Ignác Semmelweis – priekopník čistých rúk a blázon

Ignác Fülöp Semmelweis (1. júl 1818 – 13. august 1865) bol pôrodníkom vo Viedenskej všeobecnej nemocnici v dobe, kedy chudobné budúce mamičky radšej odrodili na ulici, ako na tejto bezplatnej klinike. Išlo najmä o vysokú úroveň mortality (úmrtnosti) na oddelení č. 1, kde pôsobili lekári a študenti. Táto úroveň bola dokonca vyššia oproti úrovni oddelenia č. 2, kde sa pohybovali hlavne „babice“. Mladého Ignáca toto znepokojovalo a zároveň fascinovalo, lebo odmietal veriť lekárskemu zdôvodneniu, že na oddelení č. 1 pôsobí „jedovatý plyn“, ktorý sa akoby zázračne nedostával cez dvere na chodbu a do iných oddelení. Ignác si určitú doby poznámkoval správanie personálu a viedol štatistiku pôrodov a úmrtí. Všimol si zaujímavú vec – na oddelení č. 1, kde pôsobili lekári, ktorí často tesne pred pôrodom robili vo vedľajšej pitevni, umrelo v roku 1846 až 451 rodičiek, kým na druhom oddelení, kde pôrodné asistentky nedochádzali do styku s mŕtvolami, len 90. Semmelweisovu hypotézu o súvislosti pitevne, pôrodného oddelenia a úmrtí rodičiek zosilnila aj smrť kolegu v roku 1847, ktorý sa počas pitvy nešťastne porezal a následne umrel na septikémiu – otravu krvi. Po prezretí kolegovho tela si Semmelweis všimol podobné poškodenia tkaniva, aké mali nešťastné rodičky z oddelenia č. 1 a začal si uvedomovať, že prenoscom „miazmy“ bol skalpel. Ihneď nariadil čistenie pôrodných oddelení chloridom vápenatým a povinné umývanie rúk vápnom. Do dvoch rokov úroveň mortality drasticky klesla v oboch oddeleniach a Semmelweis sa rozhodol prezentovať svoje myšlienky, poznámky a rozsiahle štatistické údaje vedeniu nemocnice, ale i viedenskej zdravotníckej elite. Tento krok sa ukázal byť osudovým v jeho ďalšom pôsobení a živote. Jeho názory totižto nezapadali do zaužívaných praktík vtedajšej medicíny, Semmelweis bol ihneď zdiskreditovaný a prepustený z nemocnice. Vrátil sa tak do rodnej Budapešti a lekári na oddelení č. 1  zostali verní starým praktikám, čo spôsobilo opätovný prudký nárast mortality medzi rodičkami. Semmelweis dostal miesto v budapeštianskej nemocnici, kde aplikoval svoje poznatky a úspešne znížil počet úmrtí rodičiek. V roku 1861 odpublikoval dielo „Die Aetiologie, der Begrif und die Prophylaxis des Kindbettfiebers” (Etiológia, koncept a profylaxia horúčky šestonedelia), ktoré dnes stojí ako jedno z najprevratnejších a najvýznamnejších medicínskych diel v dejinách. Na tú dobu obsahovalo príliš veľa štatistických údajov a ukázalo sa pre vtedajšieho čitateľa ťažko stráviteľné. Lekárska komunita ho odmietala a Semmelweisa zosmiešňovala, čo ho priviedlo k depresiám a pravdepodobne aj k skorému nástupu demencie. Po odmietnutí jeho práce o puerperálnej horúčke v roku 1861 napísal rad otvorených listov svojim kritikom, ktorých otvorene nazýval „hlúpymi zabijakmi“. V roku 1865 ho nalákali na návštevu mentálnej inštitúcie, kde ho násilím zviazali. Počas tohto činu sa zranil, čo viedlo k infekcii rán. Neprešli ani dva týždne a na tohto pokrokového vedca doľahla smrť. O dvadsať rokov neskôr lekárska komunita všeobecne akceptovala zásady sterility a prácu popísanú v Semmelweisovej publikácii.  

Autor: Zdeno Levarski

Zdroj: historylearningsite.co.uk

Obrázky: tudasbazis.sulinet.hu, osszefogas.lapunk.hu

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.