Janko Matúška – nezabudnuteľný Slovák

V československej tvorbe máme veľa významných umelcov, no medzi tých najvýznamnejších zaručene patrí aj Janko Matúška – autor našej národnej hymny. Okrem iného to bol tiež štúrovský básnik, spisovateľ a publicista. Narodil sa do roľníckej rodiny. O jeho mladosti sa toho veľa nevie, no i napriek tomu sme sa pokúsili zostaviť článok, ktorý Vám o tomto mužovi čo-to napovie. 

V ranom veku navštevoval Janko Matúška Ľudovú školu v Dolnom Kubíne. Neskôr sa vzdelával na Gymnáziu v Gemeri a potom, v rokoch 1839-1844, študoval teológiu na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu so spoznal s mnohými štúrovskými básnikmi. Na jeseň roku 1842 sa počas štúdia teológie zoznámil s Jankom Kráľom. Matúška mal však väčšiu záľubu v medicíne a Kráľ v právach. Obaja začali spievať. Matúška, podobne ako Kalinčiaksi obľúbil najmä veršované historické povesti poľské, oravské, liptovské a považské, lebo písal spevné piesne, ktoré vyjadrovali vtedajšie postavenie štúrovcov, ich národné i osobné želania a túžby.

V polovici roku 1844 sa vrátil naspäť do rodnej Oravy, kde až do roku 1848 pôsobil ako vychovávateľ v oravských rodinách. Revolučný meruôsmy rok oživil Jankovu činnosť v spoločenstve. Spolu s inými významnými oravskými mužmi (Samuel Novák a Ctibor Zoch) patril k popredným predstaviteľom Slovenského povstania na Orave. Na Matúškovom zdraví zanechali veľké následky neúspešné výsledky povstania. Neskôr to aj osudovo zmenilo jeho život. Nepriazeň prírody a hôr severnej Oravy, v okolí Mútneho, kde sa na jar roku 1849 skrýval pred Görgeyho gardami, ťažko zasiahla Matúškov organizmus. Literárne sa odmlčal.    

Po určitom čase sa stal úradníkom na súde, kde pôsobil spolu s Hviezdoslavom a Belom Kleinom-Tesnoskalským. Nejaký čas vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej. V materiálnych problémoch a na následky ťažkej choroby zomrel 11. januára 1877 vo svojom rodisku, v jeho drahej Orave. Na jeho hrobe v Dolnom Kubíne stojí: „Svoji svojmu!“ 

Ako sme už spomínali, s menom Janko Matúška sa viaže i naša národná hymna Nad Tatrou sa blýska z roku 1844. Tento rok si teda pripomíname 170. výročie. Text bol reakciou na suspendáciu Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka evanjelického lýcea v Bratislave. Odporučená melódia piesne bola tá z ľudovej skladby Kopala studienku. Najstarší zápis pieste zo 40-rokov sa nachádza v zápisníku Viliama Paulynyho-Tótha pod titulom Prešporskí Slováci, budoucí Levočané. Pôvodná verzia má šesť strof a je tiež známa pod názvom Ponad Tatrou blýska.  

__________________________________

Autorka: jujuka

Zdroje: referaty.atlas.sk, osobnosti.oravskakniznica.sk, referaty.aktuality.sk, style.hnonline.sk, shopkabinet.sk

Obrázky: style.hnonline.sk, panorama.sk

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.