Hitler – narkoman

xitler1-300x240Skúsme sa pozrieť na osobnosť, alebo ak chcete monštrum, akým bol Adolf Hitler, z trocha inej strany. Keď ho uvidíme, ako narkomana, tak odrazu nám začne všeličo do seba zapadať. Málokto vie, že posledné mesiace pred svojou dobrovoľnou smrťou bol vodca nemeckých nacistov už iba fyzickou troskou. Čelil porážke a vo svojich 56-tich rokoch vyzeral ako odpísaný starec. Toto už nebol ten Führer, ktorý chcel vytvoriť nadradenú rasu, toto už bola iba jeho karikatúra.

Pred verejnosťou vždy vystupoval Adolf Hitler ako silná, sebavedomá osobnosť, no v skutočnosti však išlo o človeka, ktorý bol závislý na obrovskom množstve liekov. Amfetamíny ho udržiavali v bdelom stave a ani barbituráty, bróm a jód mu neboli cudzie. Stimulanty a antidepresíva tvorili menu v jeho každodennom jedálničku.

Okrem závislosti od liekov bol závislý aj od svojho osobného lekára Theodora Morella. Dokonca sa nechal neraz počuť, že bez tohto „šarlatána“ nemôže žiť. Aký účinok mali podávané lieky a choroby, ktoré mali liečiť, na myseľ a rozhodovanie veľkého vodcu?

Nekonvenčný lekár

Theodor Morell sa stal Hitlerovým osobným lekárom v roku 1936. Niekoľko rokov podával a pichal svojmu pacientovi „A“, ako ho sám nazval, viac ako 60 liekov denne. Mohlo ich užívanie ovplyvniť vzostup a pád tohto neslávne slávneho muža? Morell používal zvláštne metódy liečby a Adolfovi blízki stúpenci ho nemali v obľube, ale z úcty k Hitlerovi ho museli tolerovať. Nekonvenčné postupy, ktoré Morell používal, lukratívnemu pacientovi imponovali. Za zmienku určite stojí „liek“, ktorý mal podobu výkalov bulharských roľníkov alebo sekaných býčích pohlavných žliaz. Hitler obzvlášť obľuboval prikladanie pijavíc. Celá Morellova liečba bola vždy tak trochu tajomná. Hitlera jeho metódy nadchli, ostatných provokovali. Možno ich tiež dráždilo i to, že Führer bral svojho lekára na rôzne akcie, ukazoval sa s ním na verejnosti a prejavoval mu veľkú náklonnosť. Doktor a jeho žena boli častými návštevníkmi Obersalzbergu – Hitlerovho útočišťa v horách v južnom Nemecku. Morell bol akýmsi Hitlerovým Rasputinom.

Morell

Pred tým, ako sa stal Morell Führerovým osobným lekárom, mal rozbehnutú skvelú prax na luxusnej berlínskej klinike Kurfürstendamm. Aj napriek referenciám nikto nepochopil, prečo si Hitler vybral práve tohto muža, ktorý bol jeho úplným protikladom. Morell bol špinavý, tučný a neupravený, nerád sa kúpal, zanedbával sa. Hitler si menil svoju hodvábnu košeľu dvakrát za deň. Potrpel si na hygienu. Bol posadnutý vlastným obrazom a doslova paranoidný ohľadom tučnoty. Prečo si teda vybral obézneho a mrzkého lekára?

Hitlerova posadnutosť zdravým

Hitler bol na vrchole svojej moci, keď si k sebe priviedol Morella. V tom čase mu zdanlivo nič nechýbalo, prekypoval zdravím. No už vtedy mal minimálne žalúdočné a črevné problémy. Trpel nadúvaním a zápchou. Dlhé roky užíval preháňadlá a veril, že vďaka ním sa vyhne obezite. Neustále prepchávanie sa takýmito liekmi mohlo viesť k radu ďalších problémov. Morell tráviace ťažkosti Hitlera pripisoval aj jeho vegetariánskej strave. Na potlačenie účinkov preháňadiel mu predpísal liek z výkalov bulharských roľníkov. Zároveň mu však podával lieky proti bolesti žalúdka, ktoré boli v rozpore s preháňadlami a Adolfove črevá tak boli vystavované neustálemu stresu. Môžeme však tvrdiť, že problémy so žalúdkom bolo to najmenej, čo Morella trápilo ohľadom Hitlerovho zdravotného stavu. Nepremožiteľný diktátor mal oveľa vážnejšie ochorenia, ktoré mohli mať rozhodujúci vplyv na jeho zmýšľanie, a teda i na celkový priebeh 2. svetovej vojny.

