Kilometer 88

DubcekTento rok (1. septembra) uplynulo dvadsaťdva rokov od nehody toho, ktorého Alice Dona a Claude Lemesle vo svojej piesni nazvali Záhradník z Bratislavy„. Nebol ním nik iný ako Alexander Dubček. Dodnes si mnohí myslia, že jeho smrť nebola dôkladne vyšetrená a v spoločnosti existujú rôzne konšpirácie o osudnej dopravnej nehode. Tak ako to v skutočnosti bolo?

Ráno 1. septembra 1992

V to ráno, krátko po šiestej hodine, zastalo pred Dubčekovým domom modré služobné BMW. Dubček mal vycestovať do Prahy na zasadanie predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Jeho šoférom bol tridsaťsedemročný vodič Ján Rezník.

Ján Rezník

Okrem toho, že bol šoférom, bol aj profesionálnym kaskadérom a príslušníkom Federálneho ministerstva vnútra, ktoré riadil bývalý disident Ján Langoš. Ján Rezník vozil aj iné politicky významné osobnosti, akými bol napr. Rudolf Filkus (podpredseda Federálnej vlády). Ten sa ho však vzdal pre riskantnú jazdu. Okrem iného bol Rezník aj jedným z účastníkov odnesenia dokumentov Štátnej bezpečnosti na jar roku 1990.

Smer Praha

V dome s Dubčekom žil po matkinej smrti aj jeho syn Peter, ktorý otca vyprevadil k autu. Dubček si položil aktovku na zadné sedadlo, Rezník mu pomohol naložiť cestovnú tašku do batožinového priestoru. Skôr než Dubček vyrazil na cestu sa ešte stihol pohrať so svojím obľúbeným vlčiakom Turom, objal sa so synom, nasadol do auta a nastúpil na cestu do Prahy.

Na ceste

Keď vyrážali, začalo mrholiť. Žeby znamenie? V Bratislave dovtedy dva mesiace nepršalo. Rezník musel uchopiť volant trošku silnejšie, pretože cesta bola mokrá a šmýkalo sa. Keď palubné hodiny ukazovali štvrť na desať, Rezník zapol stierače. Dubček spokojne sedel na zadnom sedadle a čítal si nejaké materiály.

Osudný kilometer 88

Ani jeden z nich netušil, že sa blíži osudný kilometer 88 na diaľnici D1 z Bratislavy do Prahy. Ťažké vozidlo sa v rýchlosti okolo 130 km/h v úseku, kde bola povolená rýchlosť osemdesiat, prevrátilo na strechu a zastalo znova na kolesách. Rezník aj s Dubčekom ostali ležať na trávniku asi desať metrov od auta. Čas na palubných hodinách sa zastavil v deviatej hodine a dvadsiatej piatej minúte. Kufrík, v ktorom mal Dubček tajné dokumenty aj pozvanie na moskovské rokovanie Ústavného súdu, vzali neskôr vyšetrovatelia a odvtedy tento kufrík nikto nevidel.

alexander dubcek

Záhada

Odborník na tento typ vozidiel z Mníchova, Eberhard Presche, sa vyjadril, že je nemožné, aby sa dvere otvorili, a to za akýchkoľvek okolností. Či už vozidlo narazí čelne, bokom alebo rotuje. Ako je teda možné, že policajti našli auto s nerozbitým predným sklom a otvorenými zadnými dverami aj dverami vodiča? Ako mohol Dubček a jeho šofér ležať desať metrov pred autom v smere pohybu vozidla, keď čelné sklo nebolo rozbité?

Rezník nehodu prežil len s ľahkými zraneniami, Dubčeka s ťažkými zraneniami chrbtice previezli do pražskej nemocnice Na Homolce, kde v sobotu 7. novembra 1992 o 21.20 naposledy vydýchol.

Autorka: Daniela Čižmárová 

Zdroj:

Banáš, Jozef: Zastavte Dubčeka!, Bratislava: Ikar, 2009. 359s.

Obrázky: relax.etrend.sk, planet-wissen.de

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.