Hárem v Osmanskej ríši I.

Prvá časť: Príbeh Süleymana Veľkolepého a Hürrem

Istanbul 16. storočia bol centrom islamského impéria, ktoré sa pod vládou Süleymana Veľkolepého rozprestieralo od Bagdadu až po Budapešť. Moc sa sústredila v sultánovom paláci Topkapi, kde sa nachádzal aj hárem plný konkubín, osobných otrokýň sultána. V prvej časti nášho dvojdielneho článku vás zasvätíme do toho, ako hárem v Osmanskej ríši fungoval a zároveň vás zoznámime s Hürrem, ktorá ako prvá dokázala spomedzi žien v háreme vyniknúť a vydobyť si tak pre seba miesto v histórii.

Príchod žien do háremu a ich vzdelávanie

V háreme osmanského sultána sa nachádzali prevažne kresťanky slovanského alebo kaukazského pôvodu, cenené pre svoj krásny zovňajšok. Nakoľko Korán zakazuje zotročenie človeka narodeného ako slobodného moslima, turecké ženy v háreme neboli. Islam povoľuje polygamiu, a tak môže mať muž až štyri manželky, no zároveň viaceré konkubíny. Mať vlastný hárem však bolo typické len pre členov vládnucej vrstvy a sultána.

Zakázané je tiež v islamskej kultúre písanie a rozprávanie o háreme a jeho obyvateľkách, preto sú naše zdroje v tejto téme obmedzené hlavne na spisy cudzincov prichádzajúcich do Osmanskej ríše v 16. – 18. storočí, ktorí zrejme k pravde často dodávali vymyslené detaily. Európania tak popisujú, že ženy v háreme boli krásne a vynikali jemnými črtami. Mali k dispozícii kvalitné oblečenie, stravu aj hudbu, ťažko však povedať, či boli šťastné.

Nové dievčatá, ktoré prichádzali do harému, boli najprv podrobené detailnej prehliadke, aby sa zistilo, či nemajú nejakú fyzickú vadu alebo chorobu. Následne ich v tureckých kúpeľoch zaúčali do hygieny a čistenia pred modlením. Sultán bol svojím okolím podnecovaný, aby hárem navštevoval pravidelne a zabezpečil tak následníctvo, a teda budúcnosť svojej dynastie.

Ženy v háreme boli vzdelávané a trénované v rôznych odvetviach viac než bolo pre ženy ich doby bežné, a tak je hárem v istom zmysle možné považovať za jedinú ženskú univerzitu v Osmanskej ríši. Dievčatá tu zaúčali do základov islamského náboženstva, spôsobu správania sa na dvore sultána či vyšívania. Lekcie mali každý deň a väčšina z nich sa v háreme naučila čítať a písať. Mnohé vo voľnom čase čítali Korán.

Dôležitosť eunuchov a sultánovej matky

Hárem mal minimálny kontakt s vonkajším svetom a prístup doň mali jedine kastrovaní muži, eunuchovia, ktorí miestne ženy strážili a mnohí z nich tu, podobne ako ony, strávili väčšinu života. Eunuchovia mali zároveň zaistiť, aby konkubíny v háreme nemali pohlavný styk s nikým iným okrem sultána, vrátane ostatných žien.

Nakoľko moslim nemohol kastrovať iného moslima, kastráciu eunuchov vykonávali koptskí kresťanskí farári v Egypte. Aj po kastrácii však občas eunuch mohol naďalej fungovať sexuálne a z tohto dôvodu boli všetci eunuchovia v háreme čiernej pleti. Predpokladalo sa, že ak by niektorá zo žien s ním otehotnela, týmto spôsobom by sa to hneď odhalilo.

Dievčatá s vyššou pozíciou v háreme mali vlastné komnaty, ostatné zdieľali spoločné izby. V tých žili aj staršie ženy, ktoré mali zaistiť, aby dievčatá nespávali v jednej posteli alebo sa v noci nerozprávali. Jedinou možnosťou progresu v háreme bol pre ženu sex so sultánom. Mnohé konkubíny však sultána nikdy nevideli a len máloktoré sa dostali do jeho postele.