Posadnutosť vlastným telom viedla i k Hitlerovej ideológií a predstave o výchove zdravej a zdatnej mládeže. Jeho Hitler-Jugend (Hitlerova mládež) mala byť zosobnením zdravej ľudskej dokonalosti a najmä rasovej čistoty. Hitler tiež vo veľkej miere podporoval biologický a lekársky výskum. Neustále zaoberanie sa dokonalosťou ľudského tela viedlo i k jeho pohŕdaniu psychicky či fyzicky postihnutými ľuďmi, ako aj k vypracovaniu prvých programov eutanázie. Toto ďalej pokračovalo plynovými komorami a koncentračnými tábormi. Čo by sa však stalo, keby samotný vodca nebol dokonalý a zaostával tak po fyzickej ako i psychickej stránke? A to skutočne zaostával. Možno práve preto si vybral za svojho lekára Morella. Dalo sa mu veriť, ale najmä nepoznal hranice pri podpore zdravotného stavu svojich pacientov. Vedel vo vodcovi prebudiť elán a energiu, ktorú pre svoju vojnu potreboval.

Pestovanie Hitlerovej závislosti

Krátko po páde Berlína v roku 1945 odovzdal istý špecialista, ktorý liečil Hitlerove problémy s uchom a nosnou dutinou kokaínom, americkým vyšetrovateľom dôkazy, ktoré jasne vypovedajú o Hitlerovej náklonnosti k niektorým liekom.

Führer nie je závislý, ale vzhľadom k jeho neuropatickému stavu sú pre neho niektoré lieky obzvlášť príjemné!“

Je práve toto tým tajomstvom, ktoré držal Morell tak dobre pod pokrievkou? Alebo to bol práve on, kto urobil z Hitlera drogovo závislého človeka? Jedno je isté, Führer bral veľké množstvo návykových liekov – opiáty a kodeín, kokaín, sedatívum na nespavosť a stimulanty pre nabudenie, takže musel byť závislý.

V roku 1936, kedy bola aj Olympiáda v Berlíne a do Hitlerovho života vstúpil Morell, prišla na scénu nová droga, ktorá mohla byť pre veľkého vodcu zaujímavá. Touto drogou boli amfetamíny na liečbu únavy.

S Morellom a s jeho „drogami“ mal čo dočinenia aj český prezident Emil Hácha. Bol vystavený hrozbe invázie a skolaboval. Morell mu pichol záhadnú injekciu a prezident podpísal kapituláciu.

Tajomný Vitamultin

Morell si začal v roku 1941 písať poznámky, vďaka ktorým dnes vieme čo-to o Hitlerovom zdravotnom stave. V jeho poznámkach sa často spomína liek s názvom Vitamultin, ktorý Hitlerovi pichal, alebo podával ako pilulky. Názov zámerne vzbudzuje dojem čisto vitamínového zloženia. Je to však skutočne tak? Hitlerov sluha vypovedal, že Morell pichal Hitlerovi injekciu každý deň skôr ako vstal. Tá ho ihneď naštartovala. Bol Vitamultin stimulant amfetamínovej triedy?

Morell, vy ste môj záchranca. Neviem, čo by som si bez vás počal.“ (A. Hitler)

2261289-hitlur

Doktor tajil presné zloženie tohto tajomného lieku. Priznával iba kombináciu rôznych vitamínov. V tabletkovej podobe ich často podstrkoval Hitlerovi v zlatom obale ako chutný cukrík. Analýza ukázala, že tento „cukrík“ skutočne obsahoval vitamíny, no okrem nich aj pervitín, čo bola nemecká značka pre metamfetamín.

