Keď sa v Kežmarku popularizujú dejiny…

meč a srdceKežmarská spisovateľka a historička Nora Baráthová vydala v roku 2015 knihu Meč a srdce. Pútavým spôsobom v nej priblížila verejnosti dejiny slobodného kráľovského mesta Kežmarok v rozmedzí rokov 1433 až 1533. Magazín Magistra História chce dnes túto zaujímavú publikáciu predstaviť svojim čitateľom o niečo bližšie. 

V 2. polovici 15. storočia sa Kežmarok ocitol v neistej pozícii. Bol síce slobodným kráľovským mestom a mal aj svoje privilégia, ale ľudia sa napriek tomu obávali. Neďaleko poľských hraníc sa totiž zdržiavali táboriti, ktorí plienili okolité kláštory. Vtedajší richtár si z toho ťažkú hlavu nerobil. Viac ho trápilo, že Kežmarok nemal právo skladu. To znamenalo, že ak prichádzal nejaký obchodník z Poľska, nemusel sa v Kežmarku zastaviť a ponúkať tam svoj tovar. Právo skladu mala Levoča a Kežmarok sa na trase z Poľska obchádzal. 

Zakrátko prišli do mesta traja mnísi. Mesto ich prijalo a pohostilo, no vo večerných hodinách sa ukázalo, že traja neznámi mali od mníchov ďaleko. Boli to táboriti, ktorí otvorili mestskú bránu aj ostatným. Tí začali plieniť mesto, následne ho vypálili, a potom zajali mestských senátorov. Mestskému richtárovi sa podarilo zachrániť. Ukryla ho jeho mladá manželka v tajnej skrýši, ktorú mali v pivnici.

Táboriti nielenže vyplienili mesto, ale vzali si so sebou aj bohatú korisť v podobe všetkých mestských senátorov, za ktorých požadovali výkupné. Richtár po ich odchode zabezpečil vyplatenie výkupného. Keď sa senátori vrátili domov, mohli si všimnúť, že radnica bola vypálená.

Všetci preto predpokladali, že zhoreli aj mestské privilégiá. Richtár ich však nemal v radnici, ukryl ich na bezpečnom mieste. Ostatným senátorom to povedal, avšak jeden z nich všetkých nahovoril, aby sa i naďalej tvárili, že privilégiá zhoreli.

Mestu by tak musel schváliť nové privilégiá uhorský panovník Žigmund Luxemburský. Mala to byť šikovná lesť, pretože senátori a aj richtár si takýmto spôsobom chceli nechať schváliť aj právo skladu, ktoré nikdy nemali. Uhorský panovník po dôkladnom prešetrení celej situácie právo skladu mestu schválil. Tak sa však začal vyše storočný konflikt s Levočou, ktorá vedela, že Kežmarok nikdy žiadne právo skladu nemal.

Počas tohto obdobia si obe mestá robili napriek a navzájom sa snažili vyplieniť. O tom, aká bola veľká nenávisť medzi oboma mestami, svedčí opis levočského kronikára. „Dňa 28. januára 1531 Levočania s 500 pešiakmi a husármi kráľovského kapitána Gašpara Šerédyho obkolesili Kežmarok, ale márne útočili, márne vysielali zápalné strely – všetky pokusy dobyť mesto boli márne. Keďže Kežmarčania mali málo streliva, pre nedostatok železných gulí, strieľali na Levočanov z mažiarov guľami zo syra.“

Ak sa chcete dozvedieť, ako sa skončil storočný konflikt medzi oboma mestami, určite si prečítajte knihu. Dozviete sa v nej nielen o bojoch, ale aj o spôsobe života pred a počas reformácie. Budete môcť nahliadnuť do tajov cechového života a určite sa vám zapáči aj samotná ľúbostná zápletka dvoch lepšie situovaných mešťanov, senátorovho syna z Levoče a richtárovej dcéry z Kežmarku.

_____________

Knihu odporúčaVeronika Dziaková

Obrázok: alterego.sk/media/filter/m/img/9788089426386_0.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.