Jedinečná Lomená pyramída pri Dahšúre

Lomená pyramída v Egypte je prvou pyramídou s hladkými stenami, ktorá dodnes fascinuje historikov svojím netradičným tvarom. Jej výstavba a podoba ovplyvnila aj slávne pyramídy v Gíze a my vám dnes odhalíme záhady jej vzniku aj účelu.

Stavba Lomenej pyramídy

Lomená pyramída v Dahšúre sa odlišuje od všetkých ostatných egyptských pyramíd lemujúcich rieku Níl. Ide o prvú pyramídu s hladkými stenami a zároveň jedinú, ktorej tvar sa v polovici pyramídy zásadne mení. Je druhou z trojice pyramíd, ktoré nechal postaviť faraón Snofru vládnuci približne v rokoch 2614-2579 p. n. l. V čase svojho vzniku pyramídu obklopovali leštené kamene a bola jadrom veľkého náboženského komplexu spolu s menšou satelitnou pyramídou vysokou asi 29 m.

V oblasti severovýchodne od Lomenej pyramídy boli objavené pozostatky veľkolepej stavby, ktorej biele steny kedysi zdobili tyrkysové kachličky a obklopovali ju prepychové záhrady. Predpokladá sa, že sídlo bolo domovom staviteľa, ktorý dozeral na stavebné práce v areáli a ako kráľovský architekt sa tešil prestížnemu postaveniu v egyptskej spoločnosti. To naznačuje, že stavba pyramídy mala pre faraóna veľký význam a chcel z nej pravdepodobne spraviť miesto svojho posledného odpočinku, hoci napokon v nej pochovaný nebol.

Predchodcovia a hrozby Lomenej pyramídy

V lokalite 10 kilometrov severne od Dahšúru je situovaná Stupňovitá pyramída v Sakkáre, považovaná za najstaršiu egyptskú pyramídu vôbec. Jej stavbu nariadil faraón Džoser, známy aj ako Necerichet, vládnuci zhruba v období 2665-2645 p. n. l. Táto pyramída je zdanlivo veľmi odlišná od Lomenej pyramídy, jadro oboch stavieb však pozostáva z radov kameňov nakláňajúcich sa smerom dovnútra.

Obe tiež vychádzali z pôvodných egyptských hrobiek zvaných mastaby. Prví faraóni Egypta boli pochovávaní do jednoduchých hrobiek vykopávaných do zeme a prikrytých vrstvami kamenných blokov. Tieto mastaby sa postupne zväčšovali, pribúdali na nich vrstvy naklonenných kameňov, až napokon nadobudli tvar pripomínajúci pyramídu.

Stupňovitej pyramíde v Sakkáre dnes hrozí zrútenie, preto je jej jadro spevnené modernou výstužou a strop stabilizovaný, aby sa zabránilo jeho rozpadávaniu. Strop obrovskej pohrebnej komory podopieraný opornými trámami už nedokáže udržať váhu pyramídy a je možné, že stavitelia Lomenej pyramídy spravili rovnakú chybu a preto sa jej tvar v polovici náhle mení.

Archeológovia odhalili v severnej chodbe Lomenej pyramídy trhlinu svedčiacu o nebezpečnom zlome, v dôsledku ktorého sa časť pyramídy pod obrovskou váhou zosunula. Pyramída sa tak rozdelila na dve časti, z ktorých jedna hrubá 32 m a vážiaca tisíce ton sa odlomila a skĺzla nižšie.

Príčinou podobného javu môže byť stavba Lomenej pyramídy v dvoch fazách. Pôvodne totiž začala byť stavaná ako stupňovitá pyramída, neskôr však na ňu bola pridaná druhá vrstva, ktorá obrovské stupne zakryla. Pyramída týmto spôsobom síce získala hladké steny, zároveň však jej schody a vonkajší plášť nič nespájalo a preto sa jednotlivé vrstvy postupne oddelili a zosunuli. Predpokladá sa, že stavitelia problém zaznamenali dostatočne včas nato, aby neskôr zmenili tvar pyramídy a zachránili tak zvyšok stavby pred zrútením.

Čo zabránilo zrúteniu pyramídy v Dahšúre?

