Hrad Gýmeš
Neďaleko obce Jelenec pri Nitre sa týči zrúcanina hradu Gýmeš. Dnes je to veľmi obľúbené a hojne navštevované turistické miesto. Komu ale hrad patril? Aký bol jeho význam? A prečo skončil ako ruina? Radi vám ponúkneme odpovede na tieto otázky.
Hrad dal postaviť Ondrej – zakladateľ významného Uhorského rodu Forgáčovcov (Forgach). Ondrejove korene siahajú až do obdobia Veľkej Moravy. Jeho predkovia patrili do starého veľkomoravského rodu Hunt-Poznanovcov.
Samotný rod Forgáčovcov má bohatú 800 ročnú históriu. Za túto dobu si príslušníci tohto rodu nahromadili veľké majetky po celom Uhorsku. Najviac toho vlastnili na území dnešného Slovenska, až 80% všetkých ich pozemkov bolo sústredených práve tu. Rod nebol bohatý len na majetky, ale aj na osobnosti, ktoré zastávali v Uhorsku viaceré významné svetské alebo cirkevné funkcie. Najvýznamnejšou osobnosťou Forgáčovcov bol Žigmund Forgáč, ktorý zastával funkciu uhorského palatína, čo je v podstate druhý muž v Uhorsku hneď po panovníkovi.
Vráťme sa ale späť k zakladateľovi rodu Ondrejovi. Ondrej si už v mladosti urobil dobré meno, no najviac uznania získal, keď v roku 1241 zachránil život samotnému kráľovi Belovi IV. v bitke pri rieke Slaná. Ako sa mu to podarilo? Jednoducho – dal svojho koňa kráľovi, aby mohol z bojiska utiecť. Za svoje skutky získal viaceré majetky, medzi nimi aj panstvo v dnešnom Jelenci. Práve tu sa rozhodol postaviť hrad Gýmeš, ktorý sa stal prvým, a teda rodovým hradom, rodu Forgáčovcov. Každý šľachtický rod mal právo za menom používať takzvaný predikát, ktorý hovoril o pôvode rodu. I Forgáčovci ho mali a jasne hovoril, že pochádzajú z Gýmeša – Forgach de Ghymes.
Hrad od svojho vzniku prešiel viacerými prestavbami. Postupne pribúdali nové obranné veže i paláce a zdokonaľovalo sa aj opevnenie. V roku 1663 bol Gýmeš dobytý Turkami. Po bojoch sa ho ale znova podarilo obnoviť. Jeho opevnenie bolo znova zdokonalené a obohatené o delové bašty.
V 18. storočí postupne prestával plniť obrannú funkciu. Biskup Forgáč ho dal prestavať na reprezentatívne barokové sídlo svojho rodu. Dokonca zaviazal svojich potomkov, aby hrad pravidelne udržiavali a nenechali ho schátrať. Jeho prianie však nebolo vypočuté.
Žiaľ 19. storočie hradom veľmi neprialo. Šľachta sa sťahovala do pohodlnejších kaštieľov a mnohé hrady chátrali. Podobný osud postretol aj Gýmeš, v ktorom sa už nebývalo. O najtvrdšiu ranu pre hrad sa postaral jeden z posledných šľachticov z rodu Forgáčovcov – Karol Forgáč, ktorý v polovici 19. storočia dal strhnúť drevenú strechu hradu. Potreboval totiž drevo na výstavbu nového cukrovaru v Jelenci. Od toho času začal hrad chátrať až sa dostal do dnešnej podoby.
V súčasnosti sa hrad Gýmeš snaží zachrániť občianske združenie, ktoré robí na hrade pravidelné opravy. Pevne veríme, že sa ho podarí zachrániť a bude i naďalej pripomínať kus našej histórie.
Autor: Peter Klimant
Zdroj: nitra.sme.sk
Obrázky: fotoarchív autora

Spomínané občianske združenie s názvom CASTRUM GHYMES nájdete na FACEBOOKU:
https://www.facebook.com/hradgymes/
prípadne sledujte fotogalérie na:
https://hrad-gymes.rajce.idnes.cz/
Téme Forgáčovcov sa intenzívne venuje najmä historik Miroslav Eliáš:
https://www.insitu.sk/search?controller=search&orderby=position&orderway=desc&search_query=Miroslav+Eli%C3%A1%C5%A1&submit_search=
Jedna z jeho posledných publikácií s názvom Pod zástavou Marsa mapuje život slávneho bojovníka Šimona I. Forgáča z Gýmeša:
https://www.insitu.sk/smartblog/7_pod-zastavou-marsa.html