Livia Drusilla – tretia manželka cisára Augusta

… a skutočná prvá dáma Rímskej ríše

Livia Drusilla bola treťou manželkou prvého rímskeho cisára Augusta a matkou druhého cisára Tiberia. V prenesenom význame sa dá povedať, že bola matkou celej Julsko-klaudijskej dynastie, pretože v priamej línii bola spriaznená s každým z piatich cisárov tohto rodu. Výrazne zasahovala do Augustovej politiky a aj vďaka nej dotiahol mocenský boj s Markom Antoniom do zdarného konca. Takisto na jej podnet si  nechal k svojmu menu pripísať prívlastok Vznešený, čiže Augustus. Počiatok cesty Gaia Octaviana na post prvého rímskeho cisára, ktorý  sa následne celým  menom volal Gaius Iulius Caesar Octavianus Augustus, sme opísali v životopisoch jeho prvých dvoch manželiek. Záverečnú časť svojej cesty na cisársky trón a celú vládu strávil už po boku Livie Drusilly.

Život pred Augustom

Livia sa narodila v roku 59 alebo 58 pred n. l. v klaudijskom rode. Jej otcom bol M. Livius Drusus Claudianus, rodený ako Appius Claudius Pulcher, no v roku 91 pr. n. l. bola prijatá tribúnom M. Liviom Drusom. Bola tak členom dvoch vážených a mocných rímskych rodov – Klaudiovcov i Liviovcov. Vydali ju za bratranca Tiberia, Claudia Nerona, veľkého prívrženca republiky, ktorý sa v roku 42 . pr. n.l. zúčastnil bitky pri Filippách. V nej boli Cézarovi vrahovia  definitívne porazení Octavianom a Antoniom. O dva roky neskôr, keď sa v Perusii neúspešne postavil M. Antonius proti Octavianovi (viac o Perusiskych vojnách nájdete v článku Clodia Pulchra – prvá manželka cisára Augusta), tak prvý Liivin manžel bojoval opäť po boku porazeného Antonia. Vďaka tomu Livia i Tiberius skončili v exile v Grécku. Do Ríma sa mohli vrátiť až v roku 39 pr. n. l., keď Octavianus kvôli dočasnej dohode s najmocnejším prívržencom republiky omilostil aj ostatných na jeho strane.

Vzťah s Augustom (Gaiom Octavianom)

Hoci bola Livia Drusilla až manželkou číslo tri, mala  v Augustovom živote (a pravdepodobne aj v srdci) popredné miesto. Kým jeho prvé dve manželky Clodia Pulchra a Scribonia mu slúžili iba ako prostriedky na upevnenie dohôd potrebných pri jeho vzostupe nahor, tak do Livie sa zaľúbil.  Vzali sa v roku 38 pr. n. l, v čase, keď Livia ešte len čakala so svojím prvým mužom Tiberiom druhého syna Drusa. Ten sa s ňou dobrovoľne rozviedol a dokonca bol prítomný na obrade. Augustus si po smrti Tiberia Drusa adoptoval, spolu s jeho štvorročným bratom Tiberiom.  

Ich manželstvo vydržalo 50 rokov, až do Augustovej smrti, a ona zakaždým stála pri ňom, posmeľovala ho, usmerňovala v dôležitých politických krokoch a starala sa oňho. Podľa všetkého, Livia vystupovala ako milujúca poslušná, ba dokonca staromódna manželka, ktorá tolerovala aj manželove aférky. Na druhej strane, Liviu Drusillu doboví autori, hlavne Tacitus, opisujú ako krásnu a chytrú ženu, avšak  intrigujúcu práve  v prospech  svojho syna z prvého manželstva, v prospech Tiberia, a nie vždy najčestnejšími prostriedkami. Treba však podotknúť, že jej pôvod a kontakty v mnohom Augustovi vypomohli. Ich manželstvo nebolo uzavreté iba z čistej lásky, malo svoje politické výhody pre oboch. Octavianovi v záverečnej fáze upevňovania moci toto manželstvo poskytlo prepojenie s dvoma vysoko cenenými rodmi v rímskej republike, čím získal v očiach zástancov republiky väčšiu dôveryhodnosť.

