História sviatku Halloween

Počas svojej dlhej existencie mal Halloween rôzne podoby a na jeho dnešnú tvár mali vplyv viaceré kultúry, náboženstvá a historické udalosti. Zistite, čo stálo za jeho zrodom, čomu všetkému musel čeliť a prečo je aj v súčasnosti populárny.

Samhain: keltská tradícia predchádzajúca Halloweenu

Počiatky sviatku sa spájajú s keltskými kmeňmi, ktoré obývali britské ostrovy a severné Francúzsko niekoľko storočí pred naším letopočtom. Žili v poľnohospodárskych komunitách, ktorých prežitie záviselo od prírodných zdrojov a ktoré sa obávali príchodu zimy. Bola pre nich časom, kedy sa smrteľnosť človeka stávala viditelnejšou a žiadali svojich svätých mužov, druidov, aby sa za nich v tejto dobe intenzívne modlili.

Hlavný rituál sa spájal s posledným dňom jesene a zberu úrody skôr než prišiel prvý deň krutej zimy. V túto noc bola podľa Keltov bariéra medzi svetom živých a svetom duchov tak tenká, že duše zosnulých mohli voľne putovať medzi oboma svetmi. Deň nazvali Samhain a predstavoval pre nich prechod medzi jeseňou a zimou, svetlom a temnotou. Išlo o magický čas, počas ktorého sa mohli uskutočniť zvláštne veci, k akým bežne nedochádzalo.

Nie všetky duše zosnulých pohybujúce sa medzi živými boli priateľského charakteru a preto Kelti vyvinuli rituály, ktoré mali zabezpečiť, aby tieto duše nezostali vo svete živých natrvalo a vrátili sa späť do ríše mŕtvych. Na okrajoch osád nechávali milodary, prostredníctvom ktorých sa snažili udobriť si duchov.

Kelti zároveň verili, že bohovia kontrolovali Slnko a krátiace sa dni boli znakom ich moci, preto zakladali veľké vatry, aby bohom prejavili úctu a modlili sa za návrat Slnka. Druidi zároveň počas Samhainu predpovedali budúcnosť z listov stromov a zisťovali tak, či budú vodcovia kmeňov nasledujúci rok zdraví a budú mať úspech. V túto noc sa menili ročné obdobia a prichádzali duchovia, ktorí mohli mať odpovede na podobné otázky. Podobné veštenie je začiatkom tradície rozprávania strašidelných príbehov počas Halloweenu.

Rímska kultúra a prístup kresťanstva

V dobe keltských kmeňov zároveň starovekí Rimania oslavovali vlastnú mystickú noc, ktorá tiež zohrala svoju úlohu pri formovaní Halloweenu. Nazývala sa Pomona na počesť rovnomennej bohyne ovocia. Rímsky festival sa konával začiatkom novembra a pozostával z vďaky za úrodu v podobe zhromažďovania jabĺk a orechov.  Moc Rímskej ríše sa šírila aj do severnej Európy a priniesla so sebou festival Pomona, ktorý sa postupne začal preplietať s keltskou tradíciou Samhainu do spoločnej oslavy smrti a úrody.

Medzitým však začala narastať moc kresťanstva, ktoré sa postavilo vieram uznávajúcim prírodné sily a iných bohov a označilo ich za pohanské. Nové náboženstvo začali šíriť misionári, snažiaci sa odkloniť ľudí od ich pohanských rituálov. Staré tradície však naďalej pretrvávali a nie všade bolo spočiatku kresťanstvo uznávané. Aby bolo pre ľudí atraktívnejšie, bolo potrebné pridať k novej viere praktiky starého náboženstva.

Počiatkom 8. storočia sa ale cirkev rozhodla pohanom čeliť a spraviť z ich posvätného sviatku cirkevný deň. Prvý november bol tak prehlásený za Deň všetkých svätých, počas ktorého boli oslavovaní svätci, ktorí zatiaľ nemali vlastný sviatok. V angličtine sa tento sviatok nazýval „All Hallows´Eve“, z čoho neskôr vzniklo označenie Halloweeen.

Išlo o prvý výrazný krok cirkvi v prijatí pohanského sviatku Samhain, stále však existovalo mnoho ľudí praktizujúcich staré tradície, ktorí ponechávali obety zosnulým alebo si v tento deň obliekali kostýmy vyrobené zo zvieracej kože. V 10. storočí následne cirkev uznala druhý november za Pamiatku zosnulých, kedy si pripomíname duše všetkých zosnulých, bez ohľadu nato, či boli svätí alebo nie.

Zmeny v cirkvi a príchod Halloweenu do Ameriky

Najväčšiu hrozbu videla kresťanská cirkev v čarodejníctve a považovala ľudí, ktorí ho vykonávali za nečisté bytosti zosobňujúce najtemnejšie aspekty Halloweenu. Lov na domnelé čarodejnice spustila cirkev približne od roku 1400 a vydala mnohé spisy popisujúce priame spojenie medzi čarodejníctvom a diablom. Súdy s bosorkami boli časté a dokonca aj zvieratá, ktoré s nimi ľudia v predstavách spájali, mali zlú reputáciu, ako napríklad čierne mačky, ktoré mali byť zosobnením bosoriek vo zvieracej forme.

