Katharina von Bora – silná žena po boku Martina Luthera

„Vysadil som záhradu a vykopal studňu. Teraz príď a korunuj sa venčekom z ruží a ľalií…“

     Takto nejako by sme mohli preložiť slová Martina Luthera (1483-1546), ktoré napísal v lete 1525 svojmu najlepšiemu priateľovi Spalatinovi, aby mu oznámil svoje manželstvo s Katherinou von Bora. Aká vlastne bola táto sebaistá protestantka, ktorú zvykli po sobáši s reformátorom označovať aj ako „die Lutherin“?

Nudná manažérka?

     Ak by Katharina von Bora žila dnes, mohli by sme ju považovať za dosť nudnú obchodnú manažérku. Svojho manžela však skvele dopĺňala, pretože on vôbec nemal talent na správu domu, nevynikal obchodným duchom a financie si nevedel udržať. Veľmi rád preto prenechal tieto úlohy Katharine. Tá sa zhostila svojej roly veľmi zodpovedne. Dozerala na plynulý chod „Black Cloister“ pri Wittenbergu, čo bola bývalá ubytovňa a vzdelávacia inštitúcia augustiniánskych bratov, kde pár po svadbe žil. Katharina sa tu starala o deti, statok a samostatne zvládala prácu v záhrade, chov a predaj dobytka, ako aj chov rýb. Pestovala ovocie a vinič. Pod jej dohľadom bol aj prosperujúci pivovar. Martina postupne vytiahla z dlžôb a svoj čas venovala aj hľadaniu publika pre svojho manžela. Ich spoločný domov sa stal miestom, kde neustále prúdili noví a noví študenti. Katharina prevádzkovala tiež nemocnicu, v ktorej pomáhala spolu s inými sestrami. Tento jej nápad vznikol po veľkej epidémii vo Wittenbergu v roku 1527. Sám Luther ju zvykol nazývať „šéf Zulsdorfa“, to podľa fariem, ktoré vlastnili. Často jej ale hovoril aj „ranná hviezda Wittenbergu“, pretože vstávala už o štvrtej hodine, aby stihla splniť všetky dôležité povinnosti. Sama sebe hovorila „pán Käthe“. To preto, lebo veľmi suverénne prevzala povinnosti, ktorých plnenie sa očakávalo od mužov.    

Zanietená reformátorka

     Katharina von Bora musela byť silná žena, a to aj preto, lebo často musela chlácholiť svojho fyzicky aj psychicky unaveného manžela. Martin si ju vážil aj ako seberovného partnera v teologických otázkach. Jej korešpondencia dokazuje, že manžel často zahrnul do vážnych diskusií aj svoju „biblickú ženu“. Bola tiež jedinou ženou, ktorá sa zúčastnila slávnych „stolových diskusií“. Tam sa ale vyjadrovať nemohla, prípadne sa jej pripomienky nebrali vážne. Je ale známe, že Katharina bola mimoriadne sebavedomá žena, ktorá vedela, ako si presadiť svoj názor. Ako príklad jej sebavedomosti môžeme uviesť aj fakt, že to ona vyjadrila prvá želanie vziať si Martina Luthera. Útek z Marienthronského kláštora v Grimme, kde bola mníška, hovorí za jej asertivitu.

Z mníšky najvýznamnejšia žena Wittenbergu

     Aj napriek tomu, že Katharina vstúpila do kláštora, dnes je symbolom ženy, ktorá definovala protestantský rodinný život a nastavila tón pre kňazské manželstvá. Katharina von Bora sa narodila dňa 29. januára 1499, a to do rodiny saského šľachtica. Chýbajú nám však dokumenty, ktoré by potvrdzovali miesto jej narodenia, ba dokonca aj mená rodičov. Čo však vieme, to je skutočnosť, že otec poslal päťročnú Katharinu do benediktínskeho kláštora v Brehne, aby tam získala vzdelanie. Už vo svojich šiestich rokoch sa začala pripravovať na mníšsku cestu. Deväťročná Katharina sa presťahovala do cisterciánskeho kláštora Marienthron v Nimbschene, neďaleko mesta Grimma, kde bola už jej teta ako členka tohto rádu.

     Keď sa jej neskôr dostali do rúk reformátorské spisy Martina Luthera, rozhodla sa nasledovať jeho učenie a otočila sa chrbtom ku kláštornému životu. Urobila tak, hoci vedela, že ju čaká celoživotný žalár vo Wittenbergu. Po rokoch rehoľného života sa začala zaujímať o reformné hnutie a život v kláštore ju čoraz viac ubíjal. Spolu s ďalšími sestrami plánovali útek v tajnosti, k čomu im mal pomôcť samotný Luther.

     Na veľkonočný podvečer (4. apríla 1523) poslal Luther obchodníka Leonharda Koppeho, ktorý pravidelne dodával do kláštora potrebné veci, aby pomohol ženám s útekom. Ten sa podaril a mníšky úspešne utiekli. Skryli sa vo vozni zakrytom plachtou medzi rybárskymi sudmi. Tak sa dostali do Wittenbergu. Miestny študent napísal toho času svojmu priateľovi toto:

„Do mesta sa práve dostal náklad s pannami, ktoré sa snažia viac o manželstvo než o život…“

     Luther požiadal rodiny mladých žien, aby ich znova prijali, oni to však odmietli. Mníšky sa totiž dopustili podľa kanonického práva nevídaného zločinu. Do dvoch rokov sa ale Luther o dievčatá postaral. Zabezpečil im domovy, manželstvá aj zamestnanie. Len Katharina zostala stále nezabezpečená. Najskôr bola ubytovaná u mestského úradníka vo Wittenbergu, neskôr odišla do domu Lucasa Cranacha a jeho manželky Barbary.

