Impozantná Alexandrijská knižnica

Najdôležitejšie centrum vzdelávania staroveku bolo miestom, ktorým prechádzali tí najvýznamnejší učenci svojej doby a kde boli položené semiačka našej kultúry. Hoci dnes nám po nej už veľa stôp nezostalo, je natrvalo súčasťou našej histórie, ktorá sa spája so šírením poznatkov a novými objavmi. Prečítajte si náš článok a zistíte viac o impozantnej Alexandrijskej knižnici v Egypte a mysliteľoch, ktorí v nej pôsobili.

Vznik Alexandrie a odkaz Alexandra Veľkého

Alexandrijská knižnica bola najdôležitejším centrom štúdia starovekého sveta a jej založenie je považované za zrod modernej histórie. Napriek tomu nevieme s istotou povedať, kde presne sa nachádzala alebo aké knihy vo svojich priestoroch strážila. Dnešná Alexandria je druhým najväčším mestom v Egypte, sídlom jeho hlavného prístavu a domovom troch miliónov obyvateľov prevažne islamského vierovyznania.

Základy mesta položil v roku 332 pred naším letopočtom Alexander Veľký (356 – 323 p. n. l.), a to v strategickom mieste na brehoch Stredozemného mora, v blízkosti delty Nílu a ostrova Faros. Alexandria sa rýchlo stala významnou námornou základňou, v ktorej prístave prekvital obchod a prechádzali ním príslušníci mnohých národov Stredozemia. Podobná poloha ju priam predurčovala k tomu, aby sa stala centrom vzdelanosti a kultúry.

Egypt bol v tom čase perzskou provinciou a Alexandrov príchod v roku 332 p. n. l. jeho obyvatelia vítali ako oslobodenie. Korunovali ho za egyptského faraóna. Podľa legendy sa mu snívalo, že v skutočnosti je synom egyptského boha Amona, ktorý mu v ďalšom sne prikázal, aby založil vzdelané mesto pri ostrove Faros. Je tiež známe, že Alexandra v mladosti vzdelával sám veľký filozof Aristoteles (384 – 322 p. n. l.), ktorý u neho prebudil lásku ku vzdelaniu a naučil ho vážiť si znalosti ako jeden z nástrojov šírenia moci a vplyvu.

Základy Alexandrijskej knižnice a Ptolemaiovskej dynastie

Šesť mesiacov po príchode do Egyptu Alexander Veľký krajinu opúšťa a pokračuje vo svojich dobyvateľských výpravách. V roku 323 p. n. l. náhle zomiera. Kráľovstvo následne prebral jeho najvernejší generál nastupujúci na egyptský trón ako Ptolemaios I. (367-283 p. n. l.), ktorý založil dynastiu vládnucu Egyptu nasledujúce tri storočia  a jeho hlavné mesto presunul do Alexandrie.

Ptolemaios chcel, aby bolo mesto nielen hlavou mocnej ríše, ale aj centrom vzdelanosti a kultúry. Sám bol vzdelaným mužom a vyhľadával spoločnosť učencov, vďaka ktorým Egypt dosahoval pokroky vo filozofii, literatúre aj vede. Zároveň Ptolemaios začína budovať Alexandrijskú knižnicu a tá si získava pozornosť vzdelancov zo všetkých kútov Grécka.

Faraón podporoval knižnicu finančne a snažil sa v nej zhromaždiť čo najviac kníh. Tie sa do Alexandrie dostávali vďaka cudzincom, agentom hľadajúcim v zahraničí nové rukopisy, ale aj prostredníctvom darovania a kúpy. Tunajšia zbierka kníh tak bola rýchlo najväčšia v rámci známeho starovekého sveta a zároveň bola prehľadne katalogizovaná. Nie je známe, koľko kníh tam naozaj bolo, predpokladá sa však, že sa jednalo o státisíce rukopisov, ktoré sa využívali pre výskum učencov a boli prepisované alebo vymieňané za knihy z iných krajín.

Hérofilos z Chalkédónu (335 – 280 p. n. l.) založil pri Alexandrijskej knižnici lekársku školu a je považovaný za prvého lekára, ktorý začal pitvať ľuské telo a podrobne skúmať anatómiu človeka. V meste v tom čase pôsobil aj matematik a priekopník geometrie Eukleides (365 – 300 p. n. l.).

Rozvoj knižnice a jej poprední predstavitelia

Po smrti Ptolemaia I. v roku 283 p. n. l. nastupuje na egyptský trón jeho syn Ptolemaios II. (309 – 246 p. n. l.), ktorý vládol po boku svojej sestry. Počas ich vlády je postavený najmladší div starovekého sveta, maják na ostrove Faros, a Alexandrijská knižnica prekvitá. Boli v nej zahrnuté nielen práce všetkých gréckych filozofov, ale  aj rukopisy babylonského, tureckého a hebrejského pôvodu. Hovorí sa dokonca, že práve v Alexandrii vznikli najstaršie grécke preklady Starého zákona určené pre tunajšiu už helenizovanú židovskú komunitu.

