Koloseum – propaganda Rímskej ríše

Impozantný komplex v srdci starovekého Ríma bol nielen dejiskom veľkolepých predstavení a hier, ale aj dôležitým nástrojom propagandy Rímskej ríše, vďaka ktorému cisári uspokojovali potreby Rimanov a udržiavali si ich priazeň.

Budovanie Kolosea a jeho zámer

Majestátne Koloseum týčiace sa ponad ulice Ríma do výšky 48 metrov poskytovalo priestor pre 80 tisíc divákov. Jeho poloha uprostred vládnej štvrte starovekého Ríma nie je náhodná, čo naznačujú vykopávky v okolitých parkoch. Tie odhalili podzemný svet plný fresiek, ktoré kedysi zdobili steny veľkolepého paláca. Prepychové sídlo plné extravagancie dal s najväčšou pravdepodobnosťou postaviť nenávidený cisár Nero (37-68) na pozemkoch, ktoré v roku 64 zničil rozsiahly požiar.

Namiesto výstavby obydlí pre poškodených Rimanov, si Nero vystaval palác s obrovským umelým jazerom aj vlastnou veľkou sochou. Neskorší cisár Vespasianus (9-79) nechal Nerov palác zbúrať, postavil sochu boha Slnka, jazero vypustil a na jeho mieste začal v roku 72 budovať amfiteáter, ktorý čoskoro dostal podobu Kolosea.

Monument už nepredstavoval pôžitok jednotlivca, ale bol darom pre obyčajných ľudí, aby si vďaka nemu cisár získal priazeň obyvateľstva. Vespasianus si bol vedomý, že ak si chce udržať moc, musí ľudu dokázať, že nie je sebecký ako Nero, ktorého pamiatku sa snažil z Ríma vymazať a aj preto zostali pozostatky jeho paláca ukryté v podzemí. Rimania sledovali v Koloseu moc rastúcej ríše a pozorovali bojovníkov ochotných zomrieť na cisárovu počesť.

Život a smrť gladiátorov

Je pritom zaujímavé, že v Koloseu sa žiadne telesné pozostatky gladiátorov nenašli a preto museli odborníci skúmať ostatky z obdobného rímskeho amfiteátra na území dnešného Turecka. Na dvojici objavených lebiek vidieť rozsiahle poranenia, ktoré vznikli zásahom sečnej zbrane. Zároveň však obsahuje aj mnoho zahojených zranení, čo je dôkazom, že jednotlivé rany boli vyčistené a liečené.

Gladiátori teda pravdepodobne neboli ľahko nahraditeľnými násilníkmi, ale bojovníkmi, ktorí mali k dispozícii najlepšiu zdravotnú starostlivosť svojej doby hodnú uznávaných športovcov. Zo všetkých kútov ríše boli do Ríma privážaní otroci, odsúdenci a zajatci, ktorí sa podieľali na predstaveniach v aréne a boli trénovaní v školách pre gladiátorov, ako napríklad Ludus Magnus.

Budova stojaca hneď vedľa Kolosea slúžila ako výcvikové centrum, v ktorom z mužov vytvorili bojové stroje a členili ich do párov na základe ich silných a slabých stránok, aby tak bol garantovaný veľkolepý súboj, ktorý sa mohol skončiť slávou alebo smrťou. Bojovníkom bola podávaná špeciálna strava s vysokým obsahom stroncia, čo je minerál pripomínajúci vápnik slúžiaci pre posilnenie kostí.  

Hry konajúce sa v Koloseu niekedy trvali aj celé týždne, ukazovali publiku rastúcu silu ríšu a mali v jej obyvateľoch budiť patriotizmus. Podobné amfiteátre boli budované po celom Rímskom impériu a jeden z nich stál aj v osídlení Carnuntum neďaleko slovensko – rakúskej hranice. Tu amfiteáter obklopoval celý komplex budov, ktorý sa stal o gladiátorov aj dav ľudí, ktorí predstavovania navštevoval.

Okolo arény tak stála gladiátorská škola s jedálňou a ozdravovňou, pohostinstvo, stánky so suvenírmi aj ubytovňa gladiátorov so záhradou, kúpeľmi a tréningovou halou. Hry boli marketingovým ťahom pre získanie popularity, čo dokazujú aj spomienkové suveníry, ako napríklad sošky bojovníkov alebo olejové lampy zobrazujúce dvojicu gladitátorov počas zápasu. Amfiteáter tak bol centrom rozsiahleho priemyslu, zábavy a propagandy.

Dejisko námorných bitiek

Podľa niektorých názorov sa v rímskom Koloseu dokonca pravidelne konávali veľkolepé námorné bitky, čo vychádza z antického textu popisujúceho, ako sa aréna v priebehu pár hodín dokázala zaplniť vodou, po ktorej následne plávali veľké bojové lode. Odborníci skúmajú akvadukty privádzajúce vodu do starovekého Ríma, aby zistili pravdepodobnosť tejto teórie. Niektoré nemajú dostatočný spád, v dôsledku ktorého voda tiekla len pomaly, aby nespôsobila eróziu tunelov.

Koloseum však nemuselo byť naplnené len jedným z 11 rímskych akvaduktov, túto funkciu mohla plniť aj neďaleká obrovská vodná nádrž s dostatočným objemom vody, na ktorej mieste dnes stojí fontána. Sieť kruhových kanálov pod amfiteátrom pravdepodobne rozviedla vodu rovnomerne po celej podlahe arény a po skončení námornej bitky bola voda odvedená preč prostredníctvom štyroch kanálov, aby sa tak spravil priestor pre ďalšie hry.

Úpadok Kolosea

Koloseum bolo v priebehu histórie značne poškodené, hoci bolo postavené z najkvalitnejšieho rímskeho betónu. Nebol však zrejme dostatočne pevný a tak sa v ňom vytvorili trhliny, ktoré základy rozdelili napoly a poškodili stabilitu budovy, ktorá na nich stála. Kým severná časť Kolosea stojí na pevnom podloží, južná bola postavená na mäkkom, riečnom sedimente, ktorý bol príčinou jej nestability.

Počas sporadických zemetrasení sa južná časť stavby viac otriasala, vytvorili sa v nej veľké pukliny a čiastočne sa zrútila, k tomu však došlo až niekoľko storočí po páde Rímskej ríše. Blízke antické divadlo naznačuje, že Rimania postupne prichádzali o svoje bohatstvo a zábava tak ustúpila iným potrebám. Stavby slúžiace pre zábavu davov, ako divadlá a bojové arény, začali chátrať a postupne sa rúcali. Koloseum tak zostalo opustené a zlatá éra gladiátorov sa navždy skončila. 

____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 2 11 – Ztracený svět Kolosea

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/53/

Colosseum_in_Rome%2C_Italy_-_April_2007.jpg/1200px-Colosseum_in_Rome%2C_Italy_-_April_2007.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.