Legenda o Krugerových miliónoch

Spoznajte juhoafrický príbeh o zlatých minciach, ktoré mali byť ukryté počas druhej búrskej vojny. Čo Krugerove libry predstavujú, akú majú hodnotu, kde ich ľudia hľadali a čo sa s nimi po vojne mohlo stať?

Pôvod Krugerových mincí

Búri, označovaní tiež ako Búrovia, boli potomkovia holandských a ďalších európskych prisťahovalcov v Južnej Afrike. Zaoberali sa predovšetkým poľnohospodárstvom, pričom búrski farmári vlastnili veľké územia a odmietali sa podrobiť Britskému impériu, ktoré koncom 19. storočia v regióne dominovalo. Zo strany Britov bola relatívna búrska autonómia tolerovaná až do roku 1886, kedy došlo k objavu rozsiahlych ložísk zlata na búrskom území, ktoré Británia chcela získať pre seba. Búri sa nálezísk zlata nechceli vzdať a vzrastajúce napätie vyústilo do Druhej búrskej vojny, ktorá vypukla v roku 1899.

Politickým lídrom Búrov bol v tom čase významný politik, ako inak, Paul Kruger (1825-1904), ktorý mal veľký vplyv v celej Južnej Afrike a bol prakticky zosobnením snáh o dosiahnutie nezávislosti. Chcel udržať bohatstvo svojej krajiny mimo britského dosahu, a preto prikázal, aby bolo veľké množstvo zlata vyťaženého z miestnych baní privezené do budovy Transvaalskej mincovne v meste Pretória. V Pretórií boli zo zlata vyrazené mince, z ktorých každá mala hodnotu jednej juhoafrickej libry. Okrem členov vlády nikto presne nevedel, koľko zlata sa takto premenilo na mince, hovorilo sa však o miliónoch libier.

Kruté taktiky počas búrskej vojny

Kruger vedel, že búrske vojsko by v priamom strete nemalo šancu proti mocnej britskej armáde vo veľkej presile, nariadil preto vedenie partizánskej vojny. Búri mali len málo vojenských skúseností, boli však prekvapivo dobrí stratégovia a po dobu niekoľkých mesiacov tak bola pohotová búrska armáda vo výhode. Britov hnevalo, že nedokázali Búrov poraziť, a tak sa uchýlili k mnohým nemilosrdným praktikám, ktoré by v súčasnosti boli považované za vojnové zločiny. Briti spustili stratégiu spálenej zeme, v rámci ktorej ničili búrske farmy a ich obyvateľov umiestňovali do koncentračných táborov. Išlo predovšetkým o ženy a deti, ktoré sa starali o farmu, zatiaľčo muži bojovali vo vojne.

Briti takto napadli aj rodinnú farmu jedného z najlepších búrskych dôstojníkov menom Fritz Joubert Duquesne (1877-1956), kde zavraždili jeho sestru a jeho matka neskôr zomrela v koncentračnom tábore. Duquesne znenávidel Britov, prehlásil sa za ich najväčšieho nepriateľa a plánoval usmrtiť sto Angličanov za každú preliatu kvapku krvi jeho rodiny. Chcel sa tiež postarať o to, aby Briti z juhoafrického zlata neuvideli ani jedinú mincu, a tak by sa stal hrdinom aj boháčom zároveň.

Zrod príbehu o Krugerových miliónoch

Medzitým sa koncom mája 1900 britská armáda už blížila do Pretórie, kde chcel Paul Kruger zachrániť obrovské búrske bohatstvo. Prikázal preto, aby boli zlaté mince vložené do debien, ktoré na vozíkoch previezli do miestnej železničnej stanice, kde ich naložili do vlaku, ktorý mal zlato odviesť do bezpečia. Tento spôsob prepravy neskôr podporil legendu o Krugerových miliónoch, nakoľko sa odohral pred očami obyvateľov celého mesta.

Kruger sa chcel so zlatom dostať do Európy, kde by nakúpil zbrane a zásoby pre svoju zúboženú armádu. Briti však kontrolovali celé juhoafrické pobrežie aj väčšinu železničných tratí. Jediná možná úniková trasa viedla cez záliv Delagoa v susednom portugalskom Mozambiku, zlatom naložený vlak sa preto z Pretórie ponáhľal k hranici. Posledným mestom na búrskom území bolo mestečko Machadodorp, kde vlak v noci zastavil.