Predpokladá sa, že Hitlerova závislosť od amfetamínov mohla ovplyvniť výsledky vojny. Chvalabohu pre nás, žiaľbohu pre Hitlera.

Katastrofálna porážka nemeckých vojsk pri Stalingrade znamenala rozhodujúci obrat vo vojne. Hitler bol nabudený, prevažoval u neho optimizmus a pocit nepremožiteľnosti. Toto sú príznaky pri užívaní amfetamínov. Vydával nepresné a nelogické inštrukcie, javil známky nesprávneho úsudku. Išlo u neho pravdepodobne o intoxikáciu. Nerozhodný a tvrdohlavý vodca odmietal ústup.

Čím väčší stres Adolf Hitler zažíval, tým väčšia bola jeho závislosť od Morella a jeho medikamentoch. V jednaní pri bitke o Stalingrad si Führer vyslúžil prvú veľkú kritiku od svojich generálov. Zle znášal prehru a začali sa u neho stupňovať problémy so srdcom. Morell si zapísal, že ide pravdepodobne o koronárnu sklerózu. Do poznámok tiež vpísal:

Hitler sa smrti nebojí, bola by to pre neho úľava. Žije iba pre vlasť.“

Pacient „A“ si však začal vyžadovať väčšiu dávku Vitamultinu. Morell mu preto začal podávať Vitamultin Forte. Amfetamín je droga, voči ktorej si človek vypestuje odolnosť, takže zvyšovanie dávky prichádza akosi logicky. Z tohto ale tiež vyplýva, že jeho lekár mu zaručene nepodával vitamíny, nech už to akokoľvek skalopevne tvrdil. V lete v roku 1944 bol na Hitlera spáchaný atentát. Jemu samému sa nič nestalo, no výbuch vážne zmrzačil niekoľkých vysokopostavených nacistov. I to sa podpísalo na jeho chabom zdraví.

Príznaky Parkinsonovej choroby

Koncom roku 1944 začal u Hitlera narastať symptóm trasúcej ruky a nohy pretrvávajúci údajne už tri roky. Morell zaznamenal rapídne zhoršenie. Je to znak ochabujúceho psychického zdravia?

Keď sa spojenci priblížili koncom roku 1944 k Nemecku, Adolf Hitler bol už fyzickou troskou. Potkýnal sa, šúchal nohami, triasol sa a bol zhrbený. Vypadal slabo a chatrne. Dokonca sa mu zhoršil zrak. Toto všetko sa však pred nemeckým ľudom držalo v prísnej tajnosti. Príznaky trasúcich končatín predpovedajú Parkinsonovu chorobu – ochorenie mozgu ničiace telo i myseľ. Na dobových záznamoch z posledných mesiacov Hitlerovho života možno vidieť, ako stíska niečo v ľavej ruke, aby zmiernil trasenie ruky. Od bitky o Stalingrad sa jeho stav iba zhoršoval. Sťažoval sa na bolesti ľavej strany tela. Nemecku hrozila invázia a Hitlerovmu telu kolaps.

Spojenci sa vylodili v Normandii, no Hitler otáľal s reakciou. Predpokladá sa, že v tom čase mal Hitler Parkinsona už 10 rokov. To by nasvedčovalo tomu, prečo konal tak pomaly. Zhoršila sa mu celková mentalita, nedokázal vnímať koncepčne. Nemeckí obrancovia žiadali Hitlera dvakrát o posilu, ale on odmietol. Po takmer 48 hodinách neochotne zaslal dve tankové divízie. Bola to však slabá a najmä oneskorená pomoc. Došlo k otvoreniu druhého frontu a predurčilo to výsledok 2. svetovej vojny.

Morell však s diagnostikovaním Parkinsonovej choroby akosi dlho otáľal. Urobil tak až 2. apríla 1945, teda krátko pred Hitlerovou smrťou. Konečne ho začal na túto chorobu liečiť. Pravdepodobne už bolo neskoro.

Mal Hitler syfilis?

