Konfucius: Slová múdrosti

confuciusCesta nasledovania múdrosti najuznávanejšieho mysliteľa Číny nebola vôbec ľahká, on sa však napriek tomu snažil po krajine šíriť mier a spravodlivosť. Konfucius chcel zmeniť politický poriadok svojej doby a ukončiť ľudské utrpenie. Zomrel v presvedčení, že vo svojom poslaní zlyhal, dnes však prináša sledovanie jeho učenia prosperitu miliónom ľudí.

Konfuciovo detstvo

Čina bola okolo roku 500 pred naším letopočtom vyspelou krajinou s vlastným písmom, kalendárom aj zákonmi. Dosahovala značný pokrok v priemysle a tiež umení. V nasledujúcich desaťročiach sa však čínsky brilantný svet začal ponárať do tmy a krajina sa ocitla v procese mocenskej transformácie. Jej vláda bola slabá a mnohí feudálni páni bojovali o moc vzájomne medzi sebou. Výsledkom bol neustály konflikt a chaos.

V tomto čase sa narodil aj Konfucius ako syn Shu-liang He, jedného z obávaných bojovníkov svojej doby, ktorého na konci služby odmenili jeho velitelia tým, že ho vymenovali za správcu pokojnej dedinky Čou. Tu žil veliteľ pohodlným životom a jeho dve manželky mu porodili deväť dcér a jedného chorého syna. Shu-liang He ale túžil po zdravom a mocnom synovi, preto si vo veku 70 rokov vzal k sebe ako konkubínu len 16-ročnú Yan Zhengzai. Fakt, že v tak pokročilom veku dokázal ešte splodiť syna, považujú niektoré legendy o Konfuciovom narodení za zázrak.

Konfuciov otec sa jeho narodeniu potešil, zomrel však už o tri roky neskôr a po jeho smrti zvyškok jeho rodiny vykázal Konfucia s matkou z domu. Trpiac hladom sa presunuli do blízkeho mesta Čchufu, kde sa spoločne prebíjali životom. Keď chlapec trochu podrástol, začal pomáhať svojej matke a zarábať si na seba sám. Venoval sa tak rôznym manuálnym prácam, upratoval v domoch a roznášal jedlo. Už v mladom veku Konfucius udivoval svojou veľkou túžbou po vzdelaní, ktorú jeho matka plne podporovala a mala ohľadom budúcnosti svojho syna veľké očakávania.

Ako dieťa bol Konfucius pomerne škaredý, tichý a nesmelý, nemal veľa kamarátov. Kým iní chlapci sa hrávali na bojovníkov, on si vymýšľal vlastné hry. Popritom študoval poéziu a veľkých klasikov čínskej histórie. Neskôr povedal, že neexistuje čas, kedy je už na učenie neskoro, jedine, keď sa už dotyčná osoba nachádza v hrobe. Čoskoro však zomiera jeho milovaná matka, ktorú pochoval v blízkosti hrobu svojho otca. Podobné údery života dokázal Konfucius premeniť na silné a nezabudnuteľné lekcie. Bez matky sa ocitol sám, bez kontaktov a rodiny, ktorá v tom čase často zabezpečovala budúcnosť mladých ľudí. Kvôli jeho výške a výraznej tvári ho ľudia považovali za škaredého obra a jeho jedinou výhodou sa tak stala jeho inteligencia.

Konfucius je správcom a zakladá rodinu

V čase Konfuciovej mladosti sa Čína nachádzala v stave krviprelievania a chaosu, kedy bezohľadní páni bojovali o moc a zotročovali bežný ľud. Mesto Čchufu, kde žil, bolo hlavným mestom vojvodstva Lu, jedného z mnohých malých čínskych štátov vo vzájomnom vojnovom stave. Oficiálne vládol Lu , dedič vojvodcovskej rodiny, ten však bol v skutočnosti len bezmocnou bábkou a o skutočnú moc sa starali tri mocné rodiny bojovníkov.

Jeden z členov týchto rodín si všimol Konfuciov talent a dal mu prácu ako správcovi sýpok, čo bola dôležitá pozícia, keďže zrno sa používalo v starovekej Číne ako platidlo. Konfucius sa tak postupne vymaňoval z chudoby a v 19-tich rokoch sa oženil. Identita jeho manželky je pritom neznáma a jej presné meno sa nám nezachovalo. Isté je jedine to, že sa im narodil syn, nasledovaný zrejme dcérou a možno ďalším dieťaťom. Je dosť možné, že v manželstve panovali problémy, keďže podľa jednej teórie sa po čase Konfucius so svojou ženou rozišiel, hoci ju aj naďalej spolu s deťmi finančne podporoval.