Tu mal Kruger prikázať búrskym dôstojníkom, aby zostavili exilovú vládu a sám unikol do Mozambiku z obáv pred zajatím Britmi. Vlak s debnami plnými zlata zostal na železničnej stanici a osud zlata sa od tohto momentu stal nejasným. Najznámejšia verzia príbehu hovorí, že na miesto dorazil Fritz Duquesne, ktorý sa medzitým vypracoval na jedného z najväčších bojovníkov búrskej armády. Ponúkol sa, že preberie ochranu nad vlakom a neskôr zrejme získal povolenie mince zakopať na tajnom mieste, aby ich tak zachránil pred Britmi.

Celý náklad mal pozostávať z približne 30 vozov a Duquesne s pár pomocníkmi s vozmi putoval cez roľahlú savanu po dva týždne. Vyhýbal sa pritom britským hliadkam a nakoniec mal zlato ukryť do systému jaskýň a zabiť svojich poločníkov, aby tak bol jediným strážcom tajomstva. Duquesne si tak získal prezývku Muž, ktorý ukryl Krugerove milióny a po ukončení búrskej vojny plánoval zlato vyzdvihnúť. Časť si z neho nechať a zvyšok vrátiť do Pretórie, aby sa tak z neho stal národný hrdina. 

Niekoľko mesiacov po ukrytí zlata sa však Duquesne stal britským zajatcom, ktorí ho vyhostili do väzenia na vzdialených Bermudách. Zo zajateckého tábora sa mu podarilo utiecť a na lodi sa dostal do New Yorku, kde si získal popularitu rozprávaním o svojich dobrodružstvách v Južnej Afrike. Zarábal na príbehoch o ukrytí zlata, ktoré sa dostali aj k Búrom a legenda o Krugerových miliónoch tak narastala. Do Južnej Afriky sa už nikdy nevrátil, zomrel v New Yorku v roku 1956 a tajomstvo úkrytu si vzal so sebou do hrobu.

Honba za zlatým pokladom

V priebehu 20. storočia hľadali úkryt domnelých Krugerových miliónov mnohí dobrodruhovia aj bežní ľudia. Na každej z mincí je vyrazená tvár Paula Krugera a majú vysoký obsah zlata, ich hodnota je však nielen finančná, ale aj historická, pretože súvisia s históriou Juhoafrickej republiky. Na súčasných aukciách sa jedna takáto zlatá minca môže predať aj za 6 tisíc libier.

Niekoľkým nálezcom sa skutočne podarilo nájsť zlaté mince, a to predovšetkým v okolí mesta Ermelo, kde mince nachádzali miestni farmári pri obrábaní svojich pozemkov. Tu sa začiatkom 21. storočia rozpútala po zverejnení reportáže juhoafrickej televízie skutočná zlatá horúčka. Príbeh o Krugerových miliónoch sa dostal do celého sveta a do Ermela prichádzali mnohí nadšenci v túžbe zbohatnúť. Okolo mesta vykopali mnoho dier, našli však len niekoľko zlatých mincí.

Až podrobnejším skúmaním legendy sa zistilo, že celkové množstvo Krugerovho zlata nepozostávalo z miliónov mincí. Presný počet vyrazených mincí nebol známy, odborníci sa však domnievajú, že od začiatku ťažby zlata po vpád Britov do Južnej Afriky mohli mať Búri približne 800 tisíc mincí, určite nie milióny. Aj menšie množstvo však stále malo veľkú hodnotu a kým niektorí sa domnievajú, že zlato je v debnách stále ukryté niekde v jaskyniach, podľa iných z neho boli zaplatené búrske dlhy, kým vlak čakal v Machadodorp. 

Zlaté mince, ktoré boli objavené v blízkosti Ermelo sú zrejme dedičstvom búrskych farmárov, ktorí boli zo zlatých krugerových libier platení. Obávali sa, že Briti ich bohatstvo nájdu, a tak mince radšej pred odchodom do búrskej vojny zakopali do zeme. Mnohí z nich však vojnu neprežili, a tak bolo ich zakopané zlato objavené až oveľa neskôr.

____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Lovci záhad (E09 II. Krugerovy miliony)

Obrázok: treasuretracer.com/wp-content/uploads/2018/01/Kruger-Millions.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.