História elektriny

Tháles z Milétu

Elektrické javy patria medzi fyzikálne zákony, ktoré využíva drvivá väčšina ľudí každý deň. Elektromagnetická sila patrí medzi štyri základné sily, spolu s gravitačnou, silnou a slabou interakciou. Tomuto fenoménu vďačíme naozaj za veľa, a preto si určite zaslúži aspoň minimálny priestor na našom webe. 

Prvé zmienky o tomto jave nám zanechal grécky filozof Tháles z Milétu, žijúci a pôsobiaci 600 rokov pred našim letopočtom. Od starých Grékov pochádza aj názov celej vednej oblasti, konkrétne podľa gréckeho pomenovania jantáru (elektrón). Nasledovalo ďalšie množstvo ľudí, ktorí sa danou témou zaoberali, avšak zlatý vek pre elektriku a jej objavy nastal v 18. storočí, pričom pokračuje dodnes.

Henry Cavendish

Henry Cavendish, možno menej známy, avšak skvelý britský vedec, ktorému sa stalo osudným to, že nepublikoval mnoho svojich prác, medzi ktorými bolo napr. objavenie Coulombovho zákona, skúmanie kapacitancí kondenzátorov. Taktiež sa považuje za objaviteľa vodíka. Zaujímavosťou je jeho celkom presné určenie hmotnosti našej Zeme. Písal sa rok 1789!

Charles-Augustin de Coulomb

Jedným z najvýznamnejších vedcov bol Francúz Charles-Augustin de Coulomb, po ktorom je pomenovaný Coulombov zákon, ktorý hovorí o vzájomnom pôsobení dvoch elektricky nabitých častíc. Formálne je rovnaký ako Newtonov gravitačný zákon, avšak samozrejme s inými veličinami. Po tomto francúzskom fyzikovi, ktorý sa taktiež zaoberal mechanikou, je pomenovaná jednotka elektrického náboja, Coulombova veta alebo Coulombov zákon trenia.

Ak patríte medzi ľudí trpiacich astrofóbiou, čo je strach z búrky, mali by ste ďakovať  Benjaminovi Franklinovi a Prokopovi Divišovi. Obaja vymysleli bleskozvod, aj keď sa stále vedú polemiky o tom, kto bol prvý.  Diviš taktiež využíval elektrinu na liečbu ľudí, dnes už bežná metóda, tzv. elektroliečba.

Galvani vs. Volta

Z Talianska k nám prišli elektrochemické zdroje. Lekár Luigi Galvani si všimol vplyv elektriny na svaly mŕtvych žiab. Prišiel s teóriou akejsi živočíšnej elektriny. Proti bol však Alessandro Volta, zostrojiteľ prvej prakticky použiteľnej batérie- Voltovho stĺpa. Na výrobu elektrickej energie sa využívali chemické reakcie, čo sa využíva dodnes. Zároveň tento objav učinil obrovskú teóriu zástancom teórie živočíšnej elektriny. Po Voltovi máme pomenovanú jednotku elektrického napätia, po Galvanim zase galvanický článok.  

Nemecká škola

Taktiež nemožno zabudnúť  na nemeckú školu, a to konkrétne na Geroga Simona Ohma  a Wernera von Siemensa. Po prvom je pomenovaný Ohmov zákon, hovoriaci o vzťahu medzi napätím, prúdom a odporom vo vodiči. Taktiež jednotka odporu nesie jeho meno. Ďalšia fyzikálna veličina vodivosť je prevrátenou hodnotou práve odporu a jej jednotkou je siemens.

Vývoj vo svete elektriny neustále napredoval, zdokonaľovala sa technika, zisťovali sa nové zákonitosti, objavovali nové súvislosti. Cieľom tohto článku bolo v skratke priblížiť najvýznamnejších vedcov zaoberajúcich sa týmto javom pôsobiacich prevažne v 18. storočí. Ruka v ruke s týmito objavmi šli aj objavy v oblasti magnetizmu, aby sa nakoniec zjednotili do jednej teórie.

Pozn. Všetky spomínané jednotky nesúce mená po vedcoch sa používajú v SI sústave.

_____________

Autor: Ľuboš Jendryščík

Zdroj: Ivo Čáp- Klára Čápová- Milan Smetana: Teoretická elektrotechnika elektromagnetické

javy, EDIS, ISBN 978-80-554-0738-8

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c6/

Illustrerad_Verldshistoria_band_I_Ill_107.jpg/800px-Illustrerad_Verldshistoria_band_I_Ill_107.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.