Mahátma Gándhí – Soľou proti impériu

Ľudstvo sa vo svojej doterajšej histórii, vo víre politického diania a rôznych ideológií, často ocitalo na rázcestí, pričom jeho existencia závisela od momentálneho popudu jednotlivca alebo malej skupiny ľudí. Práve takéto dejinné zvraty prispeli k tomu, že svet je taký, aký je. Už je len vecou názoru alebo našej fantázie, ako by to všetko dopadlo, keby sa na určitom poste neobjavili v pravý čas osobnosti, ktoré nejakým spôsobom prispeli k týmto zmenám.
V niektorých prípadoch nebolo treba veľa, aby sa vývoj uberal po inej koľaji. Niekedy na zmenu stačila povestná „štipka soli“, ako to bolo aj v prípade indického vyznávača nenásilia Gándhího, s pomocou ktorej položil na lopatky britské impérium.

Mahatma-GandhiAk sa niekedy v antike hovorilo, že nad Rímskou ríšou slnko nikdy nezapadá, na začiatku 20. storočia mohla tento prívlastok získať iná veľmoc. Nič nebolo také veľké a silné ako Britské impérium v tej dobe. Anglicko malo svoje kolónie v podstate na všetkých kontinentoch a obmývali ich všetky svetové moria a oceány. To, že aj nad britskou ríšou začalo slnko konečne zapadať, má z veľkej časti na svedomí istý vychudnutý a malý človiečik, ktorý odmietol násilie a jedinou jeho zbraňou bolo vnútorné presvedčenie o svojej pravde a schopnosť zotrvať v nej, nech sú následky akékoľvek. Ak sa raz stalo, že svoju politiku nenásilia a pasívnej rezistencie premenil na aktívnu politiku občianskej neposlušnosti, bolo to možno preto, že si na začiatku tejto etapy boja za nezávislosť Indie zvolil ako zbraň štipku soli. A pomocou nej dokázal svoju pravdu.
Pokiaľ ide o náboženstvo, Gándhí a jeho rodina boli horliví vyznávači hinduizmu. V tom čase zastávali v Indii silnú pozíciu aj prívrženci džinizmu, ktorí sa vyznačujú zásadou nezabiť nijakého živého tvora. Medzi päť základných prikázaní džinizmu patrí aj „abinsá“ (nenásilie) a „satjá“ (pravda), teda zásady, ktoré prevzal do svojho učenia aj samotný Gándhí. Neskôr, po jednom nepríjemnom incidente, pri ktorom sám pocítil, čo je to rasová diskriminácia, si zaumienil, že nikdy nebude ustupovať násiliu, ale ani ho na nikom nebude praktizovať. Svoje názory zhrnul do jednoduchej myšlienky: „Som proti násiliu, pretože dobro, ktoré ním možno dosiahnuť, je iba zdanlivé a dočasné. Avšak zlo, ktoré zapríčiní, je trvalé.“ Preto tvrdil, že ak má byť dobro trvalé, nesmie byť výsledkom nepravdy a násilia.
Čoskoro mal možnosť vyskúšať svoju filozofiu v praxi.

