Korene Veľkého čínskeho múru

Veľký čínsky múr predstavuje strategické mystické miesto, kamenný monument tisícročnej civilizácie aj najznámejší symbol Číny. Aké sú však jeho korene, za akým účelom vôbec vznikol a čo sa z neho do súčasnosti zachovalo? To vám prezradíme v našom článku.

Vzťahy Číny s barbarmi zo stepí

V 2. storočí pred naším letopočtom patrilo mesto Čchang-an k najväčším mestám staroveku, ktoré obývalo až pol milióna obyvateľov. Cisári vládnuci z tohto mesta Ríši stredu sa snažili dodržiavať mier so severnými národmi zo stepí dnešného Mongolska. Číňania ich považovali za barbarov, ktorí nemali písmo, nežili v mestách a veštili budúcnosť z kostí. Zároveň ale oproti nim boli vo vojenskej prevahe, a tak si udržiavali ich náklonnosť štedrými darmi a dávali im za manželky dcéry čínskych šľachticov.

O územie, kde Žltá rieka preteká severnou Čínou sa dlhodobo viedli spory. Hoci ho obývali čínski poľnohospodári, zároveň sa ním každoročne na jeseň prehnali nájazdníci zo severu a zabrali všetko, čo si Číňania v priebehu roka vypestovali, a tak sa zásobili na prežitie chladnej zimy v stepi. Čína sa považovala za ochrancu civilizácie a kultúrne centrum sveta, ktorého chod sa do najmenších detailov riadil učením Konfucia (551-479 p.n.l.).

Jeho vysoké morálne zásady pritom boli v odpore s kupovaním mieru prostredníctvom darov a neviest, čo viedlo k vymedzeniu novej čínskej zahraničnej politiky. V roku 133 p. n. l. vtedajší čínsky cisár odmieta pokračovať v platbe barbarom a udržiavať s nimi naďalej mierové a priateľské vzťahy. Kvalitne vybavená cisárska armáda sa vydáva do boja poučená z chýb vlastných predkov a používajúca proti barbarom ich vlastné taktiky.

V početných zásahoch proti severským barbarom je Čína úspešná a núti kočovné kmene k postupnému ústupu do stepí. Obnovuje svoju moc nad spornými územiami a zároveň zaberá nové západné oblasti, ktoré jej dávajú lepší prístup k Hodvábnej ceste a väčšiu kontrolu nad obchodnými karavanámi smerujúcimi na západ.

Stavba Veľkého čínskeho múru

Aby si Čína udržala novo nastolený poriadok a súčasne zabezpečila nové hranice a získané územia ochránila pred nepriateľskými vpádmi, začína so stavbou gigantického múru. Jeho základy boli položené neďaleko Nefritovej brány, ktorá chránila karavány prevážajúce poklady medzi Čínou a arabskými štátmi. Na stavbe sa podieľalo množstvo ľudí z radov vojakov, bezzemkov posielaných zo všetkých kútov ríše aj väzňov odsúdených k núteným prácam. Postupne sa k nim pridali vidiečania odvedení do armády, ktorí mali spolu s rodinami zároveň územie osídľovať a týmto spôsobom zaručiť jeho začlenenie do rastúcej čínskej ríše.

Veľký čínsky múr ako ho poznáme dnes, predstavuje predovšetkým úsek postavený dynastiou Ming v oblasti Badaling neďaleko Pekingu. Tento autentický kamenný drak bol postavený v 16. storočí z rovnakého dôvodu ako múry pred ním, na ochranu ríše pred barbarmi zo severu. Už však nebol z hliny, ale z pálených tehál a vinie sa majestátne v dĺžke 1200 km po prirodzenej línii horských vrcholkov.

Dá sa povedať, že takmer každá dynastia v histórii Číny postavila svoj vlastný múr, medzi ktorými neexistovala jednotná strategická vízia. Odhaduje sa, že ak by sa všetky spojili, dosiahli by spoločne dĺžku vyše 25-tisíc kilometrov. Mnohé časti múrov pritom stále čakajú na svoje objavenie alebo len čiastočne vyčnievajú z piesku. Hlinené múry boli s postupom času ničené pôsobením vetra a dažďa. Na niektorých miestach splynuli s krajinou tak, akoby ani neboli dielom človeka.

Využitie a význam Veľkého čínskeho múru

Čínske múry používali pokročilý systém strážnych veží, ktoré si medzi sebou odovzdávali signály v prípade nebezpečenstva na obzore. Cez deň používali pre tento účel dym a v noci zase oheň. Existoval presne stanovený kód, pomocou ktorého medzi sebou mohli šíriť rýchlo informácie o vzdialenosti aj sile nepriateľa. Týmto spôsobom mohla správa za necelý deň prekonať vzdialenosť stoviek kilometrov. 

Prvé hlinené múry poškodzovalo počasie a na nich neustálu opravu sa muselo vynakladať veľa peňazí. Barbarom sa ich navyše podarilo v ich najslabších miestach prelomiť, čím mohli nerušene pokračovať v drancovaní severnej Číny. Hoci Číňania proti nim naďalej vysielali vojenské jednotky, zatlačiť do stepí sa im ich však nikdy úplne nepodarilo. Napriek tomu nasledujúce dynastie pokračovali v stavbách múrov ďalších 1500 rokov. Nešlo pritom o symbol sily, ale o politický kompromis, ku ktorému sa Čína podujala, keďže nedokázala ľudí zo stepí poraziť vojensky a odmietala s nimi jednať ako so seberovnými.

Majestátne múry však  boli len čiastočným riešením problému, ktorý nikdy nemohol byť úplne vyriešený. Samotní Číňania im dlho veľkú váhu neprikladali, a tak až európski bádatelia modernej doby premenili Veľký čínsky múr v národný symbol krajiny.

____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Velká čínská zeď – Mongolští nájezdníci

Obrázok: ever.travel/userdata/tour/image/6752/xgreat_wall12.jpg.pagespeed.ic.iO74zwA4W6.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.