História karibských ostrovov

Atraktívny Karibik je zmesou kultúr z rôznych častí sveta, dokázal si však zachovať aj pôvodné tradície. Zatiaľčo kedysi sa jeho rozvoj odvíjal od ťažby drahých kovov a produkcie cukru, od 20. storočia je karibská ekonomika neoddeliteľne spätá s turizmom.

Pred príchodom Európanov

Karibik vyniká svojou diverzitou a krásou, ktorá láka návštevníkov z celého sveta. Sústava ostrovov rozdelená na Malé a Veľké Antily podľa niektorých názorov vznikla v Tichom oceáne, kedy Južná a Severná Amerika na seba vzájomne tlačili a časť povrchu Tichého oceánu sa presunula medzi ne, v dôsledku čoho sa od seba vzdialili a vznikol Karibik. Rozloha jednotlivých ostrovov od Kuby smerom na juhovýchod sa postupne zmenšuje a zatiaľčo niektoré vznikli sopečnou činnosťou, pri vytváraní iných zohrali svoju úlohu podmorské koralové útesy.

Región Karibiku je domovom mnohých živočíšnych a rastlinných druhov, aké inde na Zemi nenájdete. Pôvodní obyvatelia žili tradične v harmónii s okolitým prostredím, využívajúc jeho bohaté zdroje. V oblasti pôsobila na pobreží dnešného Mexika a ďalších stredoamerických štátov aj mayská civilizácia, ktorá vynikala svojimi znalosťami z astronómie a mala vplyv na ďalšie domorodé kultúry rozvíjajúce sa aj v Južnej Amerike.

Písaná história obyvateľov karibských ostrovov sa začína s príchodom prvých Európanov, hoci ich opisy sú často skôr urážlivé než faktografické. Vieme však, že sa venovali prevažne poľnohospodárstvu, predstavili cudzincom ananás, tabak a ďalšie produkty. Používali jednoduché kamenné nástroje, ako aj drevené lode na prepravu z ostrova na ostrov. Je tiež známe, že jednotlivé karibské kultúry medzi sebou často bojovali a po víťazstve si brali zajatcov. Otroctvo teda v regióne existovalo už pred Kolumbom.

Španielska kolonizácia Karibiku

Janovskému námorníkovi Krištofovi Kolumbovi (1451-1506) trvalo niekoľko rokov, kým získal pre svoju výpravu podporu, ktorú mu napokon poskytli v Španielsku. Hoci sa mu nepodarilo objaviť novú cestu do Indie, jeho cesta zásadne zmenila históriu Ameriky aj Európy. Kolumbus najprv pristál na Bahamách, ktorých obyvateľov popísal ako mierumilovných a štedrých, napriek tomu však boli zajatí a ich kultúra čoskoro zničená.

Počas svojej druhej výpravy už Kolumbus velil flotile 17 lodí a založil mesto La Isabela na severnom pobreží dnešnej Dominikánskej republiky. Pre nevýhodné prírodné podmienky však bola lokalita neskôr opustená a jej význam prebralo novo založené Santo Domingo, kde bol zároveň postavený prvý kostol v regióne.

Správa o objave Nového sveta sa v Európe rýchlo šírila a aj ďalší európski vládcovia začínali posielať na západ vlastných objaviteľov. Jednotlivé krajiny pritom mapy nových území a nové objavy medzi sebou nezdieľali, ale stali sa národným tajomstvom. Takmer okamžite začali Španieli presadzovať v oblasti vlastnú vieru a kresťanskí misionári sprevádzali Kolumba už na jeho druhej ceste, aby pôvodných obyvateľov naučili čítať, písať a konvertovať na kresťanstvo.

Španieli pritom vždy zdôrazňovali podradenosť pôvodných obyvateľov, aby tak ospravedlnili ich zotročovanie. Zároveň väčšinu z nich označovali za kanibalov, nakoľko španielska kráľovná sa vyjadrila, že domorodci majú byť nechaní na pokoji s výnimkou kanibalov a tých, ktorí nežili kresťanským spôsobom života.

Na väčšine karibských ostrovov sa postup Európanov opakoval. Najprv prichádzali objavitelia v honbe za zlatom, zatiaľčo rebelujúci pôvodní obyvatelia boli usmrtení alebo zotročení. Po vyčerpaní baní na drahé kovy sa osadníci presunuli do inej lokality, zatiaľčo státisíce domorodcov zomieralo v dôsledku prepracovania a chorôb, voči ktorým nemali imunitu a ktoré so sebou dobyvatelia nevedomky priniesli.

Piráti a korzári v karibských vodách

Väčšina Španielov netúžila po poľnohospodárskych surovinách a zaujímalo ich len minerálne bohatstvo ostrovov. V Karibiku však veľa baní na zlato a striebro nebolo, len zopár v Portoriku a niekoľko na ostrove Hispaniola. Netrvalo preto dlho a Španieli začali väčšinu svojej pozornosti presúvať z Karibiku do Strednej a Južnej Ameriky. Počiatočnú dominanciu španielskej koruny vo vodách Karibského mora začali postupne oslabovať piráti a korzári útočiaci na španielske lode plné pokladov.

Obzvlášť úspešný bol v tomto sir Francis Drake (1540-1596) v službách anglickej kráľovnej Alžbety I. (1533-1603). Príklad Angličanov čoskoro nasledovali tiež Francúzi a Holanďania, zatiaľčo pirátstvo v Karibiku začalo doslova prekvitať. V druhej polovici 17. storočia bolo mesto Port Royale na Jamajke jedným z najbohatších a zároveň najhriešnejších na svete, až kým ho silné zemetrasenie v roku 1692 neposlalo na morské dno.

