Majstri špióni I. (Elizabeth Van Lew)

Patrila k najúspešnejším špiónom Únie a je považovaná za jednu z najodvážnejších žien americkej histórie. Ako jedna z prvých vrátila svojim otrokom slobodu a ich práva. Svojou činnosťou si získala aj uznanie generála Granta, ktorý ju považoval za jednu z kľúčových postáv americkej občianskej vojny.

Názor Elizabeth na otroctvo

Elizabeth Van Lew (1818-1900) sa narodila v meste Richmond vo Virgínii, kde jej otec viedol prosperujúci obchod a jej rodina tak patrila k najbohatším v okolí. Navštevovala kvakerskú školu vo Filadelfii a čím bola staršia, tým bola viac presvedčená o tom, že otroctvo je nesprávne a malo by byť zrušené. Po smrti otca v roku 1843 presvedčila matku o tom, aby dala slobodu otrokom, ktorých rodina vlastnila.

Za peniaze, ktoré po otcovi zdedila, Elizabeth následne vykúpila z otroctva aj príbuzných svojich bývalých otrokov, aby ich rodiny udržala pokope. Mnohých posielala žiť do bezpečnejších oblastí na severe USA, kým iní pre ňu aj naďalej zostali pracovať, lebo jej vďačili za nový život a chceli jej splatiť dlh. Zaplatila za ich vzdelanie, aby sa tak naučili dobrým spôsobom a následne dozrela na to, aby získali dobré pracovné miesto.

Elizabeth mala pevné morálne zásady, stála na strane abolicionistov a po vypuknutí americkej občianskej vojny v roku 1861 podporovala Úniu. Naďalej pritom žila v Richmonde, hlavnom meste Konfederácie. To jej nebránilo v tom, aby sa obklopila svojimi bývalými otrokmi spolu s ich rodinami a začala za nepriateľskou líniou budovať síce jednoduchú, ale zároveň aj efektívnu informačnú službu pracujúcu pre Úniu. Bola veľmi trúfalá a svoje akcie mala premyslené do najmenších detailov.

Pomoc uväzneným vojakom Severu

Jedna z jej prvých snáh bola pomôcť vojakom Únie zadržiavaným vo väznici Libby v Richmonde. Podarilo sa jej získať povolenie nosiť týmto vojakom jedlo a následne im prinášala rozličné praktické predmety šikovne ukryté v tajných skrýšach. Zásobovala tak vojakov dekami so všitými kľúčmi pre útek z väzenia, ako aj konzervami s vreckovými nožíki a mapami, ktoré im mali pomôcť nájsť cestu späť na Sever.

Pašovala tiež knihy, v ktorých odkazy prerazila ihlou, aby tak dozorcovia pri prehliadke nič nenašli. Krajčírka pripravila pre Elizabeth špeciálne šaty s tajnými priehradkami, v ktorých schovávala dôležité správy. Po jej návšteve tak mali väznení vojaci Únie k dispozícii kompletnú výbavu, potrebnú pre útek. Následne mohli v noci otvoriť celu a premôcť dozorcov, ktorí boli väčšinou stále opití.

Vybudovala tiež sieť bezpečných domov, ktoré patrili jej bývalým otrokom a v ktorých sa vojaci mohli ukryť po úteku z väzenia a neskôr pokračovať v návrate do Únie. Niektorých ukrývala aj na povale svojho domu a vďaka vlastnej vynaliezavosti, ako aj spolupráci niekdajších otrokov a ich rodín sa jej podarilo zachrániť desiatky vojakov Severu.

Špionážna sieť v srdci Konfederácie

Dvaja vojaci, ktorým Elizabeth Van Lew pomohla utiecť z väzenia v roku 1863 po navráte do tábora Únie informovali o jej činnosti miestneho generála, ktorý poslal po ňu kuriéra a následne bola oficiálne prijatá pre potreby tajnej služby. Naučila sa, ako šifrovať všetky nové informácie a poučili ju ako písať správy s pomocou neviditeľného atramentu, ktoré sa potom dali prečítať len nad plameňom sviečky alebo nad ohňom.

Postupne bola vo svojich aktivitách tak úspešná, že generál Ulysses S. