Krvavé škvrny naznačujú, že je turínske plátno falošné

Niektorí ľudia veria, že turínske plátno je pohrebné plátno Ježiša Nazaretského. V súčasnosti je tkanina vystavená v katedrále sv. Jána Krstiteľa v talianskom Turíne.

Pri turínskom plátne existujú len dve možnosti: buď veríte, že ide o pohrebné plátno Ježiša, alebo ho považujete za stredoveký falzifikát. Nová štúdia, ktorá využila moderné forenzné techniky, však naznačuje, že krvavé škvrny na plátne sú úplne nereálne, a teda podporujú argument, že je to falzifikát. 

Turínske plátno je prastará tkanina s dĺžkou 4,4 metra a šírkou 1,1 metra, ktorá nesie obraz toho, čo sa javí ako ukrižované telo človeka. Je vystavené v katedrále sv. Jána Krstiteľa v Turíne v Taliansku a spomedzi mnohých jemu podobných, ktoré sa po stáročia objavovali, sa považovalo za jediné skutočné pohrebné plátno Ježiša.

Ale už v roku 1988 vedci, ktorí použili datovanie za pomoci uhlíkovej metódy, určili vek plátna medzi rokmi 1260 a 1390 nášho letopočtu, pričom tvrdili, že ide len o podvod, pretože ako vieme, Ježišov život skončil vo veku 33 rokov, teda v roku 33 nášho letopočtu. Napriek tomu ostala otázka pravosti či falošnosti plátna naďalej veľmi diskutabilná.  

S cieľom pomôcť objasniť tento problém sa vedci usilovali o použitie moderných forenzných techník na plátne. Zamerali sa na krvavé škvrny na plátne, pochádzajúce z predpokladaných rán po ukrižovaní, pričom ich cieľom bola rekonštrukcia najpravdepodobnejšieho uloženia ramien a tela v plátne.

Vedci použili ľudskú aj syntetickú krv na živého dobrovoľníka, aby zistili, ako bude stekať po koži pri rôznych polohách rúk a tela. Navyše, podľa evanjelia sv. Jána, bol Ježiš pravdepodobne bodnutý do boku kopijou, a to keď visel na kríži. Aj túto ranu sa vedci pokúsili napodobniť. Nakoniec všetky tieto krvavé škvrny porovnali s tými, ktoré sa dajú vidieť na turínskom plátne.

Hlavný autor štúdie Matteo Borrini, forenzný antropológ na Liverpool John Moores University v Anglicku, zistil, že to nemôžu byť skutočné krvavé škvrny od osoby, ktorá bola ukrižovaná a následne vložená do hrobu, ale boli skôr ručne vyrobené umelcom, ktorý vytvoril celé plátno.  

Napríklad dva potôčiky krvi na zadnej strane ľavej ruky plášťa sa zhodujú jedine s pozíciou osoby stojacej s rukami držanými pod uhlom 45 stupňov. Na predlaktí tej istej ruky sú však krvavé škvrny uložené tak, že osoba musela držať ruky takmer vertikálne. Človek však nedokáže držať ruku súčasne v týchto dvoch pozíciách.

Vedci zistili, že krvavé škvrny na prednej strane hrudníka sa zhodujú s ranami od kopije. Avšak škvrny na spodnej časti chrbta, ktoré údajne pochádzali z tej istej rany (zatiaľ čo telo bolo umiestnené na chrbte) boli úplne nereálne umiestnené.  

Podľa Borriniho, ak sa pozrieme na krvavé škvrny ako celok, rovnako ako pri práci na mieste činu, uvedomíme si, že si navzájom protirečia. To poukazuje na ich umelý pôvod.

Celkovo tento výskum ukazuje, ako sa môžu forenzné techniky aplikovať nielen na nové forenzné prípady, ale aj na staroveké záhady.

_____________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroj: livescience.com/63093-shroud-of-turin-is-fake-bloodstains.html

Obrázok: ancientpages.com/wp-content/uploads/2017/07/shroudofturin3.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.