Imigranti s modrými očami zmenili pred 6500 rokmi staroveký Izrael

Tieto urny, nádoby na ľudské pozostatky, z doby medenokamennej boli vykopané v jaskyni Peqi’in v severnom Izraeli.

Pred tisíckami rokov zaplavili severný Izrael vlny migrujúcich ľudí zo severu a východu, teda zo súčasného Iránu a Turecka. Práve tento prílev novoprichádzajúcich ľudí mal na túto oblasť hlboký transformačný účinok, ktorý sa prejavil hlavne na rozvíjajúcej sa kultúre.

Títo prisťahovalci priniesli nielen nové kultúrne postupy, ale do oblasti tak prenikli aj nové gény, ako napríklad mutácia produkujúca modré oči, ktoré v danej geografickej oblasti neboli dovtedy známe.

Archeológovia len nedávno objavili tento historický posun obyvateľstva na základe analýzy DNA skeletov zachovaných v izraelskej jaskyni. Toto miesto na severe tejto malej krajiny obsahuje desiatky hrobov s viac ako 600 pozostatkami, ktoré sa datujú do obdobia pred približne 6500 rokmi.

Analýza DNA ukázala, že pozostatky ľudí zachované v jaskyni boli geneticky odlišné od ľudí, ktorí historicky žili v tejto oblasti. Niektoré genetické rozdiely sa však zhodujú s ľuďmi žijúcimi v susednej Malej Ázii a horách Zagros, ktoré sú súčasťou Turecka a Iránu.

Staroveký Izrael (nazývaný Galilea) patril do oblasti známej ako južná Levanta, patriaca pod väčšiu oblasť Levanta, ktorá zahŕňa dnešné východné stredomorské krajiny. Južná Levanta zažila významný kultúrny posun v období neskorej doby medenokamennej, okolo roku 4500 pred nl až do 3800 pred nl. Vtedy sa tam rozrástli osady začalo sa používať viac rituálov vykonávaných na verejnosti a začali sa taktiež používať urny na ľudské pozostatky.  

Odhaľovanie predkov

Peqi’in je prirodzená jaskyňa s dĺžkou približne 17 metrov a šírkou približne 5 až 8 metrov. Vnútri jaskyne sú vyzdobené poháre a pohrebné obete, ktoré spolu so stovkami kostier naznačujú, že miesto slúžilo ako márnice pre ľudí doby medenokamennej, ktorí žili v jej blízkosti.

Dina Shalem, archeológ z Inštitútu pre galilejskú archeológiu na Kinneret College v Izraeli uviedol, že nie všetko z jaskyne má miestny pôvod. Niektoré nálezy z jaskyne sú typické pre región, iné však naznačujú kultúrnu výmenu so vzdialenými regiónmi. Umelecké štýly nájdených artefaktov sa viac podobajú so štýlmi, ktoré sú spoločné pre väčšinu severných oblastí Blízkeho východu. O tom je zasa presvedčený Eadaoin Harney z katedry organickej a evolučnej biológie na Harvardskej univerzite.

Vedci odobrali DNA z kostného prášku 48 kostrových pozostatkov a následne dokázali rekonštruovať genómy 22 jedincov nachádzajúcich sa v jaskyni. Týmto získali status jednej z najväčších genetických štúdií starovekej DNA na Blízkom východe.

Modré oči a svetlá pleť

Vedci zistili, že títo jedinci zdieľajú genetické vlastnosti s ľuďmi zo severu a práve tieto podobné gény chýbali u poľnohospodárov, ktorí predtým žili v južnej Levante. Napríklad alela (jedna z dvoch alebo viacerých alternatívnych foriem génu), ktorá je zodpovedná za modré oči, bola spojená s 49 percentami vzorkovaných pozostatkov, čo naznačuje, že modré oči sa stali bežnými u ľudí žijúcich v Hornej Galilei. Iná alela naznačila, že svetlá pokožka mohla byť rozšírená aj v miestnej populácii.

Farba očí a pleti sú znaky, ktoré sú riadené komplexnými interakciami medzi viacerými alelami, pričom mnohé, ale nie všetky, boli identifikované. Dve alely, ktoré sa v štúdii zdôrazňujú, sú známe ako silne spojené so svetlými očami a farbou pleti, pričom sa často používajú na predpovedanie výskytu rôznych ľudských populácií v štúdiách starovekej DNA.

Je však dôležité poznamenať, že viaceré ďalšie alely dokážu u jednotlivcov ovplyvniť farbu očí a pokožky, takže vedci nedokážu dokonale predpovedať pigmentáciu u týchto jednotlivcov.

Vedci tiež zistili, že genetická rozmanitosť sa časom zvyšovala v rámci skupín, kým genetické rozdiely medzi skupinami klesali, čo je vzor, ​​ktorý sa u obyvateľov zvyčajne objavuje po období migrácie.  

Dynamická minulosť

Tieto nálezy a následná prezentácia DNA zo vzdialenej minulosti ponúkajú vzrušujúce nové poznatky o dynamickom starodávnom svete a rôznorodých ľudských populáciách, ktoré ho obývali.

Jednou z kľúčových otázok doby medenokamennej bolo vždy to, do akej miery boli skupiny v Galilei spojené so skupinami v údolí Be’ersheva alebo údolí Jordánu či Golanskými výšinami. Publikovanie artefaktov z miesta Peqi’in ukázalo veľa kultúrnych vzťahov medzi týmito regiónmi, ale bude zaujímavé v budúcnosti odhaliť, či boli tieto vzťahy aj genetické.

Výsledky výskumníkov tiež riešia dlhotrvajúcu diskusiu o kľúčovom faktore, ktorý zmenil trajektóriu jedinečnej kultúry medenokamenných národov. Teraz totiž vieme, že odpoveďou je migrácia.

____________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroj: livescience.com/63396-ancient-israel-immigration-turkey-iran.html

Obrázok: 3c1703fe8d.site.internapcdn.net/newman/csz/news/800/2018/1-dnaanalysiso.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.