Hrad Gýmeš

Neďaleko obce Jelenec pri Nitre sa týči zrúcanina hradu Gýmeš. Dnes je to veľmi obľúbené a hojne navštevované turistické miesto. Komu ale hrad patril? Aký bol jeho význam? A prečo skončil ako ruina? Radi vám ponúkneme odpovede na tieto otázky.

Hrad dal postaviť Ondrej – zakladateľ významného Uhorského rodu Forgáčovcov (Forgach). Ondrejove korene siahajú až do obdobia Veľkej Moravy. Jeho predkovia patrili do starého veľkomoravského rodu Hunt-Poznanovcov.  

Samotný rod Forgáčovcov má bohatú 800 ročnú históriu. Za túto dobu si príslušníci tohto rodu nahromadili veľké majetky po celom Uhorsku. Najviac toho vlastnili na území dnešného Slovenska, až 80% všetkých ich pozemkov bolo sústredených práve tu. Rod nebol bohatý len na majetky, ale aj na osobnosti, ktoré zastávali v Uhorsku viaceré významné svetské alebo cirkevné funkcie. Najvýznamnejšou osobnosťou Forgáčovcov bol Žigmund Forgáč, ktorý zastával funkciu uhorského palatína, čo je v podstate druhý muž v Uhorsku hneď po panovníkovi.

Vráťme sa ale späť k zakladateľovi rodu Ondrejovi. Ondrej si už v mladosti urobil dobré meno, no najviac uznania získal, keď v roku 1241 zachránil život samotnému kráľovi Belovi IV. v bitke pri rieke Slaná. Ako sa mu to podarilo? Jednoducho – dal svojho koňa kráľovi, aby mohol z bojiska utiecť. Za svoje skutky získal viaceré majetky, medzi nimi aj panstvo v dnešnom Jelenci. Práve tu sa rozhodol postaviť hrad Gýmeš, ktorý sa stal prvým, a teda rodovým hradom, rodu Forgáčovcov. Každý šľachtický rod mal právo za menom používať takzvaný predikát, ktorý hovoril o pôvode rodu. I Forgáčovci ho mali a jasne hovoril, že pochádzajú z Gýmeša – Forgach de Ghymes.

Hrad od svojho vzniku prešiel viacerými prestavbami. Postupne pribúdali nové obranné veže  i paláce a zdokonaľovalo sa aj opevnenie. V roku 1663 bol Gýmeš  dobytý Turkami. Po bojoch sa ho ale znova podarilo obnoviť. Jeho opevnenie bolo znova zdokonalené a obohatené o delové bašty.

V 18. storočí postupne prestával plniť obrannú funkciu. Biskup Forgáč ho dal prestavať na reprezentatívne barokové sídlo svojho rodu. Dokonca zaviazal svojich potomkov, aby hrad pravidelne udržiavali a nenechali ho schátrať. Jeho prianie však nebolo vypočuté.

Žiaľ 19. storočie hradom veľmi neprialo. Šľachta sa sťahovala do pohodlnejších kaštieľov a mnohé hrady chátrali. Podobný osud postretol aj Gýmeš, v ktorom sa už nebývalo. O najtvrdšiu ranu pre hrad sa postaral jeden z posledných šľachticov z rodu Forgáčovcov – Karol Forgáč, ktorý v polovici 19. storočia dal strhnúť drevenú strechu hradu. Potreboval totiž drevo na výstavbu nového cukrovaru v Jelenci. Od toho času začal hrad chátrať až sa dostal do dnešnej podoby. 

V súčasnosti sa hrad Gýmeš snaží zachrániť občianske združenie, ktoré robí na hrade pravidelné opravy. Pevne veríme, že sa ho podarí zachrániť a bude i naďalej pripomínať kus našej histórie.

Autor: Peter Klimant

Zdroj: nitra.sme.sk

Obrázky: fotoarchív autora