Inkovia zvládali hroznú prax vŕtania otvorov do ľudí

Staroveké lebky z Peru vykazujú príznaky trepanácie. Šanca na prežitie po trepanácii bola však lepšia v starovekom Peru ako v americkej občianskej vojne.

Nová štúdia tvrdí, že ak niekedy v minulosti ľuďom vŕtali do lebky, pravdepodobnosť ich prežitia bola výrazne vyššia v starovekej ríši Inkov v Južnej Amerike ako v Severnej Amerike počas americkej občianskej vojny.

Výskumníci to zistili po preštudovaní viac ako 800 lebiek Inkov nájdených v Peru, ktoré prešli trepanáciou (chirurgický postup, pri ktorom doktor vyrezáva, vyškrabuje alebo vŕta dieru do hlavy človeka). Taktiež dospeli k záveru, že 17 a 25 percent týchto pacientov z radov Inkov zomrelo pred tým, ako sa ich lebky zahojili.

V porovnaní s americkou občianskou vojnou (1861 až 1865) je toto percento nižšie až o viac ako polovicu, v tejto vojne zomrelo takmer hneď po trepanácii 46 až 56 percent vojakov, takže ich lebky ani nemali čas na vyliečenie.

Výskumný pracovník Dr. David Kushner, klinický profesor fyzikálnej medicíny a rehabilitácie na univerzite v Miami Miller School of Medicine priznáva, že to je naozaj markantný rozdiel. Otázka znie, ako dokázali starí peruánski chirurgovia dosiahnuť výsledky, ktoré ďaleko prekonali výsledky chirurgov počas americkej občianskej vojny?

Staroveká prax

Trepanácia je metóda stará tisíce rokov a historicky bola vykonávaná na potlačenie bolesti hlavy, záchvatov a duševných ochorení, ako aj na vymetanie démonov z tela. Vzhľadom k tomu, že ríša Inkov existovala 300 rokov pred americkou občianskou vojnou, je impozantné, že pacienti z radov Inkov po trepanácii mali až dvojnásobne vyššiu šancu na prežitie ako pacienti počas občianskej vojny.

Tento rozdiel pravdepodobne závisí aj od hygieny, pretože kanalizácia bola na vojnových poliach počas občianskej vojny notoricky strašná. Napríklad chirurgovia občianskej vojny pravidelne používali nesterilizované zdravotnícke pomôcky a dokonca aj holé prsty, a to pri výkonoch v ľudských hlavách a snahe o odstránenie krvných zrazenín naozaj nie je dobrý nápad. Štúdiu na túto tému spracoval John Verano, svetová špička na peruánske trepanácie na Tulane University v New Orleans.

Takmer každý vojak občianskej vojny zranený streľbou neskôr trpel infekciou, ale zdá sa, že Inkovia sa s infekciami stretávali oveľa menej.  

Kushner uvádza, že stále nevieme, ako starí peruánci zabraňovali infekcii, aj keď sa zdá, že sa im to darilo dobre. Doteraz nevieme, čo používali ako anestéziu, ale keďže vykonávali toľko lebečných operácií, museli niečo používať – pravdepodobne listy koka. Možno používali aj niečo iné, možno nejaký kvasený nápoj, jednoducho nevieme.

Lebky Inkov, ktoré výskumníci študovali (pričom niektoré mali  sebe až sedem dier) sa datujú až do roku 400 pred nl. Vývoj týchto lebiek naznačuje, že Inkovia vylepšovali svoje trepanačné schopnosti počas celých stáročí. Napríklad Inkovia sa naučili neperforovať tvrdú blanu mozgovú, alebo ochrannú membránu pokrývajúcu mozog.

Avšak skorí pacienti Inkov, z obdobia rokov 400 pnl do roku 200 pnl, dopadli v prieskumoch o niečo horšie ako vojaci občianskej vojny, pretože asi polovica z týchto starovekých pacientov zomrela. Najlepšie obdobie pre pacientov, ktorí podstúpili trepanáciu lebky, bolo od roku 1000 do roku 1400 nl, kedy tento zákrok prežilo až 91 percent pacientov.

V priebehu času sa od najstarších po najnovšie postupy postupne zdokonaľovali, a dozvedali sa, ktoré techniky sú lepšie a ktoré prinášajú menšiu pravdepodobnosť perforácie tvrdej blany mozgovej. Podľa Kushnera to vyzerá tak, že chápali anatómiu hlavy a úmyselne sa vyhýbali oblastiam, kde by došlo k väčšiemu krvácaniu, ale taktiež si uvedomovali, že väčšie trepanácie prinášajú menšiu mieru pravdepodobnosti úspešnosti ako tie menšie. Fyzické dôkazy jednoznačne dokazujú, že títo starí chirurgova vylepšili postupy a ich úspech v tomto smere je skutočne pozoruhodný. 

Lekári trénujú dodnes, hoci teraz, keď odstránia niekomu časť lebky, je to zvyčajne nazývané kraniotómia. Táto operácia a iné typy modernej operácie mozgu majú veľmi, veľmi nízku mieru úmrtnosti v porovnaní s historickými operáciami.

Na záver Kushner uvádza, že rovnako, ako v starom Peru pokračujeme v rozvoji našich neurochirurgických techník, schopností, nástrojov a vedomostí.

_____________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroj: livescience.com/62793-inca-skull-surgery-trepanation.html

Obrázok: sciencealert.com/images/2018-06/processed/trepanation_1024.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.