Kráľovské tajomstvá

Bez ohľadu na ich moc a bohatstvo, aj kráľov dokázala láska a žiadostivosť privádzať o rozum podobne ako bežných ľudí. Niekedy dokonca nechali túžbu zájsť tak ďaleko, že kvôli nej zmenili chod dejín svojej krajiny, alebo ich priviedla na pokraj záhuby. Nazrite spolu s nami do spální mocných a odhaľte vzrušujúce kráľovské tajomstvá!

Francois Boucher – portrét Madame de Pompadour, 1759

Vášeň a rozkol v príbehu Henricha VIII. a Anny Boleynovej

Anglický kráľ Henrich VIII. (1491-1547) bol ženatý so španielskou infantkou Katarínou Aragónskou (1485-1536), ktorá mu síce porodila až osem detí, vyššieho veku sa však dožilo len jediné z nich, neskoršia kráľovná Mária I. (1516-1558). Henrichova snaha splodiť syna hraničila so zúfalstvom a viedla k početným milenkám, ku ktorým patrila okrem iných aj Mária Boleynová (1499-1543).

Neskôr padla Henrichovi do oka Máriina mladšia sestra Anna Boleynová (1501-1536), ktorá síce spočiatku jeho dvoreniu odolávala, tým viac však po nej túžil. Aby ju mal k sebe bližšie, spravil z nej dvornú dámu kráľovnej. Henrich žiadal Annu, aby sa stala jeho jedinou milenkou a sľuboval jej vernosť. Ona však oponovala, že nemôže byť jeho manželkou, keďže je ženatý a milenkou sa stať nechcela. Henrichova túžba po Anne vyústila do snahy o rozvod, ktorý mu však pápež odmietol udeliť.

Henrich VIII. tak podnikol nevídaný krok a zároveň najvýznamnejší akt svojej vlády. Odobral Anglicko spod právomoci a vplyvu pápeža, aby založil vlastnú anglikánsku cirkev, v rámci ktorej sa stal najvyššou autoritou on, anglický kráľ. Henrichova žiadostivosť po Anne tak viedli k zásadnej zmene kurzu dejín jeho krajiny.

Po podobnom prevrate sa kráľ okamžite rozviedol s Katarínou Aragónskou a vzápätí sa v januári 1533 oženil s Annou Boleynovou. O šesť mesiacov neskôr sa im narodila dcéra, ktorá dostala meno po matke Henricha VIII. a vošla do histórie ako kráľovná Alžbeta I. (1533-1603). Mužský potomok však stále neprichádzal, Anna dvakrát potratila a Henrichova láska k nej medzitým vychladla. Našiel si nový objekt svojho záujmu, Janu Seymourovú (1509-1537), ktorá sa podobne ako jej predchodkyňa stala dvornou dámou kráľovnej.

Krátko nato bola Anna obvinená z nevery a vlastizrady, vďaka čomu ju uväunili v Toweri, kde bola v máji 1536, len tri roky po svadbe, aj popravená. V deň jej smrti dostal kráľ povolenie na sobáš s Janou od arcibiskupa, ktorého sám dosadil do jeho funkcie. Postupom času uzatvoril Henrich ďalšie štyri manželstvá, počas ktorých konečne naplnil svoj sen a splodil syna, Eduarda VI. (1537-1553), ktorý bol však chorľavý a zomrel v útlom veku 16 rokov. Sám Henrich VIII. umrel v roku 1547, a to netušiac, že dcéra, ktorú mu porodila Anna Boleynová, sa stane jedným z najvýznamnejších panovníkov v dejinách Anglicka.

Nevery a odpor Juraja IV. a Karolíny Brunšvickej

O pár storočí neskôr bol anglický kráľ Juraj IV. (1762-1830), už ako následník trónu, problematickým mladíkom, ktorý obľuboval alkohol, hazardné hry a konské dostihy. Nechal si stavať prepychové sídla, kde organizoval divoké večierky a vyhľadával spoločnosť starších žien. V roku 1785 sa dokonca v tajnosti oženil s dvojnásobnou vdovou a katolíčkou Máriou Fitzherbert (1756-1837), čo vyvolalo veľký škandál v britskej anglikánskej spoločnosti.

