Hľadanie knižnice Ivana Hrozného

Odhalíme vám tajomný príbeh o záhadnej knižnici obávaného ruského cára. Aké poklady mohol Ivan Hrozný vo svojej knižnici strážiť a kde mohli byť ukryté? Spoznajte archeológa, ktorý chcel skúmať kremeľské podzemie v čase, keď to vôbec nebolo bezpečné.

Ako sa cenné knihy dostali do Ruska?

Legenda o knižnici sa začína v Konštantínopole 15. storočia, ktorý bol ako hlavné mesto Byzantskej ríše jedným z centier európskej vzdelanosti. Veľkým pokladom mesta bola jeho rozsiahla knižnica, ktorá obsahovala mnohé vzácne diela antickej gréckej a rímskej literatúry. V roku 1453 však mesto padlo pod tlakom rozpínajúcej sa  Osmanskej ríše. O niekoľko rokov neskôr bola neter posledného byzantského cisára, Zoe Palaiologina (potom Sofia) vydatá za ruské knieža Ivana III. (1440-1505) a spolu s ňou malo do Moskvy prísť 800 vzácnych kníh z knižnice v Konštantínopole.

Tieto diela mali byť uložené do špeciálnej knižnice, ktorú nechal vybudovať Sofiin vnuk, Ivan IV. Hrozný (1530-1584). Ruský vládca, ktorý si ako prvý v roku 1547 prisvojil titul cár, je známy predovšetkým ako tyran a sadista. Bol však zároveň veľmi vzdelaný a zaujímal sa o cudzie jazyky aj rôzne vedy. Príbeh rozpráva, že cár svoju cennú knižnicu veľmi strážil a schoval ju hlboko pod Kremeľ v umelo vybudovanom systéme tunelov. Polohu knižnice poznala len hŕstka vyvolených. Ivan však postupom času nechal všetkých usmrtiť a po jeho vlastnej smrti si zobral tajomstvo do hrobu.

Pátranie po knižnici sa začína

V 20. storočí bola knižnica Ivana Hrozného považovaná prevažne za mýtus. V roku 1912 sa ju však rozhodol objaviť archeológ Ignatius Stelletskii (1878-1949), ktorý predtým v Jeruzaleme odhaľoval podzemnú sieť jaskýň a tunelov. Túžil sa pustiť do výskumu pod Kremľom, a tak skúmal plány rozsiahlej pevnosti a jej podzemia, ktoré križovalo množstvo tunelov. Všimol si, že väčšina tunelov sa zbiehala pod Zbrojničnou vežou, ktorá sa tak stala hlavným cieľom jeho pátrania.

Zistil tiež, že už v 18. storočí istý ruský princ objavil pod vežou bránu do tajného labyrintu, za ktorou mali byť chodby lemované jasným bielym kameňom. Stelletskii predpokladal, že práve tu bola knižnica ukrytá. V roku 1912 však už v Rusku visela vo vzduchu hrozba revolúcie a cárova tajná polícia mala Kremeľ pod prísnou kontrolou.

Preto sa Stelletskii ponúkol, že vykoná archeologický prieskum podzemia veže pod dozorom strážcov. Využil moment, kedy strážcovia a jeho kolegovia odišli na obed a zostúpil hlbšie do podzemia, kde skutočne objavil bránu, o ktorej predtým čítal. Na podrobný prieskum chodby za ňou mu však nezostal čas, a tak sa chcel do tunelov vrátiť s oficiálnym povolením, ktoré sa mu však nepodarilo získať.

Tajomný zoznam majstrovských diel

Aby Stelletskii získal pre svoju teóriu podporu, zameral sa na správu estónskeho učenca zo 16. storočia, ktorý tvrdil, že knižnicu navštívil, keď ho Ivan Hrozný pozval, aby preložil antické majstrovské diela z originálnej gréčtiny a latinčiny. Učenec sa však obával o svoj život, a preto utiekol z Moskvy, vytvoril však zoznam väčšiny kníh, ktoré v knižnici uvidel.

