Kto naozaj začal druhú svetovú vojnu?

druhá sv. vojna

Môžeme povedať, že obdobie druhej svetovej vojny je jednou z najpreberanejších tém celej histórie. Nielen jej priebeh od začiatku až do konca, ale aj to, čo jej predchádzalo a to, čo po nej nasledovalo. S určitosťou môžeme povedať, že sa stala naozaj významným míľnikom, ktorý ovplyvnil nielen Európu, ale celý svet.
Máme ale istotu, že informácie, ktoré nás učia v školách a ktoré nachádzame v knihách či v rôznych článkoch, sú naozaj úplné a pravdivé? Alebo je možné, že nám ukazujú iba jednu stranu mince?
Druhá svetová vojna je považovaná za dokonale premyslený a dlhé roky chystaný plán nacistov ako ovládnuť svet, pričom poznáme, akým spôsobom sa dostali k moci a akým spôsobom ju hneď potom zneužili. Väčšina historických zdrojov preto označuje práve Nemecko ako vinníka rozpútania tohto dlhoročného konfliktu. Avšak málokto si uvedomuje, že nielen Nemecko túžilo mať celý svet pod svojou kontrolou. Celú tú dobu tu bola ešte jedna krajina, ktorej finálne ciele boli rovnaké a ktorej armáda bola na konci všetkého označená ako „oslobodzovacia“. Znie to možno zvláštne, ale nemohol byť Hitlerov plán iba súčasťou iného plánu, ktorý bol omnoho komplexnejší, ako si všetci myslíme?
Ak sa dokážeme vžiť do situácie Nemecka po prvej svetovej vojne, vieme si predstaviť, že nebola jednoduchá. Pripomeňme si, že po jej skončení Nemecko stratilo právo na mocnú armádu a útočnú výzbroj vrátane tankov, ťažkého delostrelectva a bojových lietadiel. Na svojom vlastnom území boli nemeckí vojenskí velitelia úplne zbavení možnosti pripravovať sa na vedenie agresívnych bojov. Nemeckí velitelia po určitú dobu naozaj neporušovali tento zákaz a nechystali prípravy vojny na vlastnom území. Pretože tak robili mimo hraníc svojho územia – a to na území Sovietskeho zväzu. Stalin prenechal nemeckému veleniu všetko, na čo Nemci sami nemali právo – tanky, ťažké delostrelectvo aj bojové lietadlá. Vyčlenil pre nich učebne, cvičisko aj strelnice. Sám tiež zaistil nemeckým veliteľom prístup do sovietskych závodov, vtedy najväčších na svete, aby sa učili preberať skúsenosti.

stalin

Keby Stalin naozaj túžil po mieri, musel by všetkými možnými prostriedkami brániť znovuzrodeniu údernej moci nemeckého militarizmu. Pravdepodobne touto podporou ale sledoval nejaký nejasný cieľ, keď nešetril ani prostriedkami, ani silami, ba dokonca ani časom, ktorý venoval obrodeniu nemeckej vojenskej moci. Prečo ale? Proti komu? Určite nie proti sebe samému. Proti komu teda? Existuje jediná možná odpoveď: proti celej zvyšnej Európe. Obnova mocnej armády a mohutného vojenského priemyslu v Nemecku však predstavovala iba polovicu Stalinovho plánu. Pretože ani tá najagresívnejšia armáda sama o sebe vojnu nevyprovokuje. K tomu je treba silného a fanatického, ba dokonca šialeného vodcu, pripraveného vojnu skutočne rozpútať.
Nacisti potom, čo sa dostali k moci, dostávali od Stalina trvalú podporu k rozpútaniu vojny. Vrcholom tejto snahy bol Pakt Molotov– Ribbentrop.
Týmto paktom totiž Stalin otvoril Hitlerovi pole pôsobnosti v Európe, a tak v podstate zdvihol kotvy druhej svetovej vojny. Ak teda preklíname vinníka, nemali by sme zabúdať ani na Stalina, ktorý z veľkej časti pomohol jeho zrodeniu.
Ešte predtým, ako získal moc v Nemecku, dostal Hitler od sovietskych vodcov titul „ľadoborec revolúcie“. Stalin veľmi dobre chápal, že Európa je zraniteľná iba v prípade vojny a že je to práve „ľadoborec Európy“, ktorý bude schopný premeniť Európu v ľahko zraniteľný svetadiel. Ako sám vyhlásil: „Ak niekde v Európe vypukne revolučný kvas, bude to v Nemecku… „Víťazstvo revolúcie v Nemecku je zaistením víťazstva revolúcie svetovej“. Adolf Hitler, bez toho aby o tom sám vedel, pripravoval pôdu pre nástup svetového komunizmu. Svojimi najťažšími zločinmi sa bezpochyby previnil proti ľudstvu a svojimi krutosťami tak poskytol morálne právo, aby sa v ktoromkoľvek okamihu mohol Stalin prehlásiť za osloboditeľa Európy a aby následne vymenil čiernohnedé koncentračné tábory za červené gulagy. Komunistický vodca dobre vedel, že z vojny nevychádza ako víťaz ten, kto do nej vstupuje prvý, ale naopak ten, kto prichádza posledný.

