História Írska I. (Vek invázií)

História Írska je históriou zeleného ostrova, ktorého vývoj tvarovali vlny kultúr, jazykov a náboženstiev prichádzajúcich po mori. V prvej časti päťdielnej série článkov sa dozviete o prvých osadníkoch ostrova, o jeho vnímaní zo strany Rimanov a iných národov, ale aj o tom, ako sa do Írska dostalo kresťanstvo, ktoré spolu s gaelským pôvodom a keltskými mýtmi dlhú dobu tvorilo základ írskej identity.

Nálezy z čias praveku

Odhaduje sa, že prvé vlny osadníkov prišli do Írska z kontinentálnej Európy pred približne 10-tisíc rokmi, po ukončení doby ľadovej. Okolo roku 4000 pred naším letopočtom začali obrábať pôdu a z tretieho tisícročia pochádza rozsiahla hrobka New Grange postavená skôr než pyramídy v egyptskej Gíze alebo anglický Stonehenge. Objavy získané v hrobke naznačujú, že vtedajší ľudia si uvedomovali dôležitosť striedania ročných období v poľnohospodárstve, no tiež fakt, že na iných územiach žijú ďalšie kmene.

Na predmetoch z bronzovej doby okolo roku 800 p. n. l. sú už viditeľné znaky kultúry, ktorú Írsko zdieľalo s Britániou a zvyškom Európy, ktorej neskorší historici dali meno Kelti. Dodnes tiež vychádzajú na svetlo sveta úlomky z dávnej írskej minulosti, ako napríklad telo muža označeného ako Clonycavan man, objavené v roku 2003. Predpokladá sa, že žil v dobe železnej, bol vládcom a bol obetovaný bohyni, ktorá mala mnoho foriem, a preto bol aj on usmrtený rôznymi spôsobmi.

Historici sa domnievajú, že tento muž hovoril rannou formou keltského jazyka, hoci geneticky nemá mnoho spoločného s Galmi vo Francúzsku alebo Keltami Strednej Európy. Počas jeho života ľudia uctievali bohov prírody a v ich spoločnosti existovala hierarchia. Prepracované umenie a obchod zabezpečovalo spojenie s kultúrami antického sveta. Fakt, že Írsko je ostrov neznamenal, že by sa po dlhú dobu vyvíjal izolovane od zvyšku Európy. V dávnej minulosti bolo mnohokrát jednoduchšie a bezpečnejšie cestovať po mori ako po súši.

Írsko očami antických Grékov a Rimanov

Antická literatúra spomína Írsko napríklad v diele Homéra alebo Iulia Caesara, ktorý popisuje ostrov ako Hiberniu, teda krajinu zimy. Ptolemaiove dielo Geografia zobrazuje svet, ako ho poznali Rimania okolo roku 150 nášho letopočtu a v jednej z jeho máp vidíme prvé zakreslenie ostrova, jeho obyvateľov a názov Eblani situovaný do oblasti Dublinu. Panuje presvedčenie, že Rimania mali pôvodne v úmysle vylodiť sa aj v Írsku, nakoniec od toho však kvôli problémom v Škótsku upustili. Írsko sa tak nikdy nedostalo pod vládu rímskeho práva alebo administratívy, hoci jeho obyvatelia o Rimanoch vedeli vďaka obchodu.

Existujú dôkazy o tom, že írski obchodníci a osadníci prichádzali v priebehu štvrtého storočia aj do Británie, kedy rímske impérium síce upadalo, jeho vplyv však naďalej pretrvával. Oficiálnym náboženstvom ríše už bolo kresťanstvo a jeho šíritelia boli vysielaní po celej Európe. V súčasnosti je katolícka viera považovaná za kľúčovú súčasť írskej identity, vo svojich počiatkoch však najprv musela potlačiť vyznávanie pohanských bohov. S nevľúdnym prijatím sa v roku 431 stretol aj Palladius, prvý kresťanský biskup prichádzajúci z Ríma.

Útoky barbarských kmeňov v piatom storočí čoraz viac oslabovali Rím, ktorý si volal na pomoc aj svoje jednotky z Británie. Ich neprítomnosť využívali Íri rozširujúci svoju prítomnosť prostredníctvom rabovania a obchodu. Jedným z najvýnosnejších obchodov tej doby bol otrokársky trh, v rámci ktorého Íri predávali osadníkov z britského pobrežia.

Šírenie kresťanstva v Írsku a dedičstvo Sv. Patrika

Ako zajatec sa do Írska dostal aj rodený Welšan, dnes považovaný za najslávnejšieho Íra vôbec. Svätý Patrik z otroctva po čase utiekol, neskôr sa však do Írska vrátil potom ako mal sen, v ktorom ho pohanskí Íri žiadali o šírenie kresťanstva. Mnohé informácie o jeho živote sú však až výplodom legiend a neskorších čias, ako napríklad presvedčenie, že sv. Trojicu ilustroval s pomocou trojlístka alebo že z Írska vyhnal hady. Je však pravda, že bol vo svojej misii vytrvalý a ochotný zniesť viac, než bolo bežné.

