Legendárne cesty čínskej flotily pokladov

Čínska flotila plná pokladov, ktorá brázdila svetové moria v 15. storočí, bola najväčším loďstvom až do čias 1. svetovej vojny. Z Juhočínskeho mora preplávala cez Indický oceán až do Afriky, a to desiatky rokov pred Krištofom Kolumbom. Flotile velil pôsobivý veliteľ menom Čeng che, spolu s ktorým sa vydáme na cesty plné dobrodružstiev a objavov.

flotilaVeľkoleposť flotily pokladov

Flotilu pokladov tvorilo 317 obrovských lodí, na palube ktorých cestovalo 27-tisíc mužov. Tieto lode boli dôkazom čínskej dominancie na mori. Na svoju cestu sa flotila vydala po prvýkrát v roku 1405. Viedol ju admirál Čeng che, ktorý jej velil na siedmich epických cestách. Názory na to, aké veľké boli lode flotily v skutočnosti, sa rozchádzajú. Podľa niektorých odborníkov bola najväčšia z nich päťkrát väčšia než lode Krištofa Kolumba, ktoré skúmali Atlantický oceán takmer o storočie neskôr.

Ich presná dĺžka možno nikdy známa nebude, je ale isté, že lode boli technologicky veľmi vyspelé a predbehli svoju dobu. Miestnosti, v ktorých boli uložené tovary určené na predaj, boli pevne uzatvorené, aby do nich neprenikla voda. Pri stavbe sa architekti inšpirovali spôsobom, akým sa vo vode pohybuje bambus. Lode tak využívali prichádzajúce vlny pre svoj vlastný prospech.

Ambície cisára Jung le

Admirál Čeng che slúžil pôvodne princovi Ču Ti, ktorý viedol čínskych vojakov k víťazstvám nad Mongolmi. Jeho túžba po moci po priviedla k tomu, že sa v roku 1402 vyhlásil za cisára a začal vládnuť pod menom Jung le. Ako odmenu za Čengove služby ho nový cisár menoval za admirála flotily pokladov. Po celej Číne začal Jung le tiež stavať monumenty na znak svojej moci a sídlo krajiny preniesol z niekdajšieho hlavného mesta Nanking do novo vybudovaného Pekingu s jeho Zakázaným mestom.

Nemenej pôsobivá bola stavba plachetníc, ktorú cisár nariadil. Dokončená bola už do dvoch rokov. V roku 1405 sa tak stovky lodí zhromaždili pri meste Nanking. Naložené boli nákladom toho najlepšieho, čo mohla Čína ponúknuť svetu (od hodvábu až po porcelán). Námorníci sa pred odchodom modlili aj k posvätným sochám a bohom, aby ich chránili na dlhej ceste, ktorej cieľom bolo indické pobrežie Malabar.

Cesta juhovýchodnou Áziou

Presnejšie informácie o plavbách flotily pokladov máme vďaka denníku jedného z členov posádky, ktorý spomína rybárske osady na pobreží Vietnamu a robotníkov vynášajúcich sírne kamene z útrob sopky na indonézskom ostrove Jáva. Tu sa admirál Čeng he preslávil pre svoju diplomaciu a získal si srdce obyvateľov mesta Samarang, kde je dodnes uznávaný ako boh vo svojom vlastnom chráme.

Po opustení Indonézie sa flotila dostáva do prielivu Malaka medzi kontinentálnou Malajziou a ostrovom Sumatra. Tunajšie vody sú jedne z najzradnejších na svete a lode sa tu dostali do veľkej búrky. Počas nej sa námorníci modlili k svojim bohom a keď sa búrka náhle skončila, boli presvedčení, že plávajú pod božskou ochranou. V prielive neskôr museli čeliť obávaným pirátom, ktorí v oblasti často napádali lode smerujúce do Číny alebo Indického oceánu. Admirál Čeng che však nastavil pirátskemu vodcovi pascu. Po jeho zajatí a poprave sa v lokalite obnovil pokoj a mier.

Počas tejto cesty založil admirál tiež istú formu čínskeho dedičstva, a teda obchodné pobrežné mestečká, z ktorých sa niektoré zachovali aj do súčasnosti. Najväčšie z nich bolo práve v Malaka na pobreží Malajzie, ktorá sa v roku 1405 spojila do aliancie s čínskou dynastiou Ming, čím vyvolala hnev svojich mocnejších susedov, SiamuJávy.