Konfucius ako učiteľ a jeho názory na vzdelanie

Keď mal Konfucius 30 rokov začal sa vo svojej práci nudiť a túžil po vplyvnejšej pozícii ministra, z ktorej by mohol ukončiť korupciu, boje a prinavrátiť Číne mier. Trávil mnoho času v knižnici mesta Čchufu čítajúc knihy o histórii a poézii, kde hľadal kľúč k čínskej budúcnosti. Po čase prišiel s radikálnou myšlienkou, podľa ktorej ľudia prestávajú rozlišovať medzi sociálnymi triedami spoločnosti, ak sú vzdelaní.

Vzdelanie sa pre Konfucia tak stáva zmyslom života a verí, že vzdelaní ľudia sa stávajú lepšími osobami. Nezaujímali ho rozdiely medzi chudobnými a bohatými ľuďmi, tvrdil dokonca, že ak vládci nedisponovali dobrými kvalitami, mali byť znížení na úroveň bežných ľudí. Ak naopak niekto z bežných ľudí mal výnimočne dobré kvality, mal byť pozdvihnutý na úroveň vládcov.

Konfucius v tejto dobe zakladá školu, do ktorej prijíma deti bez ohľadu na ich pôvod, čo je veľmi inovatívny pokrok a vďaka tomu je považovaný nielen za najväčšieho učiteľa v rámci Číny, ale aj celej Východnej Ázie. Synovia roľníkov sú v jeho škole vychovávaní bok po boku s potomkami boháčov a u oboch skupín sa tak vyvíja spoločný dôraz pre rovnosť a spravodlivosť.

Svojich žiakov viedol Konfucius k tomu, aby sa stali nadradenými mužmi, teda šľachtou podľa svojho charakteru a nie pôvodu. Vyžadoval od nich však úprimnosť, cnosť a sebakontrolu. Povedal, že nadradený človek myslí na to, čo je správne a požaduje veľa od seba samého, zatiaľčo malý a bežný človek myslí na to, čo mu prinesie úžitok a požaduje veľa od ostatných ľudí.

Sláva Konfuciusa sa začína šíriť po celej Číne a on je priam posadnutý svojou misiou, viac oddaný študentom než svojej rodine. Aby však skutočne zmenil Čínu, musel mať vplyv na jej vládcu a prístup k politickej moci. Každý rok sa tak obracal na vládcov vojvodstva Lu, ktorí mu síce skladali pocty, neponúkli mu však pozíciu, po ktorej túžil. Napokon sa sústredil len na vlastné učenie a sklamaný trávil roky nasledovaním príkladu nadradeného muža.

Reformátor a verejný činiteľ

V roku 501 p. n. l., keď mal Konfucius 50 rokov, začali tri rodiny vládnuce Lu medzi sebou zápasiť a túto situáciu využil mladý vojvoda Ding, ktorý v tom videl príležitosť na to, aby prinavrátil prestíž a moc svojej rodine. Požiadal Konfucia, aby sa stal jeho poradcom a učiteľ tak veril, že konečne prišla jeho príležitosť k tomu, aby spravil Čínu lepšou krajinou.

Z Konfucia sa stáva správca Lu a on konečne dostáva do rúk moc, aby pretvoril svoje idey na realitu. Zatiaľčo niektoré z nich, ako nápad, nech muži a ženy chodia po opačnej strane cesty, znejú absurdne, iné majú logiku, napríklad nech sú osirotené deti a starší ľudia živení na náklady štátu. Väčšinou svojich rozhodnutí predbehol Konfucius ako verejný činiteľ svoju dobu o celé storočia.

Konfucius vidí okolo človeka kruhy, ktoré ho formujú ako osobu, vzhľadom na jeho rodinu, okolie, spoločnosť, národ, krajinu, svet a ešte ďalej. Kladie veľký dôraz na humanitu a na to, aby sa vzdelanie dostalo k chudobným ľuďom miesto utláčania. Jeho teória o spoločnosti sa zakladá na ľuďoch a počas jeho administratívy zločin prakticky zmizol z ulíc. Konfuciov sen o spravodlivej Číne sa teda začal napĺňať, hoci jeho úspech a radikálne myšlienky mu súčasne prinášali nebezpečných nepriateľov.

Z obáv vzhľadom na Konfuciov rastúci vplyv sa proti nemu spojili tri rodiny Lu, ktoré v ňom vidia nebezpečného reformátora, čo musí byť zastavený. Vybrali preto zo svojich území najkrajšie mladé dievčatá a poslali ich do daru mladému vojvodovi Dingovi, čo nimi zostal očarený a zabudol na Konfucia aj jeho reformy. Ponížený mysliteľ tak odviedol svojich učňov preč z Lu a začal s nimi putovať po Číne, hľadajúc vládcu, ktorý by ho podporil v jeho úmysle ukončenia utrpenia a privedenia mieru do sveta.