Moc cukru a oslobodzovanie otrokov

Hoci slávu Karibiku spočiatku prinášalo zlato, skutočné bohatstvo mu dal cukor. Tunajšie podnebie bolo ideálne pre pestovanie cukrovej trstiny a počiatkom 16. storočia, v momente rozvoja anglickej kolonizácie, boli na ostrovoch založené mnohé veľké cukrové plantáže. Tie si vyžadovali pracovnú silu a za týmto účelom boli do Karibiku privážaní otroci z Afriky, čím sa zásadne zmenila štruktúra miestneho obyvateľstva.

V priebehu 17. a 18. storočia bol cukor veľmi drahou až priam luxusnou komoditou a vďaka jeho predaju karibská ekonomika prosperovala. Vlastníci cukrových plantáži si žili doslova ako králi a viedli bohatý spoločenský život. Najbohatšou kolóniou pritom bolo Haiti, z ktorého plynulo do Francúzska viac bohatstva než dávalo Británii všetkých jej 13 kolónií v Severnej Amerike.

Otrokárstvo na Haiti bolo obzvlášť brutálne. Až pod vplyvom Veľkej francúzskej revolúcie došlo v kolónii v roku 1791 k Haitskej revolúcii, ktorá trvala do roku 1804, kedy bola vyhlásená Haitská nezávislosť. Išlo pritom o prvé povstanie proti otroctvu v histórii, ktoré zároveň viedlo k založeniu štátu, ktorému vládli bývalí otroci. V priebehu nasledujúcich 50 rokov boli otroci naprieč celým Karibikom postupne oslobodzovaní.

Vedci navyše objavili spôsob mechanickej výroby cukru, ktorý mohol byť produkovaný lacnejšie v Európe a už nebolo potrebné dovážať ho z Ameriky. Nakoľko Karibik mal už vyčerpané rezervy drahých kovov a produkcia cukru drasticky upadala, aj samotný región stratil u cudzincov na dôležitosti. Končil sa čas kolonializmu a začínala sa nová éra.

Zasahovanie USA do Karibiku

Záujem USA o Karibik sa začal s budovaním Panamského prieplavu, nakoľko podľa amerického názoru boli karibské ostrovy dôležité pre obranu prieplavu. Vojenské záujmy čoskoro do oblasti nasledoval obchod, čo viedlo k intervencii USA na Kube, Haiti a v Dominikánskej republike. V roku 1898 došlo k španielsko-americkej vojne, ktorá znamenala definitívny koniec španielskeho koloniálneho impéria a začiatok toho amerického, potom čo USA získali od Španielska Portoriko ako vojnovú reparáciu.

Druhou americkou dŕžavou v Karibiku sa stali Panenské ostrovy, potom čo prezident USA Woodrow Wilson (1856-1924) presvedčil Kongres, že Nemecko chcelo ostrovy zabrať od Dánska. USA chceli zabrániť preniknutiu Nemcov do Karibiku, nakoľko sa obávali, že by im odrezali prístup k strategickému Panamskému prieplavu, ktorý bol otvorený len v roku 1914. Preto ponúkli Dánom lákavú finančnú ponuku, ktorú prijali a Američania si tak kúpili Panenské ostrovy v roku 1917 necelé dva týždne predtým než formálne vstúpili do prvej svetovej vojny.

Karibik v centre cestovného ruchu

Koncom 19. storočia začali Bahamy navštevovať pasažieri parníkov, ktoré sa stali pre mnohé ostrovy jedinou formou kontaktu s vonkajším svetom. Počiatkom 20. storočia prichádzajú pravidelne banánové lode na Jamajku a tak Američania v podstate dávajú základ pre turizmus v Karibiku. Pod vplyvom lodí plaviacich sa z ostrovov do Ameriky a do Anglicka sú budované prvé luxusné turistické hotely lákajúce aj Hollywoodske hviezdy ako bola herečka Clara Bow (1905-1965) a herec Errol Flynn (1909-1959).

Počas druhej svetovej vojny prebrali Američania vojenskú kontrolu nad viacerými britskými ostrovmi výmenou za vojnové lode. Prístavy a letecké základne, ktoré Briti na ostrovoch vybudovali začali v 50. rokoch 20. storočia slúžiť pre cestovný ruch, ktorý sa čoraz viac rozvíjal vďaka lodiam realizujúcim zaoceánske plavby a lacnejšej leteckej doprave.

V súčasnosti je Karibik tvorený nezávislými štátmi (Jamajka, Kuba, Haiti…), pridruženými štátmi (Portoriko) a zámorskými územiami (Kajmanské ostrovy). Bez ohľadu na status jednotlivých ostrovov je však región dnes zmesou vplyvu afrických, európskych, ázijských a pôvodných amerických kultúr. Na mnohých ostrovoch sa zachovali taktiež kreolské jazyky používané pre neformálnu komunikáciu.

_______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film History of the Caribbean Parts 1,2,3

Obrázok: https://4.bp.blogspot.com/-dgzsGE9PuwM/Wt9K5gUqpCI/AAAAAAAAooE/

__CnQGOCFlcL6c9O89i1C6JwwKtSHNEoQCLcBGAs/s1600/columbus-bahamas.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.