Viaceré kandidátky tradične vyberala sultánova matka, ktorá brala ohľad nielen na fyzickú príťažlivosť, ale aj dobré zdravie a talent. Tieto dievčatá následne išli na miesto, z ktorého ich sultán mohol pozorovať a vybrať si spomedzi nich svoje obľúbenkyne.

Príprava na prvú noc so sultánom

Každé dievča bolo na prvú noc strávenú so sultánom precízne pripravované. Do najmenších detailov okúpali jej telo a tvár, následne maľovali ruky a vlasy henou. Odstraňovali im všetky chlpy na tele, vrátane ochlpenia v intímnej oblasti. Hoci konkubíny mali byť panny, zároveň sa predpokladá, že boli na sex pripravované a vedeli, čo očakávať.

Je tiež možné, že dievčaťu dávala inštrukcie aj sultánova matka a sestry, ktoré jej mohli povedať, čo má rád a čo naopak nie. Podľa niektorých rozprávaní dievča od háremu k dverám sultánovej komnaty sprevádzali hudobníci a ostatné spievajúce konkubíny.

Süleyman I. Veľkolepý sa stretáva s Hürrem

Do paláca jedného z najvýznamnejších sultánov Osmanskej ríše, Süleymana I. Veľkolepého (1494-1566), prichádza v roku 1520 dcéra pravoslávneho slovanského kňaza z územia dnešnej Ukrajiny, odkiaľ ju uniesli krymskí Tatári. Volala sa Alexandra Lisovská, hoci je známejšia pod menami Roksolana a Hürrem (1502-1558), čo znamená „tá veselá“. Jedného dňa zaujala sultánovu pozornosť a dostala sa tak do jeho spálne.

Nevie sa, k čomu presne medzi Hürrem a Süleymanom počas ich prvého stretnutia došlo, isté však je, že sultán chcel, aby to pokračovalo a volal si ju k sebe opakovane. Stala sa jeho favoritkou a s inou ženou už nebol, Benátčania preto tvrdili, že sa sultán do nej zamiloval. To vyvolalo žiarlivosť jeho staršej favoritky Mahidevran (1500-1581), ktorá zároveň bola matkou jeho najstaršieho syna Mustafu.

Mahidevran vyvolala s Hürrem hádku, počas ktorej ju udrela a rozbila jej peru. V nasledujúcu noc, keď si ju sultán k sebe zavolal, mu tak Hürrem odkázala, že nie je hodná jeho pozornosti. Tým však prebudila u neho zvedavosť a nechal si od nej vyrozprávať celú príhodu, z ktorej Mahidevran očividne vyšla negatívne. Tento akt bol prvým znakom inteligencie Hürrem a jej schopnosti manipulovať palácový systém.

Otázka následníctva v Osmanskej ríši a svadba s konkubínou

V roku 1521 Hürrem porodila svojho prvého syna Mehmeda (1521-1543), pričom v podobnej situácii bolo bežné, že sultán si vybral iné konkubíny a žena, ktorá mu porodila dieťa, už prístup do jeho spálne nemala. Süleyman sa však s Hürrem neprestával stretávať a ona tak s ním v priebehu rokov splodila viaceré deti.

V islamskom práve platilo, že na trón mali nárok všetci mužskí potomkovia sultána, tí však medzi sebou o následníctvo bojovali, pričom najsilnejší a najschopnejší z nich sa stal sultánom. Často následne nechal zabiť všetkých svojich bratov. Odstránením prebytočných následníkov sa mala vyriešiť otázka neprerušovaného a legitímneho následníctva.

V roku 1530 bol Süleyman už otcom piatich synov, z ktorých štyroch splodil s Hürrem. Mnohí ľudia nerozumeli tomu, že chcel byť len s jedinou ženou, a preto ju niektorí považovali za čarodejnicu a zvodkyňu. Do háremu prichádzali nové konkubíny, vrátane dvoch žien ruského pôvodu, ktoré sa podobali na Hürrem. Tá vraj bola z ich príchodu tak smutná, že sa ich sultán rozhodol vrátiť a viaceré konkubíny panny boli vydaté za sultánových dvoranov.

