Kostra z dynastie Ming odhaľuje tajomstvá „zväzovania nôh“

Nohy vysokopostavených dám sa okolo roku 1900 v Číne zväzovali do lotosového tvaru.

Zväzovanie nôh sa v Číne praktizovalo asi 1000 rokov. Spomienka na túto nevšednú prax je zachovaná v historických dokumentoch, topánkach v hroboch elity a svedectvách neustále sa znižujúceho počtu žien so zväzovanými nohami, ktoré dnes ešte žijú.  

V posledných rokoch sa archeológovia čoraz viac zameriavajú práve na kostry so zväzovanými nohami, aby sa dozvedeli niečo navyše o ženách, ktoré zažili túto extrémnu formu modifikácie tela.

Elizabeth Berger, pôsobiaca na čínskych štúdiách univerzity v Michigane, pracovala na archeologických vykopávkach na mieste Yangguanzhai blízko Xi’an v čínskej provincii Shaanxi. Archeologický tím, ktorý viedol Liping Yang z archeologickej akadémie Shaanxi, sa zaujímal predovšetkým o časti neolitickej dediny, ktorá tu bola objavená. Pri jej skúmaní a odkrývaní však natrafili na cintorín z omnoho neskoršej éry dynastie Ming (1368-1644) a zachránili tak hroby.

Berger sa vyjadrila, že pri zbežnej obhliadke kostí si všimol niečo veľmi zvláštne na nohách kostry. Jeho prvá myšlienka smerovala k možnému zväzovaniu nôh, a pri hlbšom skúmaní tejto témy prišiel na to, že neexistuje veľa publikácií o tom, ako vlastne vyzerali kosti v zväzovaných nohách.

Berger a jej kolegovia v marcovom vydaní International Journal of Paleopathology uviedli, že štyri z ôsmich elitných žien vykazovali známky viazaných nôh.

Výskumníci predpokladajú, že najskoršie formy zväzovania nôh spadajú do obdobia dynastie Southern Song (1127-1279). Spočiatku bola prax zameraná na to, aby boli nohy čo najužšie, pričom tento proces tvar kosti veľmi neovplyvňoval. Avšak počas dynastie Ming už dochádzalo k extrémnemu zväzovaniu nohy s cieľom zmenšiť klenbu, čo už pravdaže kosti deformovalo. Tieto praktiky sa udržiavali hlavne medzi vysokopostavenými ženami, no neskôr sa rozšírili aj do iných spoločenských tried.

So zväzovaním sa zvyčajne začalo už v mladom veku; pevné obväzy, ktoré nohu vyformovali do „lotosového“ tvaru, sa museli nosiť po celý život žien. V 16. storočí existoval severný a južný štýl zväzovania nôh. Zatiaľ čo prsty v južnom štýle ostávali postavené rovno, v severnom štýle boli všetky prsty okrem palcov zahnuté pod chodidlom, čím bola noha ešte nestabilnejšia. Ženy so zväzovanými nohami počas celého života trpeli pridruženými zdravotnými problémami vrátane infekcií, straty prstov, straty pohyblivosti, bolestivosti počas chôdze a vyššej miery zlomenín v následku pádov vo vyššom veku.

Historici a ekonómovia stále publikujú práce skúmajúce faktory, ktoré ovplyvňovali zväzovanie nôh, pretože motivačné postupy v praxi vyzerajú byť oveľa zložitejšie, než len presadzovanie štandardov krásy. Jedna nedávna štúdia v časopise PLOS ONE dokázala, že zväzovanie nôh, a to najmenej na začiatku 20. storočia, súvisí s vyššou produktivitou dievčat a žien v remeselníckom priemysle, ako je tkanie a vyšívanie textílií, čo je v rozpore s bežným predpokladom, že táto prax je fetišistickým zvykom, ktorý pretrvával napriek hospodárskemu bremenu, ktoré na rodiny zväzovaných žien uvaľoval.  

