Kto zradil Annu Frankovú?

Denník Anny Frankovej patrí k najvýznamnejším a najosobnejším dielam svetovej literatúry. Z prvej ruky podáva príbeh štvorčlennej rodiny a štyroch priateľov, ktorí sa vyše dvoch rokov ukrývali v Amsterdame počas 2. svetovej vojny, až kým niekto neprezradil miesto ich úkrytu gestapu. Nakoľko totožnosť tejto osoby nie je presne známa, môžeme sa pýtať, kto zradil Annu Frankovú.

Počiatok nacistickej okupácie Holandska

Do Holandska sa rodina sťahuje z nemeckého Frankfurtu nad Mohanom v roku 1933, kde otec Otto Frank (1889-1980) začína pracovať v spoločnosti Opekta predávajúcej pektín pre výrobu marmelády. Spolu s ním do Amsterdamu prichádza manželka Edith (1900-1945) a dcéry Margot (1926-1945) a Anna (1929-1945). V práci sa Ottovi darí, v roku 1937 si rozširuje biznis a neskôr sa rodina sťahuje do nového domu na ulici Prinsengracht, ktorý je zároveň vybavený kanceláriami.

V máji 1940 útočí nacistické Nemecko na Holandsko, kde rodina Franková spolu s ďalšími 140-tisíc Židmi dúfa, že krajina zostane neutrálna podobne ako v 1. svetovej vojne. Po štyroch dňoch a obrovských stratách sa však holandská armáda vzdáva a dochádza k uzatváraniu hraníc.

Spočiatku sa život pre holandských Židov zásadne nemení, koncom roka však už začínajú Nemci registrovať ich obydlia a brať ich hodnotné objekty. Židom sa zakazuje používať električku, bicykel, navštevovať divadlá alebo kiná. V roku 1942 už Židia v Holandsku musia nosiť žltú Dávidovu hviezdu a nacistické zákony čoraz viac obmedzujú ich aktivity.

Otto Frank spočiatku plánoval s rodinou utiecť do Anglicka, po uzatvorení hraníc to však už nebolo možné. Namiesto toho sa tak v máji 1941 rozhodol pre úkryt v malom dome spojenom s domom spoločnosti, do ktorého postupne presúval nábytok a jedlo. K príprave úkrytu viedla aj udalosť z 18. apríla 1941, kedy Otta navštívil kuriér holandskej nacistickej strany s listom, v ktorom Franka obviňovali zo spochybňovania nemeckého víťazstva.

Anna Franková s rodinou sa začínajú ukrývať

Na zozname prvých 1000 Židov, ktorí mali byť transportovaní do pracovného tábora v Nemecku, sa objavilo aj meno Anninej 16-ročnej sestry Margot. Keďže úkryt bol už pripravený a rodina nechcela riskovať deportáciu svojej dcéry, vzali si so sebou toľko oblečenia, koľko sa im dalo a od júla 1942 sa začínajú ukrývať.

Odhaduje sa, že počas nacistickej okupácie Holandska sa ukrývalo až okolo 20-tisíc Židov, z ktorých približne 64 % uniklo pozornosti nacistov a prežilo vojnu. Naproti tomu 107-tisíc Židov bolo deportovaných do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov, ktoré prežila z nich asi len tretina. Dá sa povedať, že medzi júlom 1942 a septembrom 1943 bol doslova každý holandský Žid, čo sa neukrýval, deportovaný.

Aby Frankovci unikli pozornosti, Otto zanechal za sebou viaceré stopy, ktoré mali naznačovať, že rodina utiekla do Švajčiarska. Čoskoro sa k nim v úkryte pridáva Ottov obchodný partner Hermann van Pels (1898-1944), jeho manželka Auguste (1900-1945) a ich 16-ročný syn Peter (1926-1945). V novembri pribúda zubár Fritz Pffefer (1889-1944), ktorého Anna popisuje vo svojom denníku pod menom Albert Dussel.

Život v úkryte musel byť veľmi opatrný, aby sa jeho obyvatelia vyhli odhaleniu. Žili v polotme v obmedzenom priestore, vstup do ktorého bol schovaný za knižnicou zo strany Ottovej spoločnosti. Zvuky sa drevenou budovou šírili ľahko a počuť bolo možno aj obyčajné splachovanie toalety. V jednej izbe spali Otto s manželkou Edith a dcérou Margot, v ďalšej Anna a Fritz, manželia van Pels boli v jedálni a ich syn Peter mal posteľ pri schodisku vedúcom do podkrovia.

Jediný kontakt s vonkajším svetom predstavovala pre skupinku ukrývajúcich sa Židov štvorica zamestnancov, ktorých Anna označuje za pomocníkov a ktorí im prinášali potraviny aj novinky. Zároveň naďalej viedli spoločnosť a konzultovali jej chod s Ottom. Ich mená boli Bep Voskuijl (1919-1983), Miep Gies (1909-2010), Johannes Kleiman (1896-1959) a Viktor Kugler (1900-1981).

Hlavní podozriví zo zrady rodiny Frankovej

Nepredpokladá sa, že ukrýt rodiny Frankovej prezradil niektorý z pomocníkov, nakoľko títo ľudia boli rodine verní a pomáhali jej na úkor vlastnej bezpečnosti. Pravdepodobnejším kandidátom je Wilhelm van Maaren (1895-1971), ktorý začal na jar 1943 pracovať ako správca skladu len o dve poschodia pod tajným úkrytom.