Populárnym odvetvím boli popri prekladoch aj astrónomia a astrológia, ktoré boli v tom čase značne vzájomne prepojené. V Alexandrii napríklad Aristarchos zo Samu (320 – 230 p. n. l.) ako prvý zistil, že Zem sa točí okolo nehybného Slnka a podarilo sa mu vypočítať dĺžku slnečného roku s odchýlkou len sedem minút.

Novým egyptským faraónom sa v roku 246 p. n. l. stal Ptolemaios III. (284 – 222 p. n. l.), ktorý dobýval okolité územia a do Egyptu vrátil vzácne poklady, ktoré z neho pred 300 rokmi odniesli Peržania. Aj pod jeho vládou tradícia učenia naďalej prekvitala a jedným z jej predstaviteľov bol v tom čase Eratosthenes z Kyrény (284 – 202 p. n. l.), ktorý vypočítal obvod Zeme a zaviedol pojem geografia. Zároveň mesto často študijne navštevoval Archimedes zo Syrakúz (287 – 212 p. n. l.), ktorého preslávil výkrik heuréka a viaceré objavy na poli fyziky, matematiky a astronómie.

Posledný egyptský faraón

Počas vlády neskorších faraónov začína dynastia Ptolemaiovcov aj Alexandrijská knižnica upadať a začína ju zatieňovať nová knižnica v Pergamone. V roku 48 p. n. l. prichádza do Egypta rímsky vojvodca Julius Caesar (100 – 44 p. n. l.), ktorého pozornosť si rýchlo získa najznámejší panovník Ptolemaiovskej dynastie, a teda kráľovná Kleopatra (69 – 30 p. n. l.).

Tej je pripisovaná veľká krása a šarm, zároveň je ale známe aj to, že bola vzdelaná, vyznala sa vo vojenských záležitostiach a ako jediná z dynastie ovládala popri gréckom jazyku aj egyptský. Je pravdepodobné, že Kleopatra ako intektuálka podporovala rozvoj knižnice v Alexandrii a hovorí sa, že písala viaceré práce, ktoré sa zaradili do miestnej zbierky.

Keď Kleopatra bojovala so svojím bratom o nadvládu nad Egyptom, Cézar sa postavil na jej stranu a podpálil jeho lode v prístave. Z toho sa však rozšíril požiar aj do zvyšku mesta, kde zničil niektoré budovy a skladisko, v ktorom sa nachádzala časť rukopisov z Alexandrijskej knižnice. Ako náhradu týchto zničených prác ponúkol neskôr Marcus Antonius (83 – 30 p. n. l.) Kleopatre tisícky kníh zabraných z rivalskej knižnice v Pergamone. Ich spojené sily boli porazené počas námornej bitky pri Aktione a krátko nato obaja spáchali samovraždu.

Egypt sa dostáva do rúk Rimanov

Kleopatrinou smrťou sa skončila vláda Ptolemaiovskej dynastie a Alexandria sa následne stala hlavným mestom novej rímskej provincie pod vládou cisára Octaviana Augusta (63 p. n. l. – 14 n. l.). V tom čase mesto obývalo vyše 300-tisíc ľudí a hoci sa rozvíjalo, jeho knižnica postupne upadala. Rimania mali na vzdelanosť odlišný názor ako Gréci, hoci naďalej podporovali nových učencov v ich objavoch. K nim patril napríklad geograf Klaudios Ptolemaios (85 – 165), ktorý spopularizoval myšlienku, podľa ktorej sa Zem nachádza v strede vesmíru. Tá sa udržala pri živote až do 16. storočia, kedy bola vyvrátená.

Koniec Alexandrijskej knižnice

Existujú rôzne teórie popisujúce príčiny zániku Alexandrijskej knižnice, pričom často si vzájomne odporujú alebo s nimi moderní historici nesúhlasia. Tak či onak, okolo roku 400 p. n. l. v Rímskej ríši získalo dominanciu ako oficiálne náboženstvo kresťanstvo, čo viedlo k ničeniu pohanských chrámov a prenasledovaniu pohanských učencov.

V roku 616 dobyli Egypt Peržania a o niekoľko desaťročí neskôr ich nahradili Arabi, prinášajúci so sebou islam. Predpokladá sa, že tí ničili knihy, ktoré neboli v súlade s ich vierovyznaním. Podľa niektorých názorov dokonca nechali všetky knihy zo zbierky Alexandrijskej knižnice spáliť.

Nie je tak presne jasné, čo sa s knižnicou stalo, možno je však dôležitejšie vyzdvihnúť fakt, že vôbec existovala a zanechala po sebe dedičstvo v podobe šírenia vzdelania, kultúry a vedeckého výskumu. V jej priestoroch pracovali mnohí z najvýznamnejších učencov staroveku a svojou prácou položili základy modernému uvažovaniu.

____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Library of Alexandria – (MUST WATCH THIS !!!) Documentary

Obrázok: crystalinks.com/LibraryofAlexandria.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.