Augustus svojej žene plne dôveroval. Podľa Cassia Dia dokonca v roku 35 pr. n. l. získala právo spravovať vlastný majetok, čo ženám v tej dobe bolo málokedy umožnené. Mala dokonca vlastných klientov, ktorých finančne podporovala a oni podporovali ju. Napríklad vďaka jej zásluhám sa dostal do senátu M. Salvius Otho – starý otec budúceho cisára Otha z roku 69, a začala tak nielen jeho kariéru, ale v podstate aj kariéru jeho potomkov. Augustus ju mal v nesmiernej úcte. Získala rovnakú ochranu a nedotknuteľnosť ako mal on sám. Navyše, nechal postaviť jej verejnú sochu, čo sa žiadnej rímskej žene nepodarilo. Celkovo Augustova vláda spočívala vo vzájomnej spolupráci manželov. Ona načúvala jemu a on jej. Aj keď nemali spoločné deti, boli skutočnými partnermi.

Hoci  v roku 27. pr. n. l. sa Augustus stal  oficiálne prvým rímskym cisárom a Livia sa stala známou ako Romana pricips (niečo ako prvá dáma Ríma), tak si nikdy nedali vybudovať veľkolepý cisársky palác. Žili v dome na Palatíne v susedstve chrámu boha Apollona. Tento dom slúžil na súkromné i verejné účely. Okrem starostlivosti o domácnosť, synov a vnúčatá si tu Livia zriadila svätyňu bohyne Vesty, stala sa jej kňažkou.

Oddaná matka, zlá macocha?

Jediné, čo skutočne robilo Livii starost,i bol fakt, že nedala Augustovi deti. Tak bola otázka nástupníctva stále otvorená a ona sa snažila zabezpečiť nástupníctvo niektorému zo svojich dvoch synov z prvého mnželstva – Tiberiovi alebo Drusovi. Nevlastní Augustovi synovia sa postupne stali najúspešnejšími vojenskými veliteľmi. Drusus však zomrel ešte pred Augustovou smrťou, po páde z koňa, v roku 9 pr. n. l., a tak sa Livia snažila pôsobiť v prospech Tiberia. Práve táto jej snaha na ňu vrhla tieň podozrenia a urobila z nej intrigánku. Tiberius sa postupne vypracoval, po roku 12 pr. n. l., po smrti najslávnejšieho vojvodcu, zaťa  a dôverníka Augusta, Agrippu, na jeho miesto. V tejto dobe sa stal Tiberius druhým najmocnejším mužom Ríma a v roku 11 pr. n. l. sa zosobášil s Iuliou. Avšak,  z  manželstva Augustovej dcéry Iulie a Agrippu vzišli traja iní možní dediči- ich synovia Gaius , Lucius a Agrippa Postumus. Prvých dvoch si Augustus adoptoval a dal im prídomok Caesar, čo jasne signalizovalo, že im dáva prednosť v následníctve. Tiberius sa dokonca v roku 6. pr. n. l. stiahol z verejného života a odišiel na Rhodos.