Aj podľa Berger je určite potrebný podrobnejší výskum, ktorý by sa touto kontroverznou tematikou zaoberal. Isté však je, že sa táto prax na rôznych miestach v Číne časom menila a modifikovala svoje formy. V západnej literatúre sa však dá nájsť mnoho popisov, ktoré zväzovanie nôh označujú za jednu určitú prax, ktorá pretrváva od monolitickej doby, zatiaľ čo v skutočnosti sa praktizovala už cez tisíc rokov a na rôznych miestach krajiny mala rôzne formy.  

Vzorka z výkopov v Yangguanzhai bola malá, ale Berger si myslí, že vzorky skúmaných kostí môžu odrážať väzbu na zväzovanie nôh ako vyvíjajúcu sa prax.

Výskumníci si všimli, že priehlavky žien, ktoré sú tvorené dlhými kosťami na oblúku nohy a niekoľko kostičiek prstov sa dramaticky zmenilo. Avšak v porovnaní s niekoľkými známymi neskoršími prípadmi zväzovaných kostí nôh u kostier, ktoré sa nachádzali v Yangguanzhai, neboli kosti okolo päty až tak jasne zmenené, aj keď boli mierne zmenšené. To naznačuje, že v priebehu dynastie Qing mohlo dochádzať k extrémnejšiemu zväzovaniu nôh.  

Christine Lee, antropologička na Kalifornskej štátnej univerzite v Los Angeles, tiež študovala archeologické dôkazy o zväzovaní nôh v hroboch archeologickej lokality Xuecun v čínskej provincii Henan, ktorá pochádza z dynastie Ming a Qing.

Lee vysvetľuje, že v Číne sa zvyčajne stretávajú s averziou vykopávať hroby staršie ako 1000 rokov. Obávajú sa totiž náhodného vyrušenia predkov, čo by im dnes mohlo priniesť smolu. Teda vykopávky na cintorínoch, kde sa praktizovalo zväzovanie nôh, sú zriedkavé, pokiaľ nie sú hroby ohrozené zničením. V priebehu nedávnych záchranných výkopov muselo byť miesto Xuecun vykopané ako súčasť najväčšieho projektu na odčerpanie vody, ktorý nasmeruje vodu z rieky Jang-c’-ťiang do Pekingu.

Lee síce pracovala len s malou vzorkou, ale všimla si všeobecný vzor: Zdá sa, že miera zväzovania porástla od žien z dynastie Ming k ženám dynastie Qing (1644-1911). Predurčujú to aj historické poznatky o danej dobe.   

Počas dynastie Qing sa zväzovanie nôh rozšírilo najmä medzi elitnými ženami. Počas tejto doby mandžuskí vládcovia potlačili kultúru čínskej etnickej skupiny Han. Avšak nepodarilo sa im vykynožiť všetky zvyklosti, napríklad medzi domácimi ženami sa udržalo zväzovanie nôh, ktoré im zároveň pripomínalo akoby priblíženie sa elitnej vrstve a uniknutie sociálno-ekonomickému triedeniu. Existuje však len málo historických záznamov o tom, ako ženy prežívali a preciťovali zväzovanie nôh.

Ak bioarchaeológovia (tí, ktorí sa špecializujú na kostrové pozostatky na archeologických miestach) nemôžu plne rekonštruovať spôsob, akým ženy preciťovali zväzovanie nôh, tak by aspoň výskumníci mohli získať nejaké poznatky o fyzickej skúsenosti so zväzovaním. Berger a jej kolegovia vo svojom dokumente napísali, že väčšina poznámok o viazaní nôh pred 19. storočím neobsahovala explicitné alebo technické vysvetlenia praxe, ale jednoducho opisovala nohy ako „štíhle“, „špicaté“, „naklonené“ alebo v tvare lotosu.

_____________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroj: livescience.com/64849-foot-bound-skeletons-china.html

Obrázok: kep.cdn.indexvas.hu/1/0/983/9836/98366/9836663_cbd36f61d92056002ee7ece8a762a5b7_wm.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.