Hnutie asasínov

Pojem „asasín“ je v súčasnosti asi každému dobre známy najmä vďaka počítačovým hrám, ktoré nám ho prezentujú. Stredovek bol plný rôznych vrahov a hrdlorezov, či sa ale dá hovoriť o profesii alebo dokonca o cechoch, ktoré zastrešovali týchto „odborníkov“, je otázne. Z oblasti Európy nemáme zachované žiadne historické pramene, ktoré by skutočne potvrdzovali existenciu takéhoto hnutia. To, čo bolo v Európe len legendou, bolo však na Blízkom východe realitou. Tu asasínovia skutočne existovali.

Izmaelitské  hnutie s výstižným názvom – asasínovia vzniklo koncom 11. storočia. Nešlo len o spoločenstvo vrahov, bola to i náboženská sekta, ktorá vychádzala zo šiitskej tradície islamu. Boli to majstri boja s chladnými zbraňami, ktorí pri svojom remesle neraz využívali i mnohé omamné látky.

Pôsobili na Blízkom východe – v Perzii a Sýrii. Ich zakladateľom bol Peržan Hasan ibn as-Sabbáh. V roku 1090 sa mu na území Perzie podarilo získať jednu z najlepších pevností svojej doby – horskú pevnosť Alamut. Od toho obdobia môžeme hovoriť o vzniku hnutia asasínov. Hnutie si získavalo stále viac stúpencov a ich moc v krajine narastala. I po Hasanovej smrti boli asasínovia naďalej silní. Hoci čelili silnému tlaku Seldžuckej ríše, neustálymi atentátmi na seldžuckých vezírov a generálov prežívali i naďalej.

Slávnejší boli asasínovia zo Sýrie. Ich zlatý vek nastal v čase križiackych výprav, v prvej polovici 12. storočia. Viedol ich neľútostný a slávny vodca, ktorého Európania prezývali „Starec z hory“. Jeho pravé meno bolo Rašíd ad-Dín Sinán. Hlavnou snahou sýrskych asasínov bolo zachovať rovnováhu síl na Blízkom východe medzi križiakmi a sunnitmi. Preto zo dňa na deň menili spojenectvá.

Na svojom konte mali mnohé atentáty. Medzi ich kresťanskými obeťami boli napríklad – Raimond II. (1152, knieža z Tripolisu), Konrád z Montferratu (1192, kráľ jeruzalemský) alebo Raimond, dedič trónu v Antiochii a Tripolise, ktorého ubodali pred bránou katedrály.

V roku 1175 dokonca spáchali atentát na vodcu moslimov sultána Saladina. Pred smrťou ho zachránilo jeho krúžkované brnenie. Ako odvetu sa Saladin rozhodol zaútočiť na pevnosť Masjaf, ktorá bola hlavnou pevnosťou sýrskych asasínov. Podľa legendy sa jednej noci prebudil v strachu vo svojom stane a našiel na stole horúce placky, aké piekli asasínovia, otrávenú dýku a výhražný verš. Údajne ho navštívil samotný Starec z hory. Po tomto incidente Saladin so svojou armádou odtiahol a viac sa už nesnažil asasínom skrížiť cestu.

Asasínovia boli organizačne rozdelení do deviatich okruhov. Prvý okruh tvorili obyčajní veriaci, ktorí sa starali o úrodu a nebojovali. V druhom okruhu sa nachádzali absolútne duchovne verní členovia, z ktorých sa vyberali ľudia do tretieho stupňa. Ten tvorili samotní zabijaci. Ďalších šesť stupňov bolo zložených hlavne z duchovných autorít. Ich úplne presnejšie rozdelenie sa zachovať nepodarilo.

Hnutie asasínov zaniklo v druhej polovici 13. storočia. V Perzii, konkrétne v roku 1256, kedy ich porazili Mongoli. Všetkých perzských asasínov vtedy povraždili. Ich bratia zo Sýrie vydržali len o niečo dlhšie. Už v roku 1273 boli všetky ich pevnosti a mestá v rukách sunnitov, ktorí ich nechali žiť iba ako svojich poddaných

Autor: Peter Klimant

Zdroj: historyweb.sk, assassins.cz, tajne-spolecnosti.webnode.cz 

Obrázky: wall.alphacoders.com, assassins.cz

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.