Halloween sa postupne adaptoval do rôznych kultúr a každá z nich mu dala vlastnú, miestnu príchuť, čo napríklad vidíme na oslave mexického Dňa mŕtvych spájajúceho pôvodné a kresťanské tradície. Na vývoj Halloweenu mal vplyv aj rozkol cirkvi, kedy Martin Luther (1483-1546) zverejnil dňa 31. októbra 1517 vo Wittenbergu 95 téz, ktoré viedli k procesu reformácie v rámci cirkvi a vzniku protestanstva.

Rastúce rozdiely medzi katolíkmi a protestantami začínali mať vplyv na formovanie Halloweenu napríklad v Anglicku vo forme ohňostrojov pripomínajúcich pokus Guya Fawkesa a ďalších konšpirátorov vyhodiť do vzduchu parlament dňa 5. novembra 1605.  Zatiaľčo anglickí puritáni v Novom Anglicku považovali Halloween za príliš katolícky a nechceli s ním mať nič spoločné, nie všetky americké kolónie sviatok odmietali.

Získal si popularitu napríklad vo Virgínii, ktorej populácia bola sčasti anglikánska a sčasti katolícka a čoskoro sa medzi ňou rozšírili počas Halloweenu stretnutia, kedy sa rozprávali strašidelné historky o duchoch, predpovedala budúcnosť a lovili jablká v sude. Obyvatelia amerických kolónií verili v mágiu, čarodejníctvo a okultné vedy, pričom podobná viera vo svet duchov napomohla k obľúbenosti sviatku.

Vývoj Halloweenu v priebehu 20. storočia

Ešte silnejšiu základňu si Halloween v USA získal po príchode írskych migrantov počas 19. storočia, ktorí dodali už rozšíreným praktikám nový dych a vlastné tradície vidieckych oblastí Írska. Temnejšia stránka Halloweenu bola zjemnená vyrezávaním strašidelných tvárí do nevinných tekvíc. Na prelome 19. a 20. storočia sa zo sviatku pre dospelých sa stávala slávnosť pre celú rodinu a deti začali prenášať Halloween z domova do susedstva.

Sviatok sa dostával mimo kontrolu a mládež podnikala v tento deň výtržnosti, aké sa inokedy neodvážila podstúpiť. Americké komunity hľadali spôsob ich ustráženia a našli ho vo forme sprievodu v kostýmoch, s ktorým začalo mestečko Anoka v štáte Minnesota v priebehu 20. rokov. Deti v kostýmoch sa zapájali do sprievodu, vandalizmus počas Halloweenu sa znížil a tradícia sa z Anoky čoskoro rozšírila do ďalších amerických miest. Sviatok sa stal súčasťou populárnej kultúry a našiel si miesto aj v Hollywoode.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny Američania neboli v nálade na oslavy, zdroje boli obmedzené a aj deti sa zapájali do získavania podpory pre vojnové snahy. Aktivity počas Halloweenu boli v mnohých mestách prerušené a vrátili sa až koncom 40. rokov, kedy sa opäť vynorila otázka, ako dať v tento špeciálny deň pozor na deti. Po vojne USA prosperovali ako nikdy predtým a pocit blahobytu viedol k vyššej miere pôrodnosti.

Nová generácia prijala Halloween, kostýmy, koledovanie aj sprievody, strašidelný duch sviatku sa však opäť vynoril v priebehu 70. a 80. rokov, kedy mladí výtržníci inšpirovaní keltskými vatrami zapaľovali domy v Detroite. Šírili sa reči o deťoch, ktoré vraj zomreli na následky otravy v sladkostiach, ktoré počas Halloweenu dostali alebo boli porezené britvou ukrytou v jablkách.      

Tradícia koledovania je založená na vzájomnej dôvere, kedy cudzinci otvárajú dvere svojich domovom iným cudzincom. Bezpečnosť detí počas Halloweenu sa stala veľkou starosťou rodičov a často preto svojich potomkov posielali len do blízkeho okolia, k rodine a známym. Aj filmy ako Halloween (1978) od režiséra Johna Carpentera vychádzali z idey, že ide o noc, kedy sa šíri zlo, smrť je vo vzduchu a strach za rohom.

Halloween, ako ho poznáme dnes

Niektoré filmy sa však od strašidelných prvkov presúvali ku komickým a Halloween sa tak stal najstrašnejším aj najzábavnejším sviatkom zároveň, kedy sa ľudia neváhajú posmievať vlastnému strachu. Pre väčšinu dnešných ľudí už sviatok nie je o náboženstve ani bosoráctve, chcú sa počas neho len dobre zabaviť. Pre Američanov je vysoko komerčným sviatkov, ktorého vo výdavkoch tromfnú len Vianoce.

Väčšina amerických domov je počas Halloweenu detailne zdobená a mnohé deti sa zapájajú do tradície koledovania, sprievodov v kostýmoch a návštev strašidelného domu. Dnes je viac detským sviatkom, naďalej je však populárny aj medzi dospelými, ktorí si na jednu noc dovolia ukázať svoju divokejšiu a hravejšiu stránku, čo im dáva pocit slobody. Pre niektorých je Halloween nocou diabla, pre iných zábavy, musí však byť v každom prípade zakorenený hlboko v ľudstve, ak s nami pretrval po celé tisícročia a rozšíril sa do mnohých krajín sveta, napriek opozícii, ktorej musel čeliť.   

______________

Autorka: Monika Nosková 

Zdroj: dokumentárny film History of Halloween

Obrázok: imgix.bustle.com/uploads/image/2017/9/29/09793d35-7261-4ee7-b16e-1d707e4c6c14-fotolia_172445508_subscription_monthly_m.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.