Križiacka výprava proti Francúzsku alebo vojny proti albigencom

Križiacke výpravy netreba nijako zvlášť predstavovať. Každý, kto sa aspoň máličko zaujíma o históriu, predsa vie, že to boli vojenské akcie organizované spočiatku pápežmi, neskôr aj panovníkmi, a to na ochranu východného kresťanstva s konkrétnym cieľom, a teda oslobodiť Jeruzalem a Svätú zem z rúk moslimov (po tom, ako Seldžuckí Turci obsadili v roku 1071 Jeruzalem, Byzancia požiadala o pomoc západné kresťanstvo.).

V roku 1209 však kresťanské vojská, organizované vtedajším pápežom Inocentom III. (1198-1216), nemali namierené na územie Svätej zeme. Vybrali sa na juh Francúzska, do oblasti Languedoc, ktorá bola v tom čase zachvátená herézou Katarov, t.j. „dobrých ľudí“, ktorí sa považovali za Kristových apoštolov. 

Prvé zmienky o kataroch sa nachádzajú v kronikách Geoffryho du Breuila z roku 1181, ktorý žil v meste Vigeois (department Corréze, Francúzsko). V tých časoch bolo cenktrom katarov mesto Toulouse a jeho okolie, prívržencov hnutia však začali nazývať podľa ich ďalšieho centra (mesto Albi) albigencami. Nazývali ich aj „Bulharmi“ (Bougres), keďže udržiavali živé styky s balkánskymi (tráckymi) bogomilmi, prívržencami náboženskej sekty, ktorí od 10. storočia žili jednak na juhu Balkánu, ale aj medzi slovanským obyvateľstvom (Bulharmi, Srbmi, Ukrajincami a Rusmi) na územiach za Karpatmi. V západnej Európe pripisovali Bogomilom bulharský pôvod. Práve ich dualistickým svetonázorom sa inšpirovali aj katari, ktorí tiež začali vyznávať dualistické organizovanie sveta, t.j. verili v súperiace princípy Dobra a Zla, dokonca, tento boj vysvetľovali ako boj medzi duchovným (dobrým) a materiálnym (zlým) princípom. Dospeli k presvedčeniu, že k získaniu duchovnej (božskej) skúsenosti nie sú potrebné hmotné prostriedky, teda ani existencia samotnej  cirkvi, ktorá uprednostňuje materiálne prostriedky, bohatstvo a prepych. Toto totiž nemá vo svete opodstatnenie. Spomedzi seba si vybrali kazateľov (mužov i ženy), ktorí sa prostredníctvom prijatia sviatosti (consolamentum) stali dokonalými (Parfaits) a pôsobili ako potulní kazatelia. Predstavení hnutia (bons hommes) sa zaviazali, že nebudú žiť v manželstve, nebudú jesť mäso, týždenne dodržia niekoľko dní pôstu a denne  niekoľkokrát absolvujú modlitbu Otčenáš. Ostatných veriacich sa tieto obmedzenia netýkali, tí sa mali podrobiť sviatosti duchovného krstu až pred svojou smrťou. 

Hnutie katarov či albigencov však predstavovalo čoraz väčšie nebezpečenstvo pre katolícku cirkev. Tá ho odmietala od základov, pričom hlásala novú liturgiu.  V záujme predchádzania konfliktu poslal pápež svojho legáta na francúzsky dvor toulouského kniežaťa Rajmonda VI., ktorý bol v tom čase vodcom albigencov. Pápežský legát Pierre de Castelnau bol na toulouskom dvore zavraždený na druhý deň svojho príchodu. Rokovania, ktorých cieľom bolo uznanie pápežskej moci aj v kruhu albigencov, sa skončili neúspechom. Smrť vyslanca bola posledným klincom do rakvy vyjednávaní, zároveň mohla poslúžiť ako zámienka na vypovedanie svätej vojny proti kacírom, ktorá si zaumienila, že „neberie ohľad ani na vek, ani na pohlavie, ba ani na hodnosť“. 

V roku 1209 sa sformovalo vojsko pod vedením Simona de Mondforta, ktorý bojoval s albigencami v rozmedzí rokov 1209-1229. Prvým terčom jeho útoku sa stalo mesto Beziers (južné Francúzsko), ktoré bolo chránené katolíkmi aj albigencami. Katolícka väčšina totiž  nebola ochotná vydať albigencov útočníkom. Počet civilných obetí sa tu vyšplhal na 10-20 tisíc, mnohí zahynuli v kostole. Keď sa jeden z dôstojníkov pýtal pápežského legáta, ako má rozpoznať pravých veriacich od kacírov, ten odpovedal: „Zabite ich všetkých, Boh svojich rozozná!“

Ďalším dejiskom stretu dvoch táborov bol hrad Carcassone. Po krátkom, hoci krvavom obliehaní sa obrancovia hradu vzdali a mohli opustiť hrad bez ujmu na zdraví tak, že „z miesta boja si odniesli len vlastné hriechy“. Týmito dvoma obliehaniami sa skončilo prvé obdobie ich bojov, hoci proti sebe bojovali až do druhej polovice 13. storočia. Po roku 1330 inkvizícia už nezaznamenala ďalšie postupy proti albigencom. Posledný známy katarský „Perfect“ zomrel začiatkom 14. storočia. V dôsledku vojen, prenasledovania a pôsobenia inkvizície bolo albigenstvo zlikvidované a južné Francúzsko sa vrátilo pod zvrchovanosť francúzskeho kráľa. 

____________

Autorka: Mgr. Zsuzsanna Varga

Zdroje:

rubicon.hu/magyar/oldalak/oljetek_meg_mind_majd_isten_felismeri_a_sajatjait/

darkage.sk/Badreligion/historia_strucnahistoriakatarskej.html

hu.wikipedia.org/wiki/Bogumilok

hu.wikipedia.org/wiki/Katharok

Obrázok: cathar.info/pics/innocentms1.gif

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.