Jules Verne – vizionár a dobrodruh

Spisovateľ Jules Verne patrí bezpochyby k ľuďom, ktorí predbehli svoju dobu, keďže dokázal svojimi predpoveďami fascinovať nielen svojich súčasníkov, ale aj dnešných ľudí. Bol tak nielen autorom, ale aj veľkým vizionárom a súčasne človekom, ktorý sa prostredníctvom svojich hrdinov vydával na vlastné dobrodružstvá. Zistite spolu s nami, ako trávil svoju mladosť, čím sa pri svojej tvorbe inšpiroval a aký mal vplyv na neskorší pokrok ľudstva.

Spisovateľova mladosť a jeho prvé inšpirácie

Jules Verne (1828-1905) sa narodil 8. februára 1828 vo francúzskom Nantes, ktoré bolo v tom čase kozmopolitným mestom a do ktorého sa vďaka medzinárodnému obchodu dostávali správy z celého sveta. Jeho rodina vynikala záujmom o literatúru a umenie. Jeho otec Pierre bol rešpektovaným, nábožným a serióznym právnikom, ktorý sa vždy riadil logikou. Matka Sophie pochádzala z rodu námorníkov a staviteľov lodí, možno aj preto sa vyznačovala veľkou predstavivosťou.

Mladý Jules mal dobré vzťahy s bratom Paulom, ktorý neskôr vstúpil do námorníctva. Zdieľali záujem o lode. Spoločne sa túlali po prístave, počúvali námornícke príbehy a plavili sa po okolí na malom člne. Už od detstva túžil byť Jules hrdinom a jeho neskoršie diela tak často rozprávajú o živote, aký túžil žiť ako malý chlapec.

V štúdiu sa Julesovi darilo priemerne, hoci preukazoval talent v matematike a geografii. Celé hodiny trávil čítaním kníh, ktoré mu dávali inšpiráciu v jeho vlastnej tvorbe. K jeho obľúbencom patril Robinson Crusoe. Na budúceho spisovateľa zapôsobil exotický svet opusteného ostrova, ako aj fakt, že si ho stroskotanec prispôsobil tak, aby v ňom dokázal lepšie fungovať. Tým nadobudol Verne dojem, že je možné zmeniť svet okolo nás so štipkou šikovnosti a predstavivosti.

Verne zároveň podobne rád písal o ostrovoch a plávajúcich mestách. Aj ponorku Nautilus je možné sčasti považovať za istú formu plávajúceho ostrova. Ostrov je tiež vyjadrením osamelosti, ktorú Jules cítil počas dospievania, kedy jeho pokusy o romantické dvorenie neboli príliš úspešné. Medzitým začal písať a túžil po dráhe dramaturga, ktorého hry by boli prezentované v miestnom divadle.

Presun do Paríža a získavanie kontaktov

Ako najstarší syn sa musel Jules dať na štúdium práva v Paríži, aby pokračoval v stopách svojho otca. Hlavné mesto a jeho možnosti naňho veľmi zapôsobili a s matkinou pomocou získal užitočné kontakty v miestnej umeleckej komunite. Popri štúdiu vypomáhal v divadle, písal slová k hudbe jedného z parížskych skladateľov a tiež prvú divadelnú hru, ktorú produkoval sám Alexander Dumas starší (1802-1870), ktorý si vzal mladého Vernea pod svoje ochranné krídla.

Vo voľnom čase Verne rád čítal v Národnej knižnici, pričom siahal prakticky po všetkom, čo budilo jeho pozornosť, od atlasov a kníh geografie cez vedecké práce až po záznamy objaviteľov. Popri čítaní si písal poznámky, ktoré mu neskôr poslúžili pri písaní vlastných noviel.  V roku 1851 začal s publikáciou jeho krátkych príbehov populárny časopis Musée des familles a Verne sa inšpiroval aj prácou svojho obľúbenca Edgara Allana Poe (1809-1849). Napísal pokračovanie jeho nedokončenej novely Príbehy Arthura Gordona Pyma.

V roku 1856 Verne spoznal v Amiens svoju budúcu nevestu Honorine, ktorá bola vdovou s dvoma deťmi, ženou zo spoločnosti a opakom bohemizmu, na aký bol zvyknutý. Aby sa s ňou mohol oženiť, požiadal svojho otca o pôžičku vo výške 50-tisíc frankov, za ktorú si kúpil miesto na parížskej burze. Nechcel opustiť literárnu dráhu, túžil ale získať uznávanejšiu profesiu a mať tak v spoločnosti väčší rešpekt.

