Kedy sa začali ľudia zaujímať o životné prostredie (alebo História environmentálneho hnutia)

        Buďme k sebe úprimní a priznajme si, ako veľmi je pre nás otázka životného prostredia dôležitá. Pred ekologickými problémami zatvárame oči a žijeme pre dnešok. No zaiste sú medzi nami jedinci, ktorí sa snažia otvorene hovoriť o krízach a navrhujú reálne riešenia. Kedy a kde sa ale zrodila samostatná náuka o ochrane životného prostredia? Nech sa páči, v tomto článku sa bližšie pozrieme na históriu environmentálneho hnutia.   

Zelená politika

     Áno, environmentalisti sú v podstate akýsi „zelení politici“. Environmentalistika je tým pádom „zelená politika“, ktorej cieľom je eliminovať problémy v oblasti životného prostredia. Ekológovia obhajujú udržateľné hospodárenie so zdrojmi a starostlivosť o životné prostredie v dôsledku zmien vo verejnej politike, ako aj v správaní jednotlivcov. Environmentalisti sa snažia, aby si každý z nás uvedomil podstatu ľudskosti, a teda fakt, že všetci sme súčasťou rozsiahleho ekosystému, a preto by sme nemali voči nemu vystupovať nepriateľsky. Hnutie bojujúce za životné prostredie je medzinárodná organizácia, ktorá má zastúpenie po celom svete, a to v podobe tak radových občanov ako aj profesionálov, politikov, vedcov, neziskových organizácií, náboženských hnutí či individuálnych obhajcov.

Prvé moderné zákony o životnom prostredí

     Úroveň znečistenia ovzdušia rapídne vzrástla počas priemyselnej revolúcie v polovici 19. storočia, čo následne viedlo nielen k protestom, ale aj prvým moderným zákonom o životnom prostredí. Už od začiatku 19. storočia sa začali o ekológiu zaujímať romantici, pričom sa životné prostredie stalo jedným zo základných prvkov romantizmu. Básni William Wordsworth sa vyjadril v tom duchu, že životné prostredie je druh národného majetku a každý človek má právo zaujímať sa oň, vnímať ho zrakom a tešiť sa z neho srdcom.

     Výstavba tovární a obrovský nárast spotreby uhlia viedli k bezprecedentnej úrovni znečistenia ovzdušia vo významných priemyselných centrách. Po roku 1900 sa priemyselné chemické výpustky zmiešali s rastúcim neupraveným ľudským odpadom a vznikol z toho poriadny problém. Tlak mestskej strednej triedy narastal a viedol k vzniku modernej environmentálnej legislatívy.  Tá mala formu britských zákonov (1863) o alkáliách a ich cieľom bola regulácia škodlivého znečistenia ovzdušia.

Zrod ochranárskeho hnutia v indických lesoch

     Pôvod priekopníckeho ochranárskeho hnutia môžeme hľadať v lesoch Indie. Išlo o ochranárske úsilie s praktickým uplatnením vedeckých princípov. Etika ochrany, ktorá sa tu začala vyvíja, zahrňovala tri základné princípy. V prvom rade vychádzala z toho, že to bola ľudská činnosť, čo poškodilo životné prostredie. Ďalej si zakladala na občianskej povinnosti udržiavať životné prostredie v dobrom stave pre budúce generácie. No a v neposlednom rade zdôrazňovala, že je nutné do toho zapojiť vedecké a empirické metódy. Sir James Ranald Martin publikoval na podporu tejto ideológie viacero správ, ktoré demonštrovali rozsah škôd spôsobených rozsiahlym odlesňovaním a vysúšaním lesov v britskej Indii. V roku 1842 sa profesionálny botanik Alexander Gibson postavil do čela programu na ochranu lesa. Bol to prvý prípad štátneho manažmentu lesov na svete. Nakoniec vláda v zastúpení generálneho guvernéra lorda Dalhousieho predstavila prvý trvalý a rozsiahly program zachovania lesov (1855). Tento model sa rozšíril čoskoro aj do iných kolónií, ale aj do Spojených štátov amerických. V roku 1860 ministerstvo zakázalo používanie kultivácie (šľachtenia). Príručka doktora Huga Cleghorna z roku 1861 s názvom „Lesy a záhrady Južnej Indie“ sa stala definitívnou prácou k danej téme, ktorú využívali všetci lesní asistenti na subkontinente. Sir Dietrich Brandis sa pripojil k britským environmentalistom v roku 1856 ako dozorca lesov vo východnej časti Barmy. V tom čase boli barmské lesy kontrolované militantnými karenskými kmeňmi. Zaviedol preto systém, vďaka ktorému boli dedinčania Karen zapojení do čistenia či výsadby lesa.