Putovanie po Čine a neskorší návrat domov

V rokoch 497-484 p. n. l. tak nepretržire cestuje územím Východnej Číny  a spolu so svojimi nasledovníkmi je svedkom utrpenia ľudí, ktorých  utláča vláda aj dane. Hoci sa Konfucius venoval ľuďom, spojenca hľadal medzi vládcami, keďže si uvedomoval, že len oni majú dostatočnú moc nato, aby utrpenie ľudí ukončili. Snažil sa ich presvedčiť, aby pristali na jeho pravidlá a slúžili tak bežným ľuďom za vzor. Chcel ich nakaziť cnosťou podobne ako chrípkou, cnosť však bola pre nich infekciou, ktorej sa vyhýbali.

Zatiaľčo Konfucius bol človekom s jasnou víziou, vládci jeho doby sa len snažili vychutnať si čo najviac svoje panovanie a rozširovať vlastné územie. Stretáva sa tak len s nepretržitým odmietnutím a nepriateľským postojom. Je ale možné aj to, že panovníkov odrádzali tiež Konfuciove spôsoby, keďže k nim pristupoval ako k rovným a nie nadradeným.

Na svojich cestách sa Konfucius stretol aj s ďalším významným mysliteľom Číny, zakladateľom laoizmu, Lao-c´. Ten ho pred šírením jeho názorov varoval a povedal mu, že jeho inteligencia mu umožňuje hodnotiť ľudí kriticky, čím na seba privoláva nebezpečenstvo. V tom mal Lao-c´samozrejme pravdu, kadiaľ Konfucius chodil, tam si totiž vytváral nepriateľov a raz dokonca ledva unikol vrahom pána, ktorý prisahal, že ho zabije.

V roku 484 mal Konfucius už 67 rokov a po 13-ročnom putovaní stále márne hľadal spasiteľa Číny. Vtom však dostal správu od svojho bývalého učňa, slúžiaceho vládcom Lu, ktorých sa mu podarilo presvedčiť, aby Konfucia pozvali do Čchufu. Jeho cesty sa tak končia a on dúfa, že dostane poslednú šancu pre uskutočnenie svojho sna. Napriek rokom trpkého sklamania nikdy totiž neprestal veriť, že raz sa mu podarí nájsť princa, ktorý podporí jeho učenie. Konfucius sa tak stretol s pánmi Lu, ktorí sa ho spýtali ako možno nájsť úprimných správcov. Konfucius odpovedal, že najprv musia byť úprimní voči sebe a urazení vládci mu preto žiadnu pozíciu neponúkli.

Konfuciovi učni a jeho dedičstvo

Mysliteľ sa teda utiahol späť do knižnice, kde písal o histórii a poézii a popritom sledoval, ako je Čína vťahovaná do čoraz krvavejších bojov a ako ľudia stále viac trpia. Nestretával sa s rodinou, jeho dcéra bola vydatá a žila vlastným životom, zatiaľčo syn bol lenivý, neznášal učenie a zomrel v mladom veku. Konfuciovou skutočnou rodinou boli jeho učni a hoci sa predpokladá, že ich mal okolo 3000, len 72 z nich mu bolo naplno oddaných.

Z nich si najviac obľúbil chudobného, ale veľmi šikovného mladíka Yan Hui, ktorého mal rád pre jeho pozitívnu povahu a veľké nadšenie pre učenie. Je dosť možné, že mu zároveň pripomínal jeho samotného, keď bol mladý. Koncom života bol tak Konfucius pokojný, vediac, že Yan Hui bude pokračovať v jeho poslaní. Ten však vo veku 41 rokov náhle ochorel a zomiera. Konfucia potom pohltila hlboká depresia a tvrdil, že nebo sa proti nemu obrátilo.

Najväčší mysliteľ čínskej histórie napokon zomiera v roku 479 p. n. l. vo veku 73 rokov, mysliac si, že zlyhal vo svojej úlohe a nepodarilo sa mu ovplyvniť Čínu. Paradoxne sa však jeho učenie nazývané konfucionizmus uchytilo v Číne a priľahlých regiónoch ako vedúce myslenie na dlhú dobu.

Ako mnoho iných veľkých mysliteľov, aj Konfucius zapísal len veľmi málo z vlastnej filozofie, jeho učenie sa však predávalo ďalej prostredníctvom jeho učňov. Konfucius tak dodnes inšpiruje ľudí, ktorým prináša úspech nasledovanie jeho myslenia. Jeho záľuba pre mier aj v súčasnosti slúži za príklad reformátorom bojujúcich za zlepšenie života v Číne. Svojim krajanom zároveň priblížil západné hodnoty, ako sú napríklad ľudské práva. Jedným z dedičstiev Konfucia je napokon uznanie dôležitosti ľudskej bytosti ako takej, ktorá sa môže zlepšiť a dokáže vytvoriť vlastnú budúcnosť.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Biography Confucius

Obrázok: 3.bp.blogspot.com/-VsHZu9JIxSQ/V6Cq3Cgm7RI/AAAAAAAACG4/15H8P-HiKvcADeQi_EObBeaXRvF16tCkwCLcB/s1600/confucius.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.