„Hviezda“ v básni lorda Byrona konečne identifikovaná

Ranná fotografia ubúdajúceho mesiaca žiariaceho nad hladinou kalifornského jazera Mono Lake, s Jupiterom v hornej časti fotografie a Venušou vľavo dole. Fotografia bola vytvorená 23. augusta 2014.

Prešibaní sliediči hviezdnej oblohy pomohli astronómom identifikovať „hviezdu“, ktorá inšpirovala slávnu báseň lorda Byrona „Childe Haroldova púť“.

Astronóm Donald Olson, profesor fyziky na Štátnej univerzite v Texase, zistil, že hviezda, ktorú Byron vo svojej básni opisuje, hneď vedľa mesiaca nie je v skutočnosti hviezdou. Skôr sa bude jednať o najväčšiu planétu v slnečnej sústave, a teda Jupiter.

Tieto dve nebeské telá sa znovu priblížili počas minulého leta, a to hneď pri niekoľkých príležitostiach, pričom pozorovatelia nočnej oblohy mohli byť svedkami obdobnej súmračnej scény, ktorá inšpirovala Byronovu báseň.

Pomocou Byronových osobných listov, rukopisov a denníka jeho blízkeho priateľa Johna Cam Hobhousea zistil Olson, že inšpiráciou pre tri slohy Childe Haroldovej púte môže byť nezabudnuteľný súmrak, ktorý Byron pozoroval pri prechádzke pozdĺž Brenta Canal v talianskej La Mira 20. augusta 1817.

Olson svoje zistenia potvrdil pomocou špeciálneho astronomického softvéru, ktorým znovu vytvoril oblohu počas súmraku, ktorý mohli pozorovať ľudia v ten konkrétny deň v roku 1817. Dátum bol zaznamenaný v Hobhouseovom denníku po prechádzke s Byronom pri kanáli počas súmraku. Znovuvyvolanie oblohy jasne ukazuje, že Jupiter v ten večer pred 200 rokmi svietil jasne blízko mesiaca.

Olsonova detektívna práca však ani tu neskončila.

Byron sa vo svojej básni zmienil aj o „Dianinom hrebienku“, ktorý je „jasným odkazom na Dianu, rímsku bohyňu mesiaca, ktorá bola často zobrazená ako polmesiac či  s diadémom alebo hrebeňom vo vlasoch“. Na základe astronomických výpočtov a zobrazení „starej oblohy“ to bolo presne to, čo videli Byron a Hobhouse. Na oblohe sa vynímal hladký oblúk mesiaca a jasne žiariaca planéta Jupiter.

A navyše, Byron v básni odkazuje aj na „Iris“ na nebi počas farebného súmraku, pozorovaného tej noci v auguste 1817. V gréckej mytológii je Iris bohyňa dúhy. Olson je presvedčený, že živé farby oblohy, ktoré opísal Byron, boli pravdepodobne reziduálnym účinkom masívnej erupcie Mount Tambora z roku 1815 v Indonézii, čo bola najsilnejšia vulkanická erupcia v zaznamenanej histórii.

Prach, plyn a aerosóly vynesené výbuchom sopky až do hornej atmosféry mali pravdepodobne trvalý vplyv na oblohu, pričom vytvárali jasne sfarbené západy slnka a súmraky. Olsonove zistenia boli zverejnené v časopise Sky & Telescope v auguste 2017.

______________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroj: livescience.com/59677-star-in-lord-byron-poem-identified.html

Obrázok: img.purch.com/h/1400/aHR0cDovL3d3dy5saXZlc2NpZW5jZS5jb20va

W1hZ2VzL2kvMDAwLzA5My81MDMvb3JpZ2luYWwvc3Rhci1sb3JkLWJ5cm9uLXBvZW0uanBn

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.