Šírenie mieru a tolerancie na Srí Lanke

Neskôr sa flotila vydala krížom cez Indický oceán k bohatstvám pobrežia Malabar. Najprv však prišla na ostrov Cejlón (dnešnú Srí Lanku). Krásny ostrov trpel stáročiami etnických sporov a jeho obyvatelia boli veľmi nedôverčiví k cudzincom, predovšetkým k takým, ktorí prichádzali ozbrojení. Hlavnou príčinou dlhých sporov ostrovanov boli predovšetkým zásoby drahých kovov (rubíny, zafíry a ďalšie).

Na znak mieru Čeng che ponúkol miestnemu budhistickému vodcovi dar v podobe tabule písanej v troch jazykoch (čínskom, perzskom a tamilskom -jeden z úradných jazykov Srí Lanky). Tu je dôležité poznamenať, že narozdiel od európskych dobyvateľov mali Číňania rešpekt k cudzím náboženstvám a svoju vieru sa nikomu vnucovať nesnažili. Vodca budhistov ale dar odmietol, ako aj povinnosť platiť čínskemu cisárovi daň. Nato sa admirál nahneval a posádka jeho flotily sa pripravila na inváziu. Po zajatí celej krajiny sa jej obyvatelia napokon dohodli na ukončení násilia a obchod s Čínou mohol prekvitať aj naďalej. Pokoj však na Srí Lanke dlho nepretrval a etnické konflikty medzi Sinhálcami a Tamilčanmi pokračovali s prestávkami až do dnešných dní. Napriek tomu ale treba oceniť, že Čeng che sa tu prejavil ako skutočný vizionár a posol mieru. Svoj dar na ostrove napokon predsa len zanechal.

lode

Volanie indického Malabaru

Po Srí Lanke sa flotila vydala k svojmu hlavnému cieľu v podobe prístavu Malabar, ktorý sa vyznačoval vychýrenými koreniami. Čierne korenie malo v minulosti tak veľkú cenu, že sa mu hovorilo aj čierne zlato. Za jeho volaním tu prišiel aj Čeng che a korenie bolo najcennejšie zo všetkých obchodných komodít, ktoré na svojej ceste hľadal.

Zatiaľčo na Srí Lanke boli Číňania zatiahnutí do vojny medzi etnickými skupinami, v Indii podobný konflikt neexistoval, a tak tu mohol obchod nerušene prosperovať. Číňania považovali miestnych ľudí za dôveryhodných a inteligentných. Flotila sa tu zdržala niekoľko mesiacov. Čínske lode sa tu naplnili korením, perlami, drahými kameňmi a ďalšími komoditami.

Flotila pokladov sa pod vedením Čeng che zastavila v Malabare počas všetkých siedmich ciest, a tak bolo toto miesto pre mnohých námorníkov prakticky druhým domovom. Príslušníci viacerých náboženstiev tu žijú a pracujú v náboženskej harmónii aj v súčasnosti. Stabilita spolu s prosperujúcim obchodom s korením vytvorila v tej dobe z Indie najväčšieho obchodného partnera Číny.

Vďaka čínskym expanziám sa darí aj kultúrnej výmene, je napríklad dokázané, že čínske kung-fu našlo inšpiráciu v jednom indickom bojovom umení. S prosperujúcim obchodom ide totiž kultúra ruka v ruke. Flotila pokladov tak mala oveľa väčší význam, nebola len prostriedkom dopravy a obchodu.

Číňania v Arábii

Čínska flotila sa napokon vydala z Indie ďalej na západ cez Arabské more až do dnešného Jemenu. Tu v tom čase prebiehal rušný obchod, do ktorého sa zapájali tak Arabi, ako aj Afričania a cudzinci z Indie či Číny. Ak flotila hľadala exotické tovary, toto bolo ideálne miesto, kde ich mohla nájsť, keďže tu fungoval najväčší trh s rybami v Červenom mori.

Hlavná cennosť pre Čeng che však ležala hlbšie vo vnútrozemí Arabského polostrova, odkiaľ ťavie karavány prinášali na pobrežie vzácne kadidlo a myrhu. Obchod s týmito komoditami priviedol čínsku flotilu do oblasti Stredného východu opakovane. Je však možné, že do regiónu sa Čeng che vydával aj z osobnejšieho dôvodu, sledujúc stopy svojho otca. Ako moslim totiž túžil uskutočniť púť do posvätnej Mekky, do ktorej jeho otec putoval ešte pred jeho narodením, rovnako ako väčšina jeho rodiny pochádzajúcej zo Strednej Ázie. Nie je však isté, či sa túto ambíciu admirálovi napokon podarilo splniť alebo nie.