Vo vzdialenosti 50 km od Lomenej pyramídy sa nachádza Médumská pyramída, kde možno vidieť, čo sa s pyramídou môže stať, ak jej stavitelia ignorujú prvé náznaky poškodenia. Pyramída v Médume je prvou z trojice pyramíd, ktoré nechal postaviť faraón Snforu a s jej výstavbou sa začalo krátko pred stavbou Lomenej pyramídy, preto sú oba monumenty podobné. Jadro oboch pyramíd je stupňovité, v prípade Médumskej pyramídy je však jej jedinou časťou, ktorá sa zachovala až do dnešných dní.

Jadro obklopené množstvom kameňov uvoľnených z vonkajšej steny naznačuje, že aj táto pyramída mala mať hladké steny, ich uhol bol však príliš ostrý a ťažisko bolo umiestnené vysoky, preto sa boky pyramídy zosunuli počas poslednej fázy výstavby, tvorby hladkých stien. Táto udalosť pravdepodobne vydesila staviteľa Lomenej pyramídy natoľko, že dali jej stenám lomený tvar, vďaka ktorému stavba získala väčšiu stabilitu aj charakteristický vrchol a zároveň sa znížila pravdepodobnosť jej zrútenia.

Stavitelia teda zistili, že menší uhol stavbe zabezpečí bezpečnosť, je však zvláštne, že v súlade s týmto poznatkom neprispôsobili aj spodnú polovicu pyramídy. Najdôležitejšou miestnosťou pyramídy však bola horná pohrebná komora, ktorej kamene v stenách nie sú hladké a nemajú pravidelnú koncovú úpravu. Predpokladá sa, že komoru chceli zväčšiť dodatočne počas výstavby a preto osekávali stupňovité kamene v klenbe, ktoré však nenapraviteľne poškodili strop. Hrobka už nebola použiteľná ako miesto posledného odpočinku faraóna a preto v nej Snofru nebol pochovaný.

Dedičstvo Lomenej pyramídy a faraóna Snofru

Približne dva kilometre od Lomenej pyramídy stojí tretí a súčasne posledný pokus faraóna Snofru o postavenie pyramídy s hladkými stenami, v ktorej by bol pochovaný. Tou bola Červená pyramída, ktorej sklon stien a strop pohrebnej komory už boli konečne dokonalé. Táto pohrebná komora totiž bola už začiatku stavaná s vyšším a strmším stropom, vďaka čomu vznikla hrobka vhodná faraóna. Stavitelia sa použili z chýb pri Médumskej a Lomenej pyramíde a už ich v prípade Červenej pyramídy nezopakovali.

Je však zaujímavé, že napriek konštrukčným chybám bola Lomená pyramída obklopená najkvalitnejším vápencom starovekého Egypta. Odborníci sa domnievajú, že v tom treba hľadať nielen túžbu faraóna Snofru po dosiahnutí nesmrteľnosti, ale aj snahu vytvoriť nový spôsob uctievania, ktorý mu mal zaručiť väčšiu moc v posmrtnom živote. To naznačujú pozostatky prvého údolného chrámu, v ktorom bol uctievaný faraón. Najstaršie egyptské pohrebiská boli bezútešnými miestami oddelenými od sveta živých, do údolného chrámu však boli prinášané dary z každého kúta ríše a aj po smrti faraóna tak naďalej slúžil pre bohoslužby a zvečnenie mena zosnulého vládcu aj pre ďalšie generácie.

Ďalší faraóni sa inšpirovali faraónom Snofru nielen pri výstavbe pyramíd, ale aj údolných chrámov a každý z nich sa snažil prekonať svojich predchodcov. Vďaka veľkolepým stavebným projektom sa zmenila štruktúra egyptskej spoločnosti, keďže výstavba si vyžadovala veľkú pracovnú silu. Za týmto účelom vznikali pri pyramídach osady, v ktorých žili murári, kamenári a stavitelia pyramíd.

Pre ich obživu vznikali po celom Egypte nové centrá poľnohospodárskeho života a pri stavbe sa používal tiež materiál z rôznych regiónov, čo posilnilo styky ríše s okolitými kultúrami. Žula bola dovážaná z Núbie, drevo z Mezopotámie a meď z oblasti Sinaja. Z Egypta sa stával národ a neskôr veľmoc starovekého sveta. To všetko sa začalo stavbou Lomenej pyramídy, ktorou sa inšpiroval aj syn Snofru, faraón Chufu / Cheops, panujúci v období 2589-2566, ktorý nechal postaviť slávnu Veľkú pyramídu v Gíze. 

 ____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 3 9 – Lomená pyramida

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/c/ca/Bent_Pyramid_%28I_love_Naples%29.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.