gandhi

Rasistická vláda v Transvaale sa rozhodla ešte viac upevniť svoju moc nad farebným obyvateľstvom. Nasledoval zápas trvajúci sedem rokov, v ktorom bolo tisíce Indov uväznených, vrátane Gándhího, a niekoľko dokonca zastrelených. Úradom sa síce darilo násilím potláčať protesty, ale pokojné správanie Indov a ich vytrvalé vyhýbanie sa násiliu prispelo k tomu, že sympatie verejnosti prešli na ich stranu. Nasledovali dlhé roky boja za oslobodenie Indie spod britskej nadvlády, do ktorého sa Gándhí aktívne zapájal. Túto jeho taktiku môžeme označiť za priam učebnicový príklad dobre zvolenej taktiky politického boja. Najskôr poslal miestodržiteľovi lordovi Irwinovi nótu, v ktorej mu oznámil, že sa ochotne zriekne kampane občianskej neposlušnosti, ak vláda bude realizovať ním navrhnutých jedenásť bodov. Týkali sa, okrem iného, zníženia daní, vojenských výdavkov a ochranných ciel, či prepustenia politických väzňov. Medzi jedenástimi bodmi bola vsunutá aj nenápadná požiadavka zrušiť daň zo soli. Tento manifest akoby v obsahu a štýle kopíroval americkú Deklaráciu nezávislosti.
Gándhí následne v časopise Young India publikoval článok, v ktorom vyjadril svoje rozhodnutie začať kampaň hnutia za porušenie zákona o dani zo soli, najmenej populárneho zákona v Indii. To, že sa zameral na soľ, nebola náhoda. V roku 1882 prijal britský parlament zákon, ktorým si koloniálna správa zabezpečila monopol na zber a spracovanie soli v Indii. Navyše v roku 1923 Briti zdvojnásobili daň za predaj soli. Pritom soľ bolo možné v tejto zemepisnej oblasti považovať za základnú a nevyhnutnú časť rozpočtu aj najchudobnejšej indickej rodiny. Vyzeralo to tak, akoby Británia opakovala svoju chybu, ktorú urobila v amerických kolóniách 150 rokov predtým, keď uvalenie dane na predaj čaju viedlo k rastu nespokojnosti a následne k povestnému „Bostonskému čajovému večierku“, počas ktorého rozvášnení kolonisti nahádzali debny so zdaneným čajom do slaných vôd prístavu. Lord Irwin však nepovažoval za nevyhnutné prijať požiadavky predstaviteľov indického národnooslobodzovacieho hnutia. Dokonca do Londýna poslal hlásenie, v ktorom vyhlásil: „Plán na soľnú kampaň neruší môj pokojný spánok“.
Nasledujúce ráno sa Gándhí v sprievode 79 prívržencov vybral peši k moru vzdialenému vyše 400 kilometrov. Keď 5. apríla 1930 došiel do mesta Dandí, sprevádzalo ho už asi 50-tisíc ľudí. Nasledujúci deň ráno vyšiel na morskú pláž a zhromaždenému davu povedal: „Nadvláda Angličanov v Indii vás materiálne, morálne, mravne, kultúrne a duchovne zničila. Pokladám to za veľké nešťastie. Rozhodol som sa zničiť tento vládny systém.“ Potom nabral do hrsti trocha vyzrážanej morskej soli spolu s pieskom a nečistotami, premyl to v morskej vode a z nej potom odparovaním získal trocha soli.
Jeho slová umocnené konkrétnym osobným príkladom neostali dlho bez odpovede. Po celej krajine sa organizovali soľné pochody a ich účastníci na morských plážach odrazu zistili, že soli je tam dosť pre všetkých bez toho, aby za ňu museli platiť. Koloniálne úrady, ktoré v čase Gándhího soľného pochodu vtipkovali nad rečami o ohrození britského impéria, čoskoro pochopili, že situácia sa stáva naozaj vážnou, ale nevedeli, ako postupovať. Nakoniec sa rozhodli zatknúť ho, no jeho prívrženci vyhlásili, že svoj úmysel obsadiť soľné polia splnia aj bez prítomnosti svojho vodcu. 2500 dobrovoľníkov vypochodovalo smerom k soľnému skladu, ktorý bol silne strážený políciou a vojakmi. Nasledoval brutálny masaker, so zámerom zničiť ich. Po týchto akciách pribúdali protesty a štrajky, bojkot sa okrem soli preniesol aj na ďalšie druhy anglického tovaru. Celú situáciu zakončil pakt medzi Gándhím aIrwinom, ktorý bol kompromisom pre obe strany.
Boj proti koloniálnemu panstvu formou občianskej neposlušnosti sa oficiálne skončil v roku 1934. Táto forma nebola viac potrebná, boj za úplnú nezávislosť Indie sa už nedal zastaviť ničím.

2650

Gándhí sa dožil splnenia svojho sna, keď 15. augusta 1947 India dosiahla nezávislosť od Británie. Avšak za iróniu osudu možno pokladať, že práve tento „apoštol nenásilia“ sám zomrel násilnou smrťou. Hinduistický extrémista Nathuram Godse ho zastrelil 30. januára 1948 v Dillí (Naí Dillí).
Prvý premiér nezávislej Indie neskôr priznal, že to bola Gándhího pokojná taktika, ktorá mala trvalý vplyv na zmenu prístupu Indov k tejto otázke. Odvtedy táto forma politického boja našla uplatnenie ešte v mnohých iných krajinách, keď sa proti násiliu a dobre ozbrojenej moci nebojovalo silou zbraní, ale silou vôle a presvedčením o svojej pravde.
Na záver už len jeden citát tohto síce postavou malého a nenápadného, ale duchom ohromného vodcu: Nenásilie a zbabelosť nejdú dohromady. Dokážem si predstaviť, že po zuby ozbrojený muž je v jadre zbabelec. Vlastníctvo zbraní nesie so sebou prvok strachu, ak nie priam zbabelosti. Nenásilie je však bez nepredstieranej odvahy nemožné.“

Autorka: Mirka Klieštiková

Zdroj: Leopold Moravčík – Výhybky dejín

Obrázky: whatthafact.com, 3.bp.blogspot.com, kamat.com

 

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.