Vznik spoločnosti na ochranu životného prostredia

     Koncom 19. storočia došlo k vytvoreniu prvých spoločností na ochranu prírody. Zoológ Alfred Newton zverejnil svoje zistenia o ochrane pôvodných zvierat z rokov 1872 až 1903. Jeho obhajoba zvierat pred lovom počas párenia viedla v roku 1889 k založeniu spoločnosti, ktorá sa stala základom pre Kráľovskú spoločnosť na ochranu vtáctva. Tvrdohlavo sa postavila proti používaniu kože a peria v odevoch. Spoločnosť si tiež získala sympatie strednej triedy a ovplyvnila zákon o ochrane morských vtákov v roku 1869. Išlo o prvý zákon o ochrane prírody na svete.

     V období medzi rokmi 1850 až 1950 však bolo prioritou environmentalistov zmierňovať znečistenie ovzdušia, všetko ostatné išlo bokom. Protesty proti výstavbe tovární, železníc a podobne boli na dennom poriadku. Systematické a všeobecné úsilie v oblasti životného prostredia začalo až koncom 19. storočia ako reakcia na industrializáciu a nárast miest, čím sa zhoršilo nielen ovzdušie, ale aj kvalita vody. Presadzovala sa ochrana vidieka.

     Tu stojí za zmienku hnutie „Späť k prírode“, ktoré bolo založené na romantických ideáloch. Zastupovali ho intelektuáli ako John Ruskin, William Morris či Edward Carpenter, ktorí boli proti konzumizmu, znečisteniu a iným činnostiam, ktoré škodili prírode. Hnutie bolo reakciou na mestské podmienky, katastrofálnu hygienu, stiesnené bývanie a úroveň znečistenia. Idealisti obhajovali vidiecky život ako mýtickú utópiu. 

Nárast environmentálnych myšlienok v 20. storočí

     V 20. storočí začínali naberať environmentálne úsilia na popularite. Objavili sa napríklad úsilia o záchranu divokej zvery, najmä amerického bizóna. V roku 1916 založil americký prezident Woodrow Wilson National Park Service. Priekopníci tohto hnutia vyzývali k účinnejšiemu a profesionálnejšiemu riadeniu prírodných zdrojov. Bojovali za reformu, lebo verili, že ničenie lesov, zaberanie úrodnej pôdy, čerpanie nerastov, ohrozovanie voľne žijúcich živočíchov a neuvedomelé čerpanie vodných zdrojov povedú k pádu spoločnosti. Ako sa svojho času vyjadril Theodore Roosevelt, zachovanie prírodných zdrojov je základným problémom. Pokiaľ nevyriešime ten, čo nám zostane na vyriešenie ostatných? Čoraz častejšie sa začalo rozprávať aj o klíme. Na konci druhej svetovej vojny došlo k viacerým environmentálnym katastrofám. Objavili sa viaceré publikácie, v ktorých sa rozoberala problematiku krehkosti ekosystému a upozornili na to, že príroda potrebuje ochranu ľudí. Zdôraznilo sa riziko smogu, rádioaktivity, prídavných látok v potravinách a používanie pesticídov. V roku 1962 publikovala Rachel Carson, dnes považovaná za matku environmentálneho hnutia, svoju „Tichú jar“ (Silent Spring) a negatívny dopad na životné prostredie predstavila verejnosti.

