Jaskynný muž s modrými očami

modrookyNie je tomu tak dávno, čo (nielen) vedeckú verejnosť fascinoval objav kostry muža, ktorý mal popri tmavých vlasoch výrazne modré oči. Jeho DNA obsahovalo stopy po génoch, ktoré majú svoj pôvod tak v Afrike, ako aj v Európe. Až do dnešnej doby zachovala 7000- ročnú kostru hlboká podzemná jaskyňa nachádzajúca sa v Kantábrijských vrchoch v severozápadnom Španielsku.

Čo o záhadnom mužovi zistili vedci 

Objav kostry (vydolovaný z hĺbky 1500 metrov pod úrovňou morskej hladiny) začali vedci nazývať La Braña 1. Genetika kostry bola skúmaná na základe jej zubov. Z nich vysvitlo, že muž disponoval africkou verziou génu vplývajúceho na svetlú pigmentáciu súčasných Európanov. Inými slovami, jeho pokožka bola tmavá, hoci jej presný odtieň sa určiť nedá. Okrem toho vlastnil však aj genetickú variáciu, ktorá stojí za modrými očami Európanov. Podobný gén by neprekvapil v prípade objavu v severnej Európe, bi v južnej (v blízkosti Afriky) je skôr unikátom.

Kantábrijský jaskynný systém La Braña-Arintero neďaleko Leónu odhalil svetu v roku 2006 aj ďalšiu mužskú kostru nazývanú La Braña 2. Jej DNA bola zachovaná v oveľa horšom stave, a preto sa z nej veľa vyčítať nedalo. Predpokladá sa, že obaja muži žili približne pred 7000 rokmi, a teda v čase mezolitu, ktorý sa skončil zhruba o 2000 rokov neskôr, súčasne s rozvojom pestovania plodín a chovu dobytka na Strednom Východe.

Okrem predkov dnešných Škandinávcov bol La Braña 1 bližšie príbuzensky spätý aj s pravekými ľuďmi žijúcimi v ére paleolitu v okolí Bajkalského jazera na Sibíri pred viac než 20-tisíc rokmi. DNA jedného z nich preukázala prepojenie s pôvodnými Američanmi a z toho všetkého nám jasne vyplýva genetická kontinuita populácie strednej a západnej Eurázie.

Aké nové vedecké poznatky tento objav priniesol?

Gény, ktorými muž označovaný ako La Braña 1 disponoval, poukazujú na niektoré zmeny, ku ktorým v mezolite u ľudí dochádzalo v dôsledku zmeny spôsobu ich života. Povedané inak, kedy sa z lovcov a zberačov stali chovatelia a pestovatelia. Tráviaci systém tohto pravekého človeka by nebol schopný stráviť laktózu obsiahnutú v mlieku, ba ani škrob v jedle, ktorý sa stal jedným z hlavných výživových prvkov stravy neskorších neolitických farmárov. Je očividné, že farmárstvo muselo súvisieť so zmenami v ľudskom imunintom systéme, aby sa tak telo dokázalo vyrovnať s baktériami a vírusmi živočíšneho pôvodu.

Na druhej strane je známe, že rozličné obmeny v DNA, majúce súvislosť s odolnosťou voči infekciám, boli v Európe prítomné už u niektorých lovcov a zberačov. To nás vedie k domnienke, že podobné zmeny v DNA preto nevznikli v procese adaptovania sa ľudí na farmárčenie, ale majú naopak dávnejší pôvod.

Zlúčenie tak afrických, ako aj európskych rysov u La Braña 1 podľa vedcov naznačuje, že zmeny v rasovej podobe ľudí prebiehali dlho potom, ako prišli z Afriky do Európy. To mohlo zapríčiniť rozdiel vo farbe očí skôr než došlo ku zmene farby pokožky. Je teda pravdepodobné, že v čase mezolitu nebolo šírenie genetických obmien svetlého pigmentu pokožky zavŕšené u všetkých Európanov rovnako. Ako sa nám vďaka La Braña 1 podarilo dokázať, šírenie génov spojených so svetlou farbou očí mohlo predchádzať zmenám v pigmentácii pokožky.

_______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: YouTube Face of 7,000-Year-Old Caveman Revealed, Dark Colour with Blue Eye

Obrázok: i.ytimg.com/vi/8ZExuTecK20/hqdefault.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.