Kráľ Juraj III. (1736-1820) prikázal synovi separáciu, s ktorou tento súhlasil až potom, ako kráľovská pokladnica splatila jeho obrovské dlhy nahromadené prehrami v hazardných hrách. Tajná svadba tak bola anulovaná a v roku 1795 ju vystriedala oficiálna svadba s princeznou nemeckého pôvodu, Karolínou Brunšvickou (1768-1821). K tej Juraj po celý čas pociťoval odpor, vyjadroval sa o nej veľmi negatívne a netrávil s ňou viac času než bolo nevyhnutné. Podobná situácia sa stala vďačným námetom karikaturistov.

Keď Karolína otehotnela, pár sa v podstate separoval a Juraj dával prednosť spoločnosti pani Fitzherbert, prípadne ďalším milenkám. Aj Karolína si užívala slobodu od manžela. Je známe, že obľubovala brandy a vo svojej spálni prijímala viacerých mužov. Škandalizovaná londýnska spoločnosť bola plná klebiet o jej aférach. Dokonca sa tvrdilo, že splodila dieťa s prominentným admirálom Sirom Sidney Smithom.

Karolína sa neskôr vydala na okružnú cestu po Európe a v Miláne sa zamilovala do muža menom Bartolomeo Pergami. Keď však v roku 1820 zomiera Juraj III., Karolína sa vracia do Anglicka, aby nastúpila po boku svojho manžela na trón. Ten tomu chcel zabrániť a ponúkol jej štedrú rentu, ktorú ale Karolína odmietla prijať.

Zúfalý Juraj sa s ňou chcel rozviesť, a tak nariadil vyšetrovanie ľúbostného života Karolíny. Jej právnik však poukázal na kráľove vlastné nevery a rozvod neprešiel. Aby sa Juraj manželke pomstil, zakázal jej zúčastniť sa jeho korunovácie. Onedlho (v roku 1821) Karolína zomiera ako kráľova manželka, ktorá sa vždy tešila obľube britského ľudu.

Nekonečná žiadostivosť a zástup mileniek Ľudovíta XV.

Vo francúzskej spoločnosti 18. storočia si na rozdiel od svojich anglických kolegov nerobili z promiskuity ťažkú hlavu a milenky mali často oficiálny status na kráľovskom dvore. To platilo v čase vlády francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. (1710-1774), o ktorom sa tvrdí, že mal počas života vyše stovky mileniek. Pri ich výbere nebol príliš prieberčivý, stretával sa s dámami z najvyšších radov parížskej spoločnosti aj s dievčatami z ulice.

Vo veku 15 rokov sa Ľudovít oženil s nevestou, ktorú pre neho vybrali, poľskou princeznou Máriou Leszczyńskou (1703-1768). Spočiatku jej bol verný a za 12 rokov s ňou splodil až desať detí. Máriu však časom neuhasiteľný sexuálny apetít jej manžela unavil, a tak sa Ľudovít začal stretávať s milenkami. Pre svoje aféry si dokonca nechal postaviť špeciálnu spálňu a mal služobníka, ktorý sa venoval výberu vhodných dievčat do kráľovej postele.

Najznámejšou milenkou Ľudovíta XV. je bezpochyby Madame de Pompadour, vlastným menom Jeanne Antoinette Poisson (1721-1764). Spoznal ju na maškarnom plese, kde bola prezlečená za rímsku bohyňu lovu Dianu a čoskoro jej udelil šľachtický titul. Nechal pre ňu vybudovať tajný apartmán, prepojený s jeho spálňou prostredníctvom tajného schodiska. Madame de Pompadour zohrala významnú úlohu vo formovaní zahraničnej politiky a mala značný vplyv na dianie francúzskeho dvora počas dvoch dekád.

Kráľ mal neskôr iné milenky a nevyhýbal sa ani styku s prostitútkami. Hovorí sa, že v záhradach Versailles behal so psami za nahými ženami a nechal si vybudovať súkromný hárem, ktorý navštevoval prezlečený za poľského šľachtica. Bujarý sexuálny život sa napokon Ľudovítovi XV. vypomstil v roku 1774, kedy francúzsky kráľ zomiera na následky kiahní a syfilisu v ukrutných bolestiach.

____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Royal Secrets: Lust

Obrázok: media.wsimag.com/attachments/67e79ac4fbe77bf9146572043ea5783352c65db7/

store/fill/1254/705/8654b1c1343baa5aae4a7d083046c0d2efb871e5fd8591e75f23a612af30/

Francois-Boucher-Portrait-of-Madame-de-Pompadour-1759.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.