Morellovi lekársky kolegovia ho obvinili, že chce Hitlera otráviť. Každé ráno mu totiž podával s raňajkami pilulky, ktoré boli údajne proti plynatosti. Obsahovali však toxické látky. Dokonca považovali Morella za agenta spojencov. Toho to veľmi nahnevalo a ani Hitler nechcel o podobných nezmysloch počuť. Držal mu stranu. Prečo? Bol smrteľne chorý a Morell o tom vedel? Takáto vec by sa musela udržať v tajnosti za každú cenu.

Pred tým, ako sa stal Morell osobným lekárom Hitlera, liečil vo svojej ordinácií bohatých a slávnych ľudí z pohlavných chorôb. Bol špecialista najmä na syfilis. Hitler sa často sťažoval na problémy, ktoré sa v tom čase pripisovali práve tejto chorobe. Tu môže byť tá príčina, prečo si Hitler vybral práve tohto muža za osobného lekára. Führer venoval Morellovi vilu na brehu jazera. Chcel si takto kúpiť jeho mlčanie? Je známe, že Hitler sa o syfilis zaujímal v nadmiernej miere. Bol ním doslova posadnutý. Až chorobne ho popisoval vo svoje knihe Mein Kampf ako najväčšieho škodcu pre rasovú čistou a napísal tiež, že ide o židovskú chorobu. Venoval mu asi štrnásť vášnivých strán. Syfilis podľa neho znesväcuje árijskú rasu. Prečo toľký záujem o toto ochorenie? Povrávalo sa, že sa v mladosti nakazil od prostitútky. I samotný Himmler sa obával, že Hitler trpí posledným štádiom syfilisu. Lekársku správu o smrteľnej Führerovej chorobe podpísal Himmlerovi aj samotný Morell, ktorý musel o tzv. kardiovaskulárnom syfilise svojho pacienta vedieť už dlhšiu dobu. Jeden až dvakrát denne mu pichal jódovú soľ. Tento postup bol v tom čase bežný pri liečbe spomínanej pohlavnej choroby. Trhlinou v tomto tvrdení je tzv. Wassermannov test, ktorý mal toto ochorenie potvrdiť. Bol však negatívny. Pravdou zostáva, že bolo zaznamenaných niekoľko nepresných, ba až chybne diagnostikovaných zložiek, ktoré podliehali práve tomuto testu. Kde je teda pravda? Či už toto ochorenie Hitler mal alebo nie, z jeho správania sa dá vyčítať, že sa ho nesmierne bál, bol ním posadnutý.

Koniec dôverného vzťahu

Na jar 1945 si dal Hitler zavolať Morella do svojho bunkra pod mestom. Prepustil ho zo svojich služieb a požiadal, aby sa vrátil do svojej ordinácie v Berlíne. Bol to koniec vzťahu, ktorý možno ovplyvnil priebeh 2. svetovej vojny.

O týždeň si strelil Hitler guľku do hlavy. Morell bol zadržaný, vypočutý a prepustený. Zomrel o tri roky po svojom Führerovi a zanechal po sebe diár, ako svedectvo o tajných chorobách muža, ktorý navždy zostane neslávne zapísaný v dejinách.

Subjektívny názor (Magistra História): V histórií sme sa stretli niekoľkokrát s tým, kedy sa nedokonalosť dožaduje dokonalosti. Takým bol napríklad i Napoleon – malý diktátor a taký bol aj Hitler. Chorý, vetchý muž, ktorý je alergický na všetko choré a vetché. Keby choroba a drogy nezatienili jeho zdravý úsudok, mohlo dnes všetko nabrať oveľa temnejší odtieň. Zvykne sa tiež hovoriť, že Hitler nezomrel po streľbe do hlavy. Údajne sa mal dožiť vysokého veku ďaleko za hranicami Nemecka. Bol by však tento chorý a neurotický muž toho schopný? Nepriklonil by sa radšej k tej jednoduchšej možnosti, a teda ukončil svoj biedny život, aby sa nikto nedozvedel, že nebol až taký dokonalý?

Zdroj: dokument Zdrogovaný Hitler…

Obrázky: ellinonpaligenesia.blogspot.sk, n.wikepedia.org, b.dk

Facebook Twitter More...

Comments

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.