Stelletskii sa dočítal, že tento zoznam sa naposledy nachádzal v Mestskej knižnici v estónskom meste Pärnu, kam následne zamieril. Po dlhšom hľadaní v sklade knižnice sa mu zoznam skutočne podarilo nájsť spolu s menami významných antických autorov a ich stratených diel či prác, z ktorých sa zachovali len niektoré časti. Spravil však zásadnú chybu, keď originálny zoznam nechal na mieste a vyhotovil z neho len kópiu, ktorú si vzal do Moskvy, kde naďalej nenachádzal dostatočnú podporu.

Prístup do Kremľa bol pre Stelletskiiho zamietnutý a Rusko čoskoro vstúpilo do prvej svetovej vojny. Po Boľševickej revolúcii sa držal bokom, keďže jeho posadnutosť Kremľom mohla vyvolať podozrenie. Musel sa prispôsobiť novej situácii Sovietskeho zväzu a v roku 1924 písal do komunistických novín, kde tvrdil, že jeho podzemný prieskum by odhalil stratené poklady Ruska a vrátil by ich späť ľudu.

Hľadanie v podzemí Moskvy

V tom čase už komunisti pod Moskvou kopali v rámci budovania Moskovského metra. Stelletskii sa do projektu zapojil ako oficiálny archeológ, ktorý mal vyhodnotiť potenciálne neobvyklé nálezy inžinierov v podzemí. Pod mestom tak vyrástlo množstvo nových tunelov, ktoré sa vinuli aj pod Kremľom a vždy keď mal Stelletskii príležitosť, klopal na steny hľadajúc dutú komoru, kde by mohla byť knižnica.

Medzitým skúmal ďalšie príbehy z čias Ivana Hrozného a zistil, že cár sa počas svojej vlády často vydával do lesov západne od Kremľa, kde pred svojimi strážcami nečakane zmizol a následne sa objavil už v Kremli. Týmto spôsobom chcel ľudí presvedčiť o svojej veľkej moci a pre tento účel zrejme používal tajnú chodbu. Príbeh zverejnil Stelletskii v Moskovských novinách a komunisti si uvedomili, že takýto tunel by mohol byť nebezpečným narušením Stalinovej bezpečnosti.

S archeológom sa spojil šéf kremeľskej bezpečnosti, Rudolf Peterson (1897-1937), ktorý mal pre neho veľa otázok o tuneloch a napokon mu umožnil prístup do podzemia pod vežou a dal mu povolenie kopať pod Kremľom. V novembri 1933 sa tak Stelletskii vrátil do kremeľského podzemia spolu s tímom inžinierov, aby zmapoval systém tajných tunelov a popritom hľadal knižnicu Ivana Hrozného. Mohol tak prejsť znovu cez bránu, ktorú našiel už v roku 1912 a pokračovať hlbšie po chodbách.

Koniec výpravy za knižnicou

Kopanie v tuneloch bolo riskantné, keďže ich steny alebo strop sa mohli zrútiť. Tím postupne nachádzal staré zbrane, ktoré zrejme pochádzali z konca 16. storočia a Stelletskii bol presvedčený, že svoj cieľ už majú na dosah. Počas vykopávok však robotníci narazili na studňu priamo spojenú s blízkou podzemnou riekou. Tunel začala zalievať voda, ktorá možno zničila aj knihy v stratenej knižnici a všetci z neho museli utiecť.

Vykopávky narušili statiku kremeľskej veže, boli prerušené a vzniknuté škody opravovali robotníci po dobu niekoľkých mesiacov. Stelletskii sa obával zatopenia knižnice alebo uzatvorenia dôležitých tunelov. Chcel v ich výskume pokračovať, túto možnosť však už nedostal. O jeho príbehu sa neskôr dozvedel moskovský novinár, ktorý v 50. rokoch objavil archeológov denník, vďaka ktorému sa spojil so Stelletskiiho vdovou. Tá novinárovi prezradila, že po ukončení pátrania sa zo Stelletskiiho stal zlomený človek, ktorý bol knižnicou priam posadnutý až do svojej smrti v roku 1949.

____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Lovci záhad (E05 II. Ztracená knihovna Ivana Hrozného)

Obrázok: ancient-origins.net/sites/default/files/field/image/Ivan-the-Terrible.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.