Knóssos a legenda o Atlantíde

Knóssos na Kréte bol centrom minojskej kultúry, ktorá podnietila mýtus o labyrinte s Minotaurom. Pokroková civilizácia udivuje svojou prepracovanou architektúrou, unikátnymi tradíciami aj náhlym úpadkom, ktorý súvisí s legendou o Atlantíde.

Skutočný Minóov labyrint

Impozantný Knóssos sa nachádza na gréckom ostrove Kréta, kde ho pred štyritisíc rokmi postavila výnimočná minojská kultúra. Tú považujeme za jednu z prvých veľkých civilizácií Európy, hoci o nej máme menej poznatkov ako o antických Grékoch alebo Rimanoch. V čase, keď boli Atény len bezvýznamným osídlením, Knóssos existoval už 500 rokov. Podľa antickej mytológie bol Knóssos domovom Minóovho labyrintu, v ktorom mal byť väznený bájny Minotaurus s ľudským telom a býčou hlavou.

Komplex pozostáva z približne 1500 miestností prepojených prostredníctvom zložitého systému chodieb tiahnucich sa stovky metrov. Sieť chodieb skutočne budí dojem bludiska, ktorého steny sú pokryté symbolmi obojstrannej sekery labrys, pričom z tohto slova vzniklo označenie labyrint. Symboli však boli vytesané dávno pred vznikom mýtov a odrážali politickú a náboženskú moc Knóssu a jeho zvrchované postavenie.

Hoci Knóssos je bohato zdobený, nejde len o majestátne sídlo, čo naznačuje objav početných obrovských nádob, využívaných pre skladovanie olivového oleja, vína, fíg a obilia. Podobné produkty boli základom minojského hospodárstva a veľká kapacita skladovania v Knósse napovedá, že slúžil nielen ako politické, ale aj administratívne a ekonomické centrum minojskej civilizácie.

Usporiadanie minojskej spoločnosti

Labyrint chodieb bol vlastne veľkým priestorom členeným na menšie jednotky, ktoré bolo možné jednoduché preorganizovať. Jednotlivé miestnosti sa dali zamknúť a tak v nich mali súkromie pisári, tkáči, hrničiari či iní remeselníci, ktorí ich využívali ako dielne pre svoju prácu. Súčasťou paláca je aj trónna sála s prekrásnym zdobeným trónom hodným kráľa, minojská kultúra však pravdepodobne nebola monarchiou.

Po boku trónu stojí dvojica mýtických grifov a na svitaní počas zimného slnovratu je trón osvetlený priam nadpozemským slnečným svetlom. K zaujímavým úkazom dochádza v sále aj počas letného slnovratu a jarnej rovnodennosti, miestnosť teda mala zdôrazniť určité osoby v konkrétny čas roka. Preto sa predpokladá, že sála slúžila nielen pre stretnutia mocných, ale aj vykonávanie posvätných obradov a na tróne tak mohol sedávať najvyšší kňaz. Nástenné maľby v Knósse naznačujú, že ženy mali významné postavenie v minojskej spoločnosti a to tak v otázkach politického diania, ako aj náboženských rituáloch a tradíciách.

Význam býka v minojskej kultúre a hrozba zemetrasení

Popri sekere labrys sa v komplexe opakovane stretávame aj s reliéfmi býka, ktoré mohli byť zárodkom mýtov o Minotaurovi. Je známe, že Minojci mali v obľube preskakovanie býka, ktoré je aj v súčasnosti praktizované v Portugalsku, Španielsku či severnej Afrike. Namiesto dnešného býka však používali jeho predchodcu, prehistorického tura, ktorý medzitým už vyhynul. Nebezpečná hra bola príležitosťou preukázať vlastnú hodnotu a tiež rituálom dospievania, kedy sa z chlapcov stávali symbolicky muži.

K palácu v Knósse patrí rozsiahly dvor, ktorý bol dejiskom veľkých hostín aj slávnosti preskakovania býka, ktoré sledovali užasnutí diváci z chodieb na prvom poschodí. Podobné tradície prispievali k súdržnosti minojskej civilizácie, predávali sa z generácie na generáciu a ovplyvnili mýty súvisiace s Knóssom. 

Len 25 km od južného pobrežia Kréty sa nachádza aktívny tektonický zlom, ktorý spôsoboval na ostrove aj 30 otrasov ročne. Veľká časť komplexu Knóssos im však dokázala odolať po celé tisícročia. Odpoveď na jeho rezistenciu voči zemetraseniam treba hľadať v stĺpoch vysokých 3 m podopierajúcich horné podlažia paláca. Každý stĺp pod vrstvou omietky ukrýva kmeň stromu vážiaci stovky kilogramov, ktorý bol kľúčový pre udržanie stability paláca počas tektonických pohybov.