Hovorí sa, že bol príliš zvedavý a podozrievavý. Pomocníci sa pri ňom cítili nesvoji. S pomocou múky a ceruziek na okrajoch stola sa snažil odhaliť votrelcov, čo objahoval tým, že chce len zistiť, kto v sklade kradne. Van Maaren bol po vojne vyšetrovaný holandskou juriskdicou v otázke vojnových zločinov ako hlavný podozrivý z prezradenia úkrytu Frankovcov, pre jeho obvinenie sa však nepodarilo získať dostatok dôkazov. Časom sa navyše zistilo, že van Marren kradol, nepatril k holandskej nacistickej strane a sám ukrýval syna, ktorý sa chcel vyhnúť vojenskej povinnosti v Nemecku.

Zatiaľčo niektorí Holanďania počas vojny pomáhali Židom, iní naopak spolupracovali s Nemcami pri ich zatýkaní pod vidinou sľubovanej finančnej odmeny. Občas ľudia zrádzali Židov aj z pomsty alebo zo strachu, obávajúc sa problémov. Z tohto dôvodu býva občas zo zrady podozrievaná aj Lena Hartog, manželka van Maarenovho asistenta, od ktorého sa mohla dopočuť o tom, že sa v budove, kde pracuje, ukrývajú Židia.

Tejto téorii nahráva tvrdenie Otta Franka po vojne, podľa ktorého ich vraj gestapu nahlásila žena, nevie sa však odkiaľ mal túto informáciu. Aj Lena bola vyšetrovaná, tiež sa však proti nej nenašlo dostatočné množstvo dôkazov. Ak by navyše chcela ochrániť svojho manžela, môžeme sa domnievať, že by ho varovala, aby v deň zatknutia nešiel do práce.

Židov v Holandsku zrádzali aj profesionálni „lovci“ holandského pôvodu, ktorým v čase upadajúcej holandskej ekonomiky a rastúcej nezamestnanosti ponúkali nacisti lákavé možnosti. Mnohí z nich boli vášniví antisemitisti, ktorí Židov nenávideli a často sa k nim správali počas zatýkania neľudsky.

Tretím podozrivým v príbehu zrady Anny Frankovej a jej najbližších je Tonny Ahlers (1917-2000), ktorý pracoval pre nacistickú stranu v Holandsku, mal prsty v mnohých odhaleniach Židov a bol všeobecne považovaný za nebezpečnú osobu. V roku 1966 napísal list, v ktorom tvrdil, že vedel o úkryte rodiny Frankovej a poznal mnohé ich tajomstvá, ako napríklad, že spoločnosť Otta Franka pravidelne doručovala tovar nemeckej armáde.

Niektorí historici sa domnievajú, že kuriérom, ktorý v roku 1941 navštívil Otta, mohol byť sám Ahlers, ktorý použil kompromitujúci list pre jeho vydieranie. Je tiež možné, že pracoval ako prostredník medzi Ottovou spoločnosťou a nemeckou armádou, a to aj potom, čo sa rodina začala ukrývať. Na druhej strane však Otto Frank napísal viaceré listy na Ahlersovu obhajobu v čase, keď bol po oslobodení Holandska v máji 1945 zajatý a súdený za vojnové zločiny. Aj tu sa však vynárajú dohady, že Ahlers mohol Franka naďalej vydierať, napríklad v zmysle, že zverejní jeho obchod s nemeckými okupantami.

Ahlersovi blízki tvrdia, že sa v rodine chválil tým, že práve on zradil Annu Frankovú a jej blízkych. Väčšina zdrojov obviňujúcich Ahlersa zo zrady vychádza z rozprávania jeho samotného, pre zradu mal však na rozdiel od ostatných podozrivých viac motívov aj možností. Je tiež možné, že potreboval peniaze, keďže jeho biznis zbankrotoval a nemohol už teda viac podnikať.

Odhalenie úkrytu, osud ukrývaných a zrodenie bestselleru

V čase vylodenia spojencov vo Francúzsku sa rodina Franková ukrývala už vyše mesiaca. Keď sa dopočula o invázii, dúfala, že vojna sa čoskoro skončí. Anna sa medzitým zamilovala do Petra, ktorý bol tiež v úkryte, začínala uvažovať o sebe ako o spisovateľke a zamýšľa sa nad tým, že by jej denník mohol byť publikovaný.

K zatknutiu Židov ukrývajúcich sa v dome na Prinsengracht napokon dochádza dňa 4. augusta 1944 a 3. septembra 1944 je rodina poslaná do Osvienčimu v rámci poslednej holandskej deportácie do tohto tábora. Po príchode bol Otto separovaný od rodiny a Anna s Margot boli poslané do tábora Bergen – Belsen, načo zomiera ich matka Edith.  V Bergen Belsene sa vyhladované sestry v studenom prostredí nakazili týfusom a zomierajú krátko po sebe vo februári 1945. Necelý mesiac po ich smrti bol tábor oslobodený Spojencami.

Z ľudí ukrývajúcich sa v Prinsengracht prežil 2. svetovú vojnu jedine Annin otec Otto, ktorý v roku 1947 vydáva denník svojej dcéry ako jej dedičstvo, ktoré sa k nemu dostalo vďaka jednému z pomocníkov. Denník Anny Frankovej unikátnym spôsobom personalizuje holokaust a rýchlo sa z neho stala jedna z najčítanejších kníh všetkých čias, z ktorej sa po celom svete dodnes predalo vyše 31 miliónov výtlačkov.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Who Betrayed Anne Frank

Obrázok: ushmm.org/lcmedia/photo/lc/image/61/61768.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.