Séria udalostí a úmrtí, ktoré potom nastali, dáva priestor hypotézam o tom, že Livia pre dosadenie svojho cieľa bola schopná všetkého. Či už to boli jej intrigy alebo súhra náhod, jedno je isté, jej túžba sa vyplnila a Tiberius sa stal druhým rímskym cisárom. Po prvé, v roku 2. pr. n. l. poslal zbožný Augustus  a zástanca tradičnej rímskej viery svoju dcéru do vyhnanstva pre príliš okatý nemravný život. Po druhé, prežil aj svojich vnukov Gaia a Lucia. Lucius zomrel v roku 2 n. l. ako 19-ročný  na chorobu a Gaius bol ako 23-ročný zranený pri bitke. Zomrel o dva roky neskôr. Najväčšie klebety vyvolal osud posledného Augustovho vnuka a samotná smrť cisára. Agrippa Postumus bol v roku 9 poslaný do vyhnanstva bez jasného dôvodu. Následne si ho však cisár adoptoval a chcel ho prijať späť. Zdravie mu, ale už príliš neslúžilo, a v roku 14 umrel. Jeho posledný vnuk bol krátko nato popravený. Tacitus nazval Liviu zlou macochou štátu a ešte horšou macochou Caesarovho domu.

Život po smrti Augusta

Prvý rímsky cisár zomrel v rok 14, asi 100 km o Ríma v spoločnosti Livie. Už dlhšiu dobu ho trápili zdravotné problémy. Je nepravdepodobné, že by mohla za jeho smrť. Avšak fakt, že mal v pláne prijať späť do rodiny Agrippu, možného rivala Tiberia, nahrával šíreniu legendy, že ho zabila otrávenými figami. Jediné, čo je však skutočne preukázateľné ako Liviin čin v prospech Tiberia, je zadržanie správy o manželovej smrti, kým sa jej synovi nepodarilo dostaviť do hlavného mesta ríše. Po jeho príchode v senáte oznámili Augustovu smrť. Senát  Tiberia vyhlásil za Augustovho nástupcu.

V závete Augustus zanechal väčšinu majetku Tiberiovi a Livii. Tí ho pochovali so všetkými poctami a spopolnili ho, uložili do mauzólea, zbožštili ho a vybudovali mu svätyňu. Svojej manželke Augustus zanechal titul Augusta, a preto sa ešte chvíľu podieľala na synovej vláde. Ten sa však presťahoval na Capri a posúval ju v rozhodovaní postupne do úzadia.  Zomrela v roku 29 ako 86-ročná. Či už bola zlou macochou alebo nie, do histórie sa navždy zapísala ako veľmi silná žena, verná manželka a oddaná matka.

______________

Autorka: Zuzana Szabóová

Zdroje:

  1. Edície prameňov

CASSIUS DIO: Lucius (Claudius) Cassius Dio (Cocceianus). Rómaiké historiá. In Loeb Classical Library, 9 volumes, Greek texts and facing English translation, prel Earnest Cary. Cambridge, Massachsetts : Harvard University Press, 1914-1927. Dostupné na internete http://penelope.uchicago.edu/thayer/e/roman/texts/cassius_dio/home.html (Videné 31.1. 2017 

SUETONIUS: Gaius Suetonius Tranquillus. De Vita Caesarum In Životopisy rímskych cisárov, prel. Etela Šimovičová. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2010, 312 s. ISBN 978-80-8061-427-0.

TACITUS : Publius Cornelius Tacitus. Annales. In Tacitus Letopisy, prel  Antonín Minařík- Antonín Hartmann Praha : Svoboda 1975, 554s. nemá ISBN

  1. Knihy

BARRETT, Anthony (ed.). Životy cisarů. Praha: Academia,2012, 450 s. ISBN: 978-80-200-2082-6.

SVOBODA, Ludvik, kol. autorov. Encyklopedie antiky. Praha: Academia, 1973, 741 s. nemá ISBN.

  1. Internet

WASSON, D. L. 2016. Livia Drusilla [online].  Ancient history encyclopedia. [cit. 2017 02.01.] Dostupné na internete:/http://www.ancient.eu/Livia_Drusilla/

HURLEY, D. 1999. Livia (Wife of Augustus) [online] De imperatoribus romanis [cit. 2017 02.01.] Dostupné na internete:  http://www.roman­emperors.org/livia.htm#N_5

Obrázok: c1.staticflickr.com/4/3510/3753161102_e00b31148e_b.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.