V roku 1534 sa Süleyman s Hürrem oženil, čo vôbec nebolo bežné, nakoľko nebolo potrebné, aby si sultáni brali svoje konkubíny. Keďže právo zakazovalo svadbu s konkubínou ako otrokyňou, sultán jej najprv musel udeliť slobodu. Po ich svadbe tak mali Osmani po prvýkrát v histórii kráľovnú, ktorá ovplyvňovala sultánove rozhodnutia v politike, budovala diplomatické vzťahy so zahraničím a podporovala stavbu veľkolepých mešít.

Rivalita na sultánovom dvore

Naďalej sa však predpoklado, že následníkom sultána bude jeho najstarší syn Mustafa (1515-1553), ktorého matka bola Mahidevran, niekdajšia rivalka Hürrem v háreme. Mustafa mal podporu osmanskej armády a tiež veľkovezíra Ibrahima Pašu (1493-1536), ktorý bol po sultánovi druhým najdôležitejším mužom ríše a zároveň manželom jeho sestry.  

Jeho moc sa nepozdávala Hürrem a snažila sa ju tak podryť navádzajúc sultána proti veľkovezírovi. Süleyman časom skutočne došiel k názoru, že sa Ibrahim stal už priveľmi mocným a v roku 1536 bol teda po ich spoločnej večery usmrtený.

V roku 1543 zomiera v dôsledku kiahní najstarší syn Hürrem, Mehmed (1521-1543), a prvoradým kandidátom na trón naďalej zostáva vysoký, silný a pohľadný Mustafa, ktorý bol aj favoritom sultána. Popularita Mustafa medzi vojakmi  však bola taká veľká, že vytváral konkurenciu vlastnému otcovi a po čase sa začali šíriť zvesti, podľa ktorých chystal proti Süleymanovi konšpiráciu.

K tomu si Hürrem našla spojenca v manželovi svojej dcéry Mihrimah (1522-1578) a novom veľkovezírovi Rüstem Paša (1500-1561). S jeho pomocou sa k sultánovi dostávajú počas vojnovej výpravy v Iráne správy o možnej konšpirácii princa Mustafu. Ten prichádza za otcom, aby sa pred podobnými obvineniami bránil, bol však na sultánov príkaz usmrtený jeho strážcami.

Hoci je možné, že Hürrem mala prsty v Mustafovej smrti, zároveň je pravdepodobné, že sultán uveril klebetám o zrade svojho syna, keďže ho aj sám podozrieval alebo sa domnieval, že jeho smrť zachová integritu Osmanskej ríše.

Odkaz Hürrem a jej nasledovníčky

Samotná Hürrem zomiera na následky choroby v apríli 1558 a jej smrť veľmi zasiahne sultána, ktorý ju na večný odpočinok nasledoval o osem rokov neskôr. Hürrem položila v Osmanskej ríši základy verejnej moci žien. Hoci svojho času ju mnohí za jej vplyv ako niekdajšiu konkubínu odsudzovali, dnes je za svoj pokrok obdivovaná.

Väčšinu života sa Hürrem snažila zaistiť, aby jeden z jej synov nastúpil na trón. To sa jej síce podarilo, jej hlavným dedičstvom ale nebolo dať svetu nového Süleymana Veľkolepého, ale počiatok veľkých intríg žien v háreme, ktorých moc prekoná aj jej vlastnú. Tým, že sa stala dôverníčkou a neskôr manželkou sultána, prelomila sériu pasívnych a anonymných konkubín. Ženy z háremu, ktoré ju nasledovali, začínajú hrať v hre o moc aktívnu úlohu, dôležitejšia je však ich pozícia matiek než konkubín.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Harem (Suleiman the Magnificent Documentary) 

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/2b/Haseki_Huerrem_Sultan_Roxelane.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.