     Katharina mala niekoľko nápadníkov vrátane absolventa Wittenbergovej univerzity a pastora z Orlamünde. Ona sa ale vyjadrila, že bude ochotná si vziať len Luthera.

Sobáš s Martinom Lutherom

     Martin Luther a jeho priatelia si najskôr neboli istí, či by sa mali ženiť. Dokonca odzneli také názory, že manželstvo Luthera by ublížilo reformácií, pretože na seba priťahuje až príliš veľkú pozornosť zaváňajúcu škandálom. Martin ale nakoniec dospel k záveru, že svojím manželstvom by potešil svojho otca (Boha), spôsobil by radosť anjelom a diabla by prinútil plakať. A tak sa nakoniec Martin Luther a Katherina von Bora dňa 13. júna 1525 pred svedkami (Justus Jonas, Johannes Bugenhagen, Barbara a Lucas Cranach) vzali. Na druhý deň ráno usporiadali hostinu s malou spoločnosťou. O dva týždne neskôr, 27. júna, zorganizovali už väčšiu formálnejšiu ceremóniu. Katharina mala vtedy 26 rokov, Luther 41. Manželstvo týchto dvoch bolo mimoriadne dôležité pre rozvoj protestantskej cirkvi, najmä pokiaľ ide o postoj k manželstvu a úlohy, ktoré spolužitie manželov prináša. Martin Luther ale nebol jediným klerikom svojho času, ktorý sa oženil. Duchovné kňazské manželstvo sa vďaka tlačenej propagande stalo prirodzeným cieľom. Katharina porodila Martinovi šesť detí (Hans, Elizabeth-zomrela v ôsmich mesiachoch, Magdalena – zomrela v trinástich rokoch, Martin, Pavol a Margareta). V novembri 1539 mala Katharina potrat. Lutherovci si však osvojili aj štyri siroty.

     Dátum oficiálnej svadby Lutherovcov (27. jún) sa dodnes oslavuje na ich počesť vo Wittenbergu.

Katharina po Lutherovej smrti

     Po smrti svojho manžela (rok 1546) sa Katharina von Bora ocitla v ekonomickej núdzi (prišla o manželov plat profesora a pastora), no pomohli jej vplyvní šľachtici (vojvoda Albrecht z Pruska, dánsky kráľ Kristián III. a pod.). Vďaka ním sa dokázala ekonomicky zotaviť. No mor a slabá úroda ju prinútili v roku 1552 utiecť z Wittenbergu do Torgau. Tam aj 20. decembra 1552 zomrela.

      Aj napriek rozsiahlym majetkom nedokázala Katharina ustáť zložitú situáciu. Luther ju označil za jedinú dedičku, no jeho vôľa nemohla byť vykonaná, pretože nebola v súlade so saským právom. Katharina bola pochovaná v kostole Panny Márie v Torgau, ďaleko od hrobu svojho manžela vo Wittenbergu. V čase jej smrti boli pozostalé deti už dospelé. Hans študoval právo a stál sa súdnymi poradcom. Martin študoval teológiu, ale nikdy nemal pravidelné pastorálne povolanie. Pavol bol lekár. Práve on mal šesť detí a mužská línia rodiny Luthera pokračovala vďaka nemu k Johnovi Ernestovi Lutherovi, končiac v roku 1759.

Margareta Lutherová sa vydala do ušľachtilej a bohatej pruskej rodiny, ale zomrela už ako tridsaťšesťročná. Jej potomkovia ale prežívali do moderných časov. Jedným z nich bol aj nemecký prezident Paul von Hindenburg (1847-1934), no tiež grófovia a princovia z Eulenburgu či princovia z Hertefeldu.  

Spomienka na Katharinu von Bora

     Niektoré evanjelické cirkvi v Spojených štátoch si v Kalendári svätých pripomínajú Katharinu dňa 20. decembra. Vďaka soche vo Wittenbergu, niekoľkým biografiám či opernej interpretácii jej života, zostáva Katharina von Bora stále živá. Jej sebavedomie a odvaha, ktoré jej pomáhali zvládnuť pôsobenie v mužskom svete, sú inšpirujúce a fascinujúce dodnes. Mesto Torgau už niekoľko rokov oceňuje ženy cenou „Katharina von Bora“, ktorá sa udeľuje ženám s osobitou oddanosťou. Pohostinnosť páru Lutherovcov sa tiež po mnoho generácií protestantských farských domovov stala jasným príkladom.  

Ak by ste si o manželke Martina Luthera chceli prečítať rozsiahlejšiu publikáciu, ponúkame napríklad knihu Katarína von Bora – manželka Martina Luthera z roku 2018, ktorú napísal Martin Treu. Komu nerobí problém nemecký jazyk, odporúčame pozrieť si film rozdelený na YouTube na tri časti. Prvú časť nájdete TU

_______________

Autorka: Mgr. Katarína Machútová

Zdroje:

cms.vivat.de/themenwelten/glauben-im-alltag/starke-frauen/starke-frauen-katharina-von-bora.html

Roland H. Bainton, Ženy reformácie v Nemecku a Taliansku , vydavatelia pevnosti Augsburg (Hardcover), 1971. ISBN  0-8066-1116-2 . Academic Renewal Press (Paperback), 2001. 279 s. ISBN  0-7880-9909-4 .

lutherstadt-wittenberg.de/luther-2017/martin-luther/weggefaehrten/katharina-von-bora/

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4b/Katharina-v-Bora-1526.jpg/800px-Katharina-v-Bora-1526.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.