svetová vojna

Autorom týchto myšlienok však nebol Stalin, ale vznikli spolu so zrodením samotného komunizmu. Už Marx a Engels predpovedali svetovú vojnu a dlhé medzinárodné konflikty „trvajúce 15, 20 či 50 rokov“, pričom ich podobná perspektíva vôbec neľakala, naopak pre nich bola budúca svetová vojna žiaduca. Ak je vojna matkou revolúcie, potom musí byť svetová vojna matkou svetovej revolúcie. Výsledky takejto vojny mali byť podľa Engelsa „všeobecné oslabenie a vytvorenie priaznivých podmienok pre konečné víťazstvo robotníckej triedy“. Marx a Engels sa síce svetovej vojny nedočkali, mali ale pokračovateľa – Lenina. V roku 1914 vypracoval „minimálny“ program, ktorým vyhlasuje svoje zámery. Aj v prípade, že v dôsledku prvej svetovej vojny nedôjde k svetovej revolúcii, je treba učiniť aspoň prvý krok. Ak nedôjde k revolúcii na celom svete, musí prebehnúť aspoň v jednej krajine, pričom je úplne jedno v ktorej. Je potrebné zmocniť sa aspoň jednej zeme, aby ju potom mohli využiť na prípravu novej svetovej vojny a pre vyvolanie revolúcií v ostatných krajinách „víťazný proletariát tejto krajiny povstane proti celému ostatnému svetu“ (Lenin O devíze Spojených štátov Európskych). Podľa tohto programu by prvá svetová vojna umožnila iba revolúciu v jednej krajine. Dôsledkom čoho by teda bola svetová revolúcia? Už v roku 1916 dáva Lenin na túto otázku zásadnú odpoveď: “Bude výsledkom druhej imperialistickej vojny“ (Lenin, Vojenský program proletárskej revolúcie). Ktorá iná krajina plánovala ďalšiu vojnu už v roku, kedy ešte nebola ukončená ani tá prvá?
V marci 1918 uzatvoril Lenin Brestlitevskú mierovú zmluvu s Nemeckom a jeho spojencami. Tým, že podpísal separačnú dohodu s protivníkom, zradil spojencov Ruska, ale ako sám priznal, „stavia svetovú diktatúru proletariátu a svetovú revolúciu nad všetky národné obete“. To, čo nasledovalo po začatí a ešte viac po ukončení druhej svetovej vojny, už všetci dobre vieme. Je teda možné, že druhá svetová vojna bola iba akýmsi nástrojom komunistov, ktorý konečne zaručil ich príchod k moci, alebo je táto verzia nereálna a nelogická?

Autorka: Mirka Klieštiková

Zdroj: Všechno bylo jinak, Viktor Suvorov

Obrázky: anzacday.org.au, telegraph.co.uk, bbc.co.uk

 

Comments
  1. Magistra História

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.