zajatcov. Druhá armáda bola zničená v oblasti Tirany.

Prvá časť je prístupná TU.

Druhú časť nájdete na tomto mieste.

Pre tretiu časť kliknite SEM

_______________

Autor: Dávid Šálka

Zdroje:

britannica.com/biography/Skanderbeg

historyofwar.org/articles/people_skanderbeg.html

albanianstudies.weebly.com/skandebeg.html

roman-catholic-saints.com/skanderbeg.html

Obrázok: vargmal.org/attachment.php?attachmentid=1528&d=1229614905

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.