História Írska II. (Vek dobývania)

Po celé stáročia prinášalo more do Írska cudzincov, či už v podobe kresťanských misionárov alebo vikingských bojovníkov. Až v 12. storočí však začal skutočný vek dobývania, kedy príchod prvých Anglo-Normanov znamenal zásadný zlom v írskej histórii. V druhej časti našej päťdielnej sérii sa tak zameriame na vzťah Írska a Anglicka od čias kráľa Henricha II. až po kráľovnú Alžbetu I. 

Počiatky kontaktu Anglicka a normanských kráľov

V rannom stredoveku bolo Írsko krajinou farmárov, ktorej vládli šéfovia klanov platiaci dane piatim provinčným kráľom. Existovala síce funkcia najvyššieho kráľa Írska, tento však mal len obmedzenú moc. To chcel zmeniť kráľ Leinsteru Diarmait Mac Murchada (1110-1171), o ktorom je známe, že chcel aby sa ho ľudia obávali a že svojich nepriateľov rituálne oslepoval a kastroval, aby nemohli mať dedičov. Podobným konaním si získal medzi provinčnými kráľmi Írska mocných nepriateľov a potom, čo uniesol manželku jedného z nich, spojili sa proti nemu a pripravili ho o titul a majetky.

Diarmait chcel získať späť svoju pozíciu a k tomu plánoval využiť spojenectvo s Britániou, ktorej už vládli normanskí králi. Tí do krajiny priniesli feudálny systém, v ktorom moc plynula od kráľa k jeho poddaným, vlastnili mocné vojsko a skvelé jazdectvo. Diarmait oslovil vtedajšieho anglického kráľa Henricha II. (1133-1189), ktorý sa už skôr pohrával s myšlienkou dobytia Írska. Diarmait sľubuje kráľovi výmenou za vojenskú podporu teritórium a Henrich je presvedčený o tom, že má v Írsku povinnosť civilizačnej misie, čo sa neskôr stane zásadnou témou Anglicka voči Írsku.

S podporou Henricha II. si Diarmait najal anglo – normanského baróna menom Richard de Clare, prezývaný Strongbow (1130-1176). Ten bol energickým a ambicióznym mužom a z jeho inciatívy prichádza v auguste 1170  do írskeho grófstva Wexford prvá anglo – normanská skupina. Stretáva sa s Írmi, oproti ktorým je vybavená pokrokovejšími zbraňami a začína sa urputný a krvavý boj, v ktorom Normani zvíťazili a následne dobyli Waterford.

Krátko nato si Strongbow nárokoval od Diarmaita prvú časť odmeny za vedenie invázie do Írska, svadbu s jeho dcérou Aiofe MacMurrough (1145-1188), nazývanou tiež Eva. Tento moment je írskymi nacionalistami považovaný za začiatok 800 – ročnej dominancie Británie nad Írskom a symbolický počiatok zväzku oboch krajín.

Diarmait Mac Murchada čoskoro zomiera bez toho, že by si mohol vychutnať plody svojej práce a na jeho miesto nastupuje práve Strongbow. Nakoľko mu však Henrich II. príliš nedôveroval a obával sa toho, že by ho mohol z Írska napadnúť, privádza v roku 1171 do Írska armádu a Strongbow sa podriaďuje jeho vôli. Írski králi ho vítali ako stabilizačnú silu a menšie zlo, ktoré malo ukončiť zaberanie ich území zo strany Anglo – Normanov.

Transformácia Írska podľa anglického vzoru

V priebehu 12. storočia sa formuje klasický obraz vidieckeho Írska, do ktorého Normani prinášajú svoj parlamentný a právny systém, ako aj administráciu krajiny na 32 grófstiev. Podobne ako v časoch rímskej ríše, aj Normani považovali dobyté národy vrátane Írov za barbarských a divokých ľudí, ktorí sa neriadia intelektom, ale inštinktom. Tento obraz podáva aj kronikár Gerald z Walesu (1146-1223), ktorý tvrdí, že nakoľko Íri nezažili rímske právo, venujú sa mnohým divokým a barbarským aktivitám.

Postupom času si Angličania upevňovali svoju moc v írskych mestách, predovšetkým v okolí Dublinu, kde dávajú plodnej oblasti meno The Pale. Väčšina pôvodného obyvateľstva sa však stiahla na vidiek a do hôr. Írski šéfovia klanov sa sťažovali na nerovné zaobchádzanie zo strany kolonistov v roku 1317 pápežovi prostredníctvom dokumentu Námietka írskych princov (Remonstrance of Irish Princes), jeho apelovanie na vtedajšieho anglického kráľa Edwarda II. (1284-1327) však výsledky neprinieslo.