Dňa 22. apríla 1970 sa oslavoval prvý deň Zeme, ktorý vznikol z iniciatívy Gaylorda Nelsona, bývalého senátora Wisconsinu. K vytvoreniu tohto dňa ho inšpirovali ropné škvrny pri pobreží Santa Barbary v roku 1969. V roku 1971 vznikla organizácia Greenpeace, ktorá verí, že politické obhajovanie a legislatíva sú neúčinné a neefektívne. V roku 1980 vznikla skupina s ekocentrickým pohľadom na svet. Verí v rovnosť medzi ľuďmi, ale aj všetkými ostatnými druhmi.

Test vodíkovej bomby, nehody tankerov a iné tragédie

       V posledných desaťročiach sa objavilo viacero environmentálnych škôd spôsobených ľuďmi. Z roku 1952 je známa napríklad epizóda Great London Smog, ktorá zabila tisíce ľudí a Spojené kráľovstvo prinútila k vytvoreniu prvého zákona o čistom vzduchu (1956). V roku 1957 sa stretávame s prvou veľkou jadrovou haváriou vo Windscale v severnom Anglicku. V roku 1954 to bol napríklad test vodíkovej bomby na ostrove Bikiny, ktorý mal výrazný rádioaktívny dopad. V roku 1967 to bola nehoda tankera na pobreží Cornwallu, ktorá spôsobila vyhladenie morského života, a v roku 1969 zase spomínaný únik ropy v kalifornskom štáte Santa Barbara. Rokom 1971 otriasla tiež aféra otravy ľudí z japonskej Minamaty ortuťou. A čo taká „populačná bomba“? V roku 1968 na ňu upozornil Paul R. Ehrlich a vypovedá o obavách z exponenciálneho rastu počtu obyvateľov. Okrem toho upozornila v roku 1972 asociácia vedcov a politických vodcov (známa ako „Rímsky klub“) na rastúci tlak ohľadne čerpania prírodných zdrojov. V roku 1986 došlo k jadrovej havárii v Černobyle na Ukrajine. A takto by sme mohli pokračovať ďalej.

Verejné povedomie a radikálny environmentalizmus

     V roku 1997 bol vytvorený Kjótsky protokol , ktorý má stanoviť ciele a termíny na zníženie celosvetových emisií skleníkových plynov. Na začiatku roku 2000 sa aktivisti domnievali, že obavy z environmentálnej politiky boli zatienené terorizmom, energetickou bezpečnosťou a globalizmom. Od 70. rokov minulého storočia sa ale do verejného povedomia dostali problémy ako vyčerpanie ozónovej vrstvy, globálne zmeny klímy, geneticky modifikované potraviny a hospodárske zvieratá, kyslý dážď či mutácia. Tie tu zostávajú stále, nezabudlo sa na ne. Technologické úspechy, ako napríklad fotografie Zeme z vesmíru či šírenie jadrových zbraní, poskytli nové dôvody pre znepokojenie sa nad zdanlivo malým a jedinečným priestorom Zeme vo vesmíre.

     Mnohí aktivisti začali byť skeptickí a z ich radov vznikli tzv. radikálni environmentalisti, ktorí vychádzajú z frustrácie. Sú nespokojní a nekompromisní voči tradičnej ochranárskej politike. Radikálny environmentalizmus predpokladá potrebu prehodnotiť západné myšlienky. Napríklad Greenpeace predstavuje organizáciu s radikálnym prístupom. Táto organizácia ale vo veľkej miere prispela k pochopeniu kritických otázok a má vedecky orientované jadro.

______________

Autorka: Ing. Lujza Potočná

Zdroje:

americanarchive.org/exhibits/climate-change/history

en.wikipedia.org/wiki/Environmental_movement

edition.cnn.com/2008/TECH/science/12/10/history.environmental.movement/index.html

thoughtco.com/what-is-the-green-movement-1708810

Obrázok: mocgiatrang.net/wp-content/uploads/2018/01/environmental-protection-4097.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.