Odborníci navyše zistili, že strom nestál priamo na zemi ale na kameni, ktorý ho chránil pred prenikaním vlhkosti a vody zo zeme. Za týmto účelom používali Minojci cyprusy rastúce v okolitých lesoch. Tieto stromy sú silné, rovné, pomerne ľahko sa z nich vytvárali stĺpy a ich drevo je pružné, vďaka čomu sa neštiepi pod veľkým tlakom. Počas zemetrasenia sa tak stĺpy s cyprusovým drevom môžu ohnúť a absorbovať pôsobenie seizmickej aktivity, pri ktorej by bežné stĺpy popraskali a zničili sa.

Bohatstvo námorného obchodu

V severnej časti Knóssu bola objavená antická dosková hra obsahujúca prvky z modrého skla, kamenných kryštáľov a exotickej slonoviny. Podobné produkty sa do Knóssu dostávali prostredníctvom obchodu, za účelom ktorého Minojci používali osídlenie Mochlos na ostrovčeku pri pobreží Kréty. V čase rozvoja minojskej kultúry tu bola hladina mora nižšia o takmer 4 metre, vďaka čomu bol ostrovček kedysi spojený s Krétou pásom zeme.

Tento pás zeme delil záliv na dve časti a po oboch jeho stranách fungovali prístavy pre lode, privážajúce denne až 20 ton tovaru. Zároveň vytvoril zátoku, ktorá lode chránila pred ničivými búrkami vyvolanými silným vetrom, charakteristickým pre Krétu. Priaznivé prírodné podmienky využili Minojci pre budovanie obchodného loďstva a rozvoj námorného obchodu. V tom profitovali vďaka výrobe voňaviek zo svojho vzácneho olivového oleja, do ktorého pridávali lokálne aromatické rastliny.

Vonný olej následne menili s inými kultúrami za predmety, ktoré neboli na Kréte dostupné a tak sa k nim dostalo zlato z Egypta, slonovina zo Sýrie či kryštály z územia dnešného Tadžikistanu a Afganistanu. Prekvitajúci obchod umožnil rozvoj minojskej kultúry, ktorej vplyv sa zároveň prostredníctvom obchodu šíril po Európe a Blízkom Východe. Na vrchole rozkvetu však civilizáciu čakal zánik zapríčinený prírodnou katastrofou.

Úpadok minojskej kultúry

V dobe minojskej kultúry bola pobrežná osada Palekastro druhým najväčším osídlením Kréty a archeológovia pri ňom objavili stopy po obrovskej prílivovej vlne, ktorá zasiahla ostrov. Zrovnala osídlenie so zemou a vyvrhla do vnútrozemia morské tvory ako napríklad chobotnice, zobrazené na vázach objavených pri Palekastro. Našli sa aj úlomky pemzy, sopečnej horniny, ktoré na Krétu doplavilo tsunami vyvolané silným výbuchom sopky.

Najbližšia sopka menom Santorin sa nachádzala pri 110 kilometrov vzdialenom ostrove Santorini, kde okolo roku 1640 p. n. l. vybuchla a vystrelila sopečný popol do výšky 35 km. Výbuch spôsobol tsunami s vlnami dosahujúcimi výšku 35 m, ktoré zasiahli pobrežie Kréty a zničili pobrežné osídlenia. Podľa niektorých názorov bol dokonca tento výbuch zdrojom legiend o potopení mýtickej Atlantídy.

Erupcia priniesla na Krétu vulkanický popol, ktorý pokryl polia, zničil úrodu, upchal studne a usmrtil hospodárske zvieratá. Tsunami zničilo minojský prístav Mochlos a ukončilo tak námorný obchod, čo viedlo k postupnému úpadku minajskej kultúry. Ten trval celé storočia, až si ju podrobila mykénska civilizácia, ktorej moc na pevninskom Grécku rástla. Mykénčania využili úpadok Minojcov a priniesli na Krétu nový štýl architektúry, náboženstvo aj usporiadanie spoločnosti.

___________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 3 – 5 — Hledání pravé Atlantidy

Obrázok: 4.bp.blogspot.com/-m7N3cSoY9Xk/WGYQF3k2pBI/AAAAAAAAIKU/

XCiAfGsws-kTdDZDk2LCpz1o3d_v7pIMACLcB/s1600/779.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.