Kto boli Anasaziovia? A čo sa s nimi stalo?

Anasaziovia, v jazyku amerických Navajov zvaní „Prastarí„, osídľovali územie severozápadne od Nového Mexika. Žili v komplexe, ktorý začali budovať niekedy okolo roku 850, no už v roku 1125 sa začínajú pomaly vytrácať, až nakoniec ostávajú budovy celkom opustené.

Anasaziovia

Komplex bol vystavaný z kameňa v rovinatom kaňone Chaco a pozostával z viac ako 3000 unikátnych budov, ktoré boli troj až štvorpodlažné (vybudoané z kameňa, zmesi dreva a hliny; nemali dvere, len okná a niektoré mali až 25 miestností. A to všetko v dobe, keď sa v Európe žilo v prostých drevených chalupách. Do budov sa vchádzalo rebríkmi cez okná, prípadne cez malé otvory v stropoch alebo v strechách.

Dodnes nie je úplne známe, koľko ľudí v týchto príbytkoch žilo. Kedysi sa predpokladalo, že tam mohlo byť okolo 800 obyvateľov, dnes sa to ustálilo na približne 70 až 100 ľuďoch. Číslo sa zmenilo hlavne preto, že kým niekedy bolo „Pueblo Bonito“ považované za dedinu, dnes je skôr chápané ako stredisko duchovného rozjímania a žitia. V stavbách sa totiž dokopy nachádza až 37 obradných miestností s názvom Kiva, ktoré vyzerajú ako kruhové komory vnorené do zeme a to kvôli tomu, že tak sú jej obyvatelia bližšie k zemi, z ktorej (ako verili) pochádzajú a čerpajú jej energiu. Z týchto miest určujú kmeňoví duchovní ďalšie smerovanie a tu sa prijímajú aj rozhodnutia za celý kmeň.

Tieto unikátne stavby objavil americký armádny topograf James H. Simpson v roku 1849. Na jeho objav neskôr nadviazal americký bádateľ Richard Wetherill, ktorý niekoľko rokov svojho života venoval práve skúmaniu toho opusteného anasaziovského mesta. Spolu s mladým etnológom a archeológom Georgeom H. Pepperom vypracovali a nakreslili prvé plány a mapy mesta. Zostavili tiež podrobnú fotodokumentáciu. Ako prví kladli otázky, kde sa odrazu podeli tí vyspelí Anasaziovia? Na aký účel im slúžili cesty, ktoré sú v určitých častiach viac ako 10 metrov široké a vedú na každú stranu do vzdialenosti viac ako 70 km od mesta, keď sa predpokladá, že v tej dobe ešte nepoznali koleso a nevyužívali prácu ťažných zvierat?

Pikoška na záver : v pozostatkoch nádob, ktoré sa našli v týchto zrúcaninách, boli objavené stopy kakaa, čo znamená, že Indiáni už pred 1200 rokmi kakao poznali a pili.

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroj a obrázok: Mystické miesta planéty, 2012

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.