Podobne ako väčšina Európy, aj Írsko bolo v roku 1348 zasiahnuté morom, ktorý prinášal smrť ľuďom hlavne v mestách, kde bol základ anglickej moci v krajine. Mnohí anglickí lordi tak zanechali svoje majetky a vrátili sa do Anglicka, iným zas boli násilne vzaté a vrátené írskej šľachte, ktorej moc narastala na úkor Angličanov.

Odchod mnohých Angličanov z Írska vedie k tomu, že Íri získavajú späť dočasne stratené sebavedomie a hoci z rokov 1150-1350 máme k dispozícii len minimum rukopisov v írskom jazyku, po tomto období sa objavuje množstvo detailne zdobených rukopisov. Poézia sa teší veľkej obľube a využíva sa pre šírenie noviniek v spoločnosti podobne ako dnes tlač. S nárastom írskeho povedomia ustupuje anglická kolónia do pozadia napriek niekoľkým vydaným zákonom separujúcim Angličanov a Írov.

Postoj Henricha VIII. k Írsku a zrod anglikánskej cirkvi

Írsko nepatrí k strategickým prioritám anglických kráľov až do roku 1509, kedy na trón nastupuje Henrich VIII. (1491-1547). Íri boli pre neho hrozbou pre anglickú moc a z Írska chcel vytvoriť jednotnú krajinu s jediným kráľom, ktorý by pokračoval v diele Briana Boru a Diarmaita Mac Murchada. Zjednotené Írsko by následne podliehalo kontrole anglického kráľa a jeho reprezentantov.

Príslušníkom írskej šľachty bolo sľúbené zachovanie ich moc v právnom rámci Anglicka, čo sa nepozdávalo starým anglickým lordom v Kildare, ktorí zastupovali v Írsku kráľa a zdalo sa im, že podobným spôsobom prídu o svoj vplyv. V roku 1534 sa preto proti snahám Henricha VIII. vzbúrili, ten ich však rýchlo potlačil. Napriek tomu sa anglickému kráľovi nepodarilo dostať Írsko úplne pod svoju kontrolu, keďže medzitým sa zaoberal náboženskými otázkami a zriadením anglikánskej cirkvi. Zanechal po sebe v Írsku stálu armádu, krajina však naďalej zostávala katolícka.

Vek dobrodruhov Alžbety I.

Počas 16. storočia sa v Európe rozvíjal protestantizmus, hoci sa často stretával s odporom a intenzívnou protireformáciou. Aj v Anglicku bola nová viera utláčaná pod vládou Henrichovej katolíckej dcéry Márie I. (1516-1558). Potom čo sa na trón dostala v roku 1558 jej sestra, kráľovná Alžbeta I. (1533-1603) bol katolicizmus vnímaný ako hrozba obmedzujúca slobody anglikánskej cirkvi a jej teror je prezentovaný prostredníctvom Španielska, ktoré hrozilo Anglicku inváziou.

Alžbeta chcela v Írsku udržať bezpečnosť, zároveň však počas jej vlády vznikala nová skupina vojakov a dobrodruhov, z ktorých mnohí sa vydávali do Írska. Írov považovali za nepriateľov poriadku a zaberali im ich územia, zatiaľčo írska šľachta zvažovala či sa má proti dobrodruhom spojiť alebo nie. Aj kráľovná sa obávala potenciálnej írskej rebélie a tiež možnosti jej spojenia so zahraničnými nepriateľmi Anglicka, predovšetkým Španielskom.

Viacerí z prichádzajúcich Angličanov sa k Írom správali veľmi kruto, dokonca vraždili celé dediny. Zároveň niektorí írski lordi podporovali anglickú korunu a z vlastnej iniciatívy zabíjali svojich krajanov. Krajinou sa šíril teror a írska otázka získavala čoraz väčšiu dôležitosť v čase, kedy náboženské spory v Európe vyúsťujú do udalostí ako napríklad Bartolomejská noc v roku 1572.