Príchod flotily do Afriky

Čínska flotila sa neskôr plavila popri východnom pobreží Afriky, pričom jedna legenda rozpráva, že niektoré lode pri Svahilskom pobreží stroskotali. Ich námorníci sa mali zblížiť s miestnymi ženami a vytvoriť komunitu, ktorej potomkovia tu majú v malom počte prežívať dodnes. Túto teóriu potvrdzujú nálezy na miestnom cintoríne, kde sú niektoré nápisy písané čínskym písmom a pár z nich je zdobených porcelánom dynastie Ming.

Podľa ďalšej legendy sa Číňania stretli s tunajším kráľom, ktorý daroval cisárovi dve žirafy, z ktorých jedna zomrela po ceste späť do vlasti. Odtiaľto mala flotila smerovať na slávny Ostrov korení, Zanzibar, ktorý je pravdepodobne najjužnejším bodom, do ktorého sa počas cesty v Afrike dostala. Číňania tu popri korení obchodovali aj so slonovinou a rohmi nosorožcov.

Nepokoje v čínskom cisárstve

Zatiaľčo flotila pokladov žala v zámorí úspechy, rastúce ambície cisára Jung le vyvolávali u mnohých ľudí nevôľu. Tvrdili, že nebesia sa mu za jeho pýchu už čoskoro pomstia. V roku 1421 došlo k masívnym požiarom v troch veľkých ceremoniálnych halách nedávno dokončeného Zakázaného mesta. Pre mnohých to bolo znamením, že cisár Jung le stratil priazeň bohov. O tri roky neskôr skutočne podľahol chorobe a spolu s ním bola pochovaná aj jeho vízia Číny ako globálnej superveľmoci.

Cisárove projekty zámorskej expanzie a hladomor obyvateľstva takmer vyprázdnili pokladnicu. V priebehu nasledujúceho roka začal v Číne dominovať vplyv konfucionizmu. Podľa neho by mala v krajine fungovať autarkia, impérium by malo byť závislé len samo na sebe, pričom obchod je nepotrebný ako aj to, aby sa cudzinci starali do štátnych záležitostí. Nový cisár svojim prvým dekrétom ukončil expedície flotily pokladov. Tá mala v tom čase už za sebou šesť legendárnych ciest. Posilnila diplomatické vzťahy s tuctami krajín a vládcov. Čína sa však rozhodla zatvoriť pred svetom. Jej zahraničný obchod zmizol a ekonomika sa na niekoľko storočí zhoršila.

Posledná cesta flotily pokladov

Napriek tomu bol starnúci admirál Čeng che v roku 1430 povolaný, aby viedol flotilu pokladov počas jej siedmej a poslednej cesty. O rok neskôr sa tak opäť vydal na more a jeho neskorší osud sa stal záhadou. Neďaleko mesta Nanking leží malá hrobka, kde je jeho meno písané v čínskom aj arabskom jazyku, je však prázdna. Je možné, že Čeng che napokon predsa len zomrel počas púte do Mekky a rovnako je možné aj to, že umrel na mori a jeho telo pohltili hlboké vody Indického oceánu.

Flotila neskôr z čínskej histórie zmizla, no dedičstvo, ktoré po sebe Čeng che zanechal, prežíva v mnohých komunitách sveta. Zatiaľčo na Jáve ho uctievajú ako boha, na jeho počesť bola pomenovaná istá mešita na Strednom východe a jeho snaha o šírenie náboženskej tolerancie je pre nás dôležitou lekciou dodnes. Nehovoriac o tom, že zakladal čínske komunity v zahraničí, ktoré v juhovýchodnej Ázii, v Indii, na Strednom východe a v Afrike prežívajú dodnes.

_______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Ancient Chinese Treasure Fleet: CHINA DISCOVERED THE WORLD

Obrázky: i.ytimg.com/vi/S2eukDRZ4B0/hqdefault.jpg

3.bp.blogspot.com/-DQTrJvTwV50/VOUIYvPzCII/AAAAAAAAdPk/LfOb3UxFACw/s1600/Z%2B-2142648_orig.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.