Čoskoro prichádzali do Írska aj ďalší misionári šíriaci kresťanstvo a zakladajúci opátstva. Často k tomu využívali podporu miestnych kráľov, pre ktorých bolo výhodné nechať na svojom teritóriu postaviť opátstvo alebo v ňom mať niektorého člena rodiny. Králi, ktorí konvertovali na kresťanstvo sa pre mníchov stali patrónmi a ochrancami. Opátstva sa začínajú využívať aj ako centrá akademického a umeleckého života. Prekvitá v nich kultúra spájajúca pôvodné tradície s tými latinskými.

Zároveň sa v opátstvach rozvíja aj obchod a navštevujú ich mnohí ľudia z Anglicka a kontinentálnej Európy. Mnísi tu zapisujú staré zákony a prepisujú Bibliu, a to nielen po latinsky, ale aj v písanej forme ľudového keltského jazyka, ktorú vytvorili. Významným príkladom diel z tejto doby je predovšetkým Kniha invázií nazývaná tiež Lebor Gabála Érenn, pričom tieto príbehy mali veľký vplyv na to, ako v neskorších storočiach Íri vnímali samých seba.

Írski mnísi zároveň šíria kresťanstvo po mori, ako napríklad sv. Brendan alebo Aidan z Lindisfarne. Na prelome šiesteho a siedmeho storočia zas založil na území dnešného Francúzska a Talianska viaceré opátstva mních Columbanus známy tiež ako Sv. Columban. Bol reformným mníchom, ktorý varoval pred priveľkým zneužívaním moci a sníval o Európe zjednotenej vo viere a kultúre. V opátstve Bobbio založil tiež jednu z najväčších knižníc stredovekého sveta, ktorá bola mimochodom výraznou inšpiráciou pre Umberta Eca počas písania románu Meno ruže.

Začiatok doby Vikingov

V roku 795 sa k írskemu pobrežiu zo Severného mora po prvýkrát blížia dlhé lode s dračími hlavami, ktorých námorníci drancujú poklady opátstiev, rabujú, vraždia, predávajú ľudí do otroctva, ale zároveň aj obchodujú a usádzajú sa. Vikingovia pochádzali z územia dnešného Nórska, v ktorého fjordoch ležal základ obrovského impéria rozkladajúceho sa od amerických brehov na západe až po stredné Rusko na východe.

Pre Vikingov malo strategický význam východné pobrežie Írska, ktoré využívali pre obchod s rozpínajúcim sa vikingským svetom. Počas plavby írskym vnútrozemím začali Vikingovia od roku 842 stavať po brehoch rieky Liffey prvé obranné stavby, čím položili základ neskoršiemu najväčšiemu mestu Írska, Dublinu. V nasledujúcom storočí sa Dublin rozrástol a prechádzali ním vikingské lode smerujúce cez Atlantický oceán, do ruských stepí aj oblasti Konštantínopolu a Blízkeho východu. Dublin bol tak kozmopolitným mestom, v ktorého kultúre sa spájali írske prvky so severoeurópskymi.

Vikingovia si brali miestne ženy, konvertovali na kresťanstvo a vytvárali si spojenectvá. Založili dôležité prístavné mestá, ako je Cork, Limeric, Waterford či Wexford. Írsko bolo v tom čase krajinou mnohých miestnych kráľov, ktorí medzi sebou bojovali o územie a dominanciu. V Európe medzitým dochádzalo k postupnej centralizácii, čo inšpirovalo jedného z ambicióznych írskych kráľov k tomu, aby sa prehlásil za kráľa všetkých Írov a od svojich poddaných požadoval poplatky vo forme vína, zlata a dobytku.

Prvé snahy o vytvorenie jednotného Írska

Týmto kráľom bol Brian Boru (941-1014), ktorý si s pomocou mocnej armády chcel podrobiť ostatných vládcov, čo sa mu podarilo v prípade Corku, Wexfordu a Waterfordu. Je považovaný za prvého írskeho hrdinu a ikonu národného odporu, zatiaľčo jeho vojaci sú často označovaní za svätých bojovníkov, ktorí porazili vikingskú inváziu. Skutočnosť však bola komplikovanejšia, keďže pri pokuse o dobytie Dublinu sa Brianovi postavili na odpor Vikingovia spoločne s Írmi a predpokladá sa, že ďalší Vikingovia bojovali aj v Brianovom vojsku. Nešlo teda o epický stret medzi Írmi a Vikingami, či o záchranu pred pohanmi.

Hoci Brian Boru zvíťazil, po ukončení boja bol usmrtený počas modlenia vo svojom stane, v dôsledku čoho je považovaný za prvého martýra za vieru a írsku krajinu. Po jeho smrti sa Írsko opäť ocitlo v neustálych bojoch medzi viacerými kráľmi o moc a teritórium a žiadny z nich sa už nesnažil ustanoviť ako jediný a nadradený kráľ Írov. Podrobne rozdrobená krajina bola lákavou korisťou pre zahraničných dobyvateľov, o čom sa dozviete viac v druhej časti nášho článku, kde vám prezradíme, ako vzostup Normanskej ríše zmenil írsku históriu.

______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film A History Of Ireland Part 1

Obrázok: i1.wp.com/www.bitno.net/wp-content/uploads/2014/03/Sveti-Patrik.jpg?w=630

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.