V roku 1579 dochádza v Írsku k rebélii, ktorú podporuje aj niekoľko španielskych vojakov a taliansky kapitán. Hoci je rebélia rýchlo potlačená, presvedčí Alžbetu o potrebe trvalého riešenia pre írsky problém. Írsko sa tak postupne mení a jeho hlboké lesy ustupujú pred rozrastajúcimi sa farmami, čím sa má divoká krajina zmeniť na pokojnú anglickú záhradu.

Za vernosť kráľovnej boli mnohí Angličania ocenení pozemkami v Írsku, vrátane básnika Edmunda Spensera (1552-1599) a dobrodruha Waltera Raleigh (1554-1618). Podobne ako iní Angličania tej doby, aj oni verili, že prichádzajú do Írska v rámci civilizačnej misie a že Íri potrebujú Angličanov na zlepšenie vlastnej kvality života.

Rebélia severoírskeho Ulsteru

Koncom 80. rokov 16. storočia si už Alžbeta I. podrobila väčšinu Írov, ktorých lídri boli buď v zajatí alebo sa ukrývali. Úplnej dominancii Anglicka nad Írskom však bránila severoírska provincia Ulster, kde v oblasti Tyrone ležalo centrum moci vplyvného earla Hugha O´Neilla (1550-1616). Ten má významné miesto v írskej histórii a je považovaný za urputného bojovníka, aj majstra kompromisu, ktorého prioritou bolo ochrániť moc svojej rodiny.

O´Neill podporoval nové smerovanie Írska presadzované Anglickom, tým si však spravil mnohých nepriateľov medzi dobrodruhmi, ktorí mu závideli jeho pozíciu a majetok. Keďže sa s nimi nevedel na ničom dohodnúť, napokon vystupuje proti kráľovnej a v roku 1595 sa proti Angličanom spája s mocným vodcom Red Hugh O´Donnellom. Spoločnými silami sa im darí vytláčať anglické sily z Ulsteru a získať viaceré víťazstvá, napríklad v boji pri Yellow Ford v roku 1598.

Podobný úspech viedol k vypuknutiu rebélií na rôznych miestach v Írsku a mnohí Angličania sú nútení krajinu opustiť, vrátane poeta Spensera. Iní anglickí lordi sa pripojili na stranu Írov, ktorí zabudli na vzájomné roztržky pod vplyvom zjednocujúceho prvku, katolíckej cirkvi. Hugh O´Neill bol vyhlásený za generálneho kapitána katolíckej armády v Írsku a mnohí v ňom videli Dávida bojujúceho proti Goliášovi v podobe Anglicka. Írom sa podarilo získať aj podporu Španielov, ktorých flotila 33 lodí nesúca 4500 vojakov pristáva pri írskych brehoch v roku 1601.

Írsku rebéliu proti Anglicku napokon prekazili okolnosti stojace proti nej. Španieli najprv pristáli v nesprávnej časti Ulsteru a írsku armádu oslabila choroba a zima. Vojsko Hugha O´Donnella pochodovalo inou cestou ako to O´Neillove a neprišlo tak na miesto boja včas. Jeho armáda prišla o strategickú výhodu vyvýšenej polohy, ktorú vzápätí využili Angličania. Íri tak boli porazení, hoci bojovali urputne a bolo ich viac než Angličanov. Mnohí z Írov boli umsrtení, tí čo prežili sa rozpŕchli do Ulsteru a Španieli sa vrátili do vlasti.

Dôsledky severoírskej rebélie

Záver írskej rebélie mení navždy históriu krajiny. Pre Španielov bol fiaskom a tak už viac do írskych záležitostí nezasahovali. Angličanom sa podarilo zachrániť svoju kolóniu, drahá vojna ich však priviedla takmer k bankrotu. O´Neillove pozemky v Ulsteri prešli do rúk Angličanov, hoci si spočiatku mohol nechať svoj titul a niektoré majetky. V roku 1607 opúšťa s rodinou Ulster a o deväť rokov neskôr zomiera v rímskom exile, snívajúc o vedení invázie do rodnej zeme.

Rebélia bola pre Anglicko dôkazom, že katolícke Írsko bude vždy predstavovať hrozbu. Smrť starého poriadku mala nastoliť zrod novej doby plnej konfliktov, ktorých následky vidieť v Írsku dodnes.

Prvú časť mini seriálu o histórii Írska nájdete TU.

____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film A History Of Ireland Part 2

Obrázok: i0.wp.com/www.yourirish.com/wp-content/uploads/2013/03/feature-red-hugh.png?resize=777%2C437&ssl=1

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.