Svätopluk na poľovačke

Kto druhému jamu kope…  SvätoplukJe ešte šero. Zima je práve v polovici svojej vlády. Celá krajina je pokrytá bielou perinou, cencúle zvonia ľadovú pesničku.

I drevenice, ktoré stoja v podhradí sú zahalené do bieleho šatu, ako aj samotný hrad i jeho nádvorie. Práve na tomto nádvorí družina kráľa Svätopluka pripravuje všetko na poľovačku. Zbrane, kone a odevy. Sluhovia pripravujú luky, šípy, koňom nasadzujú kožené jazdecké sedlá s pozlátenými strmeňmi a každý kôň dostáva svoju uzdu. Kone netrpezlivo hrabú kopytami v snehu, akoby si písali odkazy. Všetko je pripravené.

S prvým kikiríkaním kohúta vstáva i kráľ Svätopluk. Služobníctvo mu prináša odev, ktorý má zvláštny význam. Biela košeľa s dlhým rukávom, vestička z kože jeleňa, dlhý plášť z bavlny s krížom uprostred, olemovaný bielou kožušinou, kožené nohavice a dobové topánky patrili do šatníka urodzeného pána.

Svätopluk po rannej toalete a pravidelnej modlitbe prichádza k bohatému stolu, kde je jedlo od výmyslu sveta. Čerstvá  kaša, upečený chlieb, pochúťky z prepeličiek i čistá pramenitá voda. Svätopluk si sadá za vrch stola.

,,Kde sú moji synovia?“ spytuje sa služobníctva.

O chvíľu už synovia sedia pri stole spolu s otcom. Po výdatných raňajkách sa všetci zberajú na poľovačku. Na zasneženom nádvorí Nitrianskeho hradu už netrpezlivo postávajú koniari a osedlané kone.

,,Je všetko pripravené?“ spytuje sa komorník.

Koniari prikyvujú. Kráľ Svätopluk spolu so svojou družinou nasadajú na kone a vyrážajú za svojou záľubou, ktorou poľovačka určite je.

Hlavný trubač odtrúbi začiatok honu. Honelníci vypúšťajú psy a nadháňajú zver, ktorá má byť ulovená. Kone cválajú. Vietor sa im pohráva s hrivami a panstvo sa necháva unášať na ich chrbtoch zasneženou krajinou. Zrazu sa Svätoplukov kôň pomaly rúti do snehu. Kožené sedlo sa spúšťa na zem aj s kráľom. Ostatné kone sa splašili, erdžali, hádzali mohutnými hrivami a strihali svojimi veľkými ušami. Príčinou kráľovho pádu sú zrejme konáre vyčnievajúce zo zeme – mysleli si synovia. Vtom si najmladší syn Predslav všimol narezaný popruh na konskom sedle. Ihneď zavolal ostatných. Podišli k svojmu otcovi a panovníkovi, ukázali mu poškodené sedlo.

Svätopluk ihneď zavolal svojho koniara a chcel vedieť, či o tom náhodou niečo nevie. Koniar padol na kolená a so slzami v očiach prisahal Svätoplukovi, že sedlo bolo určite v poriadku. Priznal však, že nestál celý čas na nádvorí, ale na chvíľu ho vystriedal hlavný koniar. Keď sa vrátil ku koňovi, už trúbili trubači na začiatok honu.

Kráľ sa zamračil a povedal: „Dajme tomu, že ti verím, kto to ale mohol byť?“

Koniar sklopil zrak a potichu riekol: „Spýtajte sa hlavného koniara…“

Svätopluk nechápavo pokrútil hlavou, nasadol na koňa a všetci odcválali do hradu. Po príchode rozkázal koniarom postarať sa o kone, drevorubačom nariadil vyrúbať korene, ktoré vyčnievali na ceste, po ktorej cválal so svojou družinou. Potom si dal zavolať hlavného koniara, aby zistil pravdu o narezanom sedle. Služobníctvo ho začalo vyvolávať. No koniar akoby sa pod zem prepadol. Kráľ začal tušiť podlosť. Ihneď dal vyhlásiť po celej krajine, že kto privedie koniara, dostane odmenu. Všetko, čo malo ruky, nohy pustilo sa naprieč krajinou hľadať vinníka. Zima sa drala pod kožu stroho odetým dobrovoľníkom. Divé zveri vykúkali spoza stromov. Nikto si nebol istý, či sa ešte vráti späť do hradu. Zrazu mladý paholok zazrel pod veľkou kopou snehu trčať kúsok odevu, ktorý nosili výhradne hradní koniari. Odhrabali sneh a čo nevidia? Ležal tam hlavný koniar, ale bez známok života. Postarala sa o neho divá zver.

Ľudia si cestou k hradu pošepkávali: „Zver určite chcela pomstiť svojho hradného pána bez nároku na odmenu!“

Keď sa to Svätopluk dozvedel, ihneď rozkázal, aby zvieratám na znak vďaky priniesli potravu do kŕmidiel. Ľudia ocenili krásne gesto kráľa a jeden z dvoranov vyslovil vetu: „Aj tvrdé kráľovské srdce občas zmäkne.“

Nad Nitrianskym hradom sa pomaly zmráka. Noc preberá vládu nad krajinou. Aj kráľ Svätopluk líha do svojej postele a rozmýšľa o ďalšej poľovačke i napriek nepríjemnej skúsenosti.

 Text: Historický príbeh č. 6

Autor: Patrik Lekeš

Obrázok: brigpat.blogspot.com

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.