Jules Verne sa napokon s Honorine oženil v roku 1857 v Paríži, práca na burze aj jeho kolegovia posadnutí honbou za peniazmi sa mu však rýchlo znechutili. Keď mohol, tak pokračoval v písaní. Jeho manželka ale nezdieľala jeho záľuby, a tak ich vzájomný vzťah čoskoro ochladol. Verne sa s obľubou vydával na dlhšie cesty s priateľmi do Veľkej Británie a Škandinávie. Popritom pracoval na svojom diele Balón, neskôr známej pod názvom Päť týždňov v balóne.

Prvý literárny úspech a spolupráca s Hetzelom

Verneov literárny debut z roku 1863 sa najprv stretol s odmietnutím u mnohých vydavateľov, zaujal však uznávaného editora Pierre-Jules Hetzela (1814-1886), ktorý v ňom videl príležitosť dlhšej série podobných kníh. Páčili sa mu geografické detaily, vedecké vysvetlenia cesty v balóne a presvedčil Verneho, aby knihu prepísal tak, že jej samotné čítanie bolo dobrodružstvom. Podporil ho, aby pokračoval v písaní týmto smerom a videl v jeho diele niečo, čo si môže získať pozornosť viacerých generácií čitateľov.

Verneho prvotina sa skutočne stretla s úspechom, načo on zanechal svoju prácu na burze a prakticky zo dňa na deň sa stal uznávaným spisovateľom. K obľúbenosti knihy dopomohol aj fakt, že v tej istej dobe absolvoval fotograf prezývaný Nadar (1820-1910) let balónom a ľudia si tak neboli istí, či je Verneho kniha fikciou alebo popisom reality, keďže bola plná vedeckých údajov.

Päť týždňov v balóne poslúžilo ako základňa pre Verneho priateľstvo s Hetzelom a pod jeho vedením napísal ďalších 66 kníh, postupom času preložených do 140 jazykov celého sveta. Editorova práca mala veľký podiel na spisovateľovom úspechu, hoci odmietol vydať Verneho druhú knihu z roku 1863 nazvanú Paríž v 20. storočí. Túto predpoveď budúcnosti Hetzel považoval za málo pravdepodobnú a dosť deprimujúcu, keďže rozpráva o mladom basníkovi žijúcom v spoločnosti, ktorú úplne ovládli peniaze a technológia.

Verne popisoval mesto, ktorého ovzdušie bolo plné plynov z áut a mrakodrapov zakrývajúcich slnko. Jeho náhľad ohľadom priemyselnej revolúcie bol pesimistický a spájal sa s úpadkom kultúry. Paradoxne ale Verne s úspechom predpovedal realitu dnešného Paríža a táto kniha bola napokon publikovaná v roku 1994, potom čo ju objavil Verneho pravnuk Jean Verne (1962).

V roku 1864 vydal Verne ďalšie úspešné dielo Cesta do stredu Zeme a spisovateľ s editorom následne začali pracovať naplno. Vopred bolo oznámené, že pod Verneho menom sa budú publikovať tri knihy za rok  v rámci cyklu Podivuhodné cesty, ktorý sa stal publicistickým fenoménom. O rok neskôr vydal Verne novelu Cesta na Mesiac, v ktorej nevedomky predpovedal viaceré faktory skutočnej cesty ľudstva na Mesiac o storočie neskôr.

Súčasne sa s rodinou presťahoval a zlepšil sa jeho vzťah s manželkou, ktorá začala byť hrdá na jeho úspech. Aby sa Verne mohol popritom venovať vlastným dobrodružstvám, kúpil si loď, ktorú pomenoval St. Michel a na ktorej sa plavil po mori.

Cesta do morských hlbín a okolo sveta za 80 dní

V roku 1867 navštívil s bratom Paulom New York a cesta loďou do Ameriky ho inšpirovala k menej známemu dielu Plávajúce mesto. Zároveň napísal článok pre jedne americké noviny a vyjadril svoju fascináciu nad energiou mesta a projektami, ktoré sa v ňom realizovali. Americký vynálezca parníka Robert Fulton (1765-1815) vytvoril v roku 1800 prototyp ponorky, ktorý nazval Nautilus a práve týmto menom Verne v roku 1870 pomenoval ponorku v knihe 20 tisíc míľ pod morom, čím vzdal hold americkému pokroku.

Ani v tomto diele nebola núdza o spisovateľove predpovede platné v súčasnosti, ktoré sa týkali využívania mora, morských prúdov či rizika vyhubenia niektorých druhov (ako napríklad veľrýb). Kniha pôsobí veľmi autenticky a v postave profesora Aronnaxa aj kapitána Nema vidieť autobiografické prvky.

Zaujímavosťou je, že postavu Nema vytvoril Verne pôvodne ako poľského šľachtica, ktorého rodinu zabili Rusi a on túžil po pomste. Editor Hetzel chcel ale upustiť od politických aspektov až príliš pripomínajúcich realitu vzhľadom na ruské zabratie Poľska, nakoľko v tej dobe Francúzsko práve podpísalo zmluvu s Ruskom z obáv pred nemeckou rozpínavosťou. Hetzel si bol dobre vedomý, že vydaním knihy popisujúcej Rusko v negatívnom svetle by si privodil problémy. Po dodatočných úpravách a publikácii si dielo 20 tisíc míľ pod morom získalo veľký ohlas. Verne tak použil postavu Nema aj v nasledujúcej práci Tajomný ostrov.

V roku 1871 sa Verne s rodinou presťahoval do rodného mesta svojej manželky, Amiens, a po smrti jeho otca sa editor Hetzel stal spisovateľovým hlavným poradcom a priateľom. Nielenže jeho knihy publikoval, ale ich aj editoval, mal na jeho tvorbu veľký vplyv a väčšinou dokázal úspešne predpovedať, čo sa ľuďom bude páčiť a čo nie. Po čase presvedčil Verneho, aby do svojich kníh začal pridávať ľúbostné zápletky. Ten ich pôvodne považoval za rozptýlenie hrdinu, napokon ale privolil a Phineas Fogg v novele z roku 1873, Cesta okolo sveta za 80 dní, tak objavil na svojich cestách lásku.

Táto kniha priniesla Vernemu medzinárodnú prestíž a hoci už predtým sa na svoje zárobky nemohol sťažovať, až teraz sa z neho stal skutočný boháč. Práca najprv vychádzala po kapitolách v jednom časopise pod dozorom Hetzela, spomínala existujúce dopravné prostriedky a ukazovala, čo sa mohlo dosiahnuť pri ich maximálnom využití. Mnohí ľudia si čítaním novely začali uvedomovať, ako sa svet okolo nich mení a s motívmi diela boli predávané mnohé predmety od stolných hier cez taniere.

Zároveň bola podľa Cesty okolo sveta za 80 dní vytvorená divadelná hra, ktorú hrali v rôznych divadlách až 50 rokov po autorovej smrti. Rovnako ako jej knižná predloha, aj hra otvárala ľuďom obzory. Mnohí z nich sa začali po prvýkrát zamýšľať, akým spôsobom žijú ľudia v iných častiach sveta. Divadelnú verziu dostali aj neskoršie Verneho novely Michail StrogovDeti kapitána Granta.

Záver Verneho kariéry a jeho (nielen) literárne dedičstvo

V neskorších rokoch začal Verne vstupovať do obdobia staroby a hoci naďalej písal, jeho diela dosahovali menší úspech ako kedysi. V roku 1886 zomrel jeho editor Pierre-Jules Hetzel, po ktorého smrti vidieť vo Verneho práci odlišný prístup k technológii. Napríklad v diele Robur Dobyvateľ je hlavná postava hrdinom, v pokračovaní Robur pán sveta je tyranom, ktorý používa vedu pre zlo.

Skutočná veda medzitým v mnohých ohľadoch dosiahla hranice predstavivosti a Jules Verne už nedokázal budúcnosť predpovedať tak prekvapujúco ako v minulosti.  Napriek tomu mal už zaistené svoje miesto na poli svetovej literatúry a niektorí z jeho nasledovníkov ho označujú za vynálezcu science fiction.

Zároveň mal vplyv aj na rodiacu sa filmovú tvorbu, a to už od francúzskeho nemého filmu Cesta na Mesiac, ktorý v roku 1902 režíroval Georges Méliès. Verne ľuďom ukázal, že dokážu zmeniť svet okolo seba a inšpiroval ich k vlastným vynálezom a objavom. Jeho dielo obľuboval napríklad tvorca helikoptéry Igor Sikorski (1889-1972), morský inžinier Simon Lake (1866-1945) či polárny prieskumník Richard E. Byrd (1888-1957).

Jules Verne zostal aktívnym spisovateľom až do svojej smrti 24. marca 1905. Zomrel ako 77 ročný. Jeho syn Michel (1861-1925) neskôr editoval, prepísal a vydal zvyšné nedokončené novely. Predpokladá sa, že vydaním knihy Paríž v 20. storočí sa už všetky diela autorovej fantázie zverejnili, hoci ich nové vydania a preklady naďalej prispievajú aj dnes k jeho sláve a šíreniu jeho pamiatky.

____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Biografía Julio Verne

Obrázok: bilgibaba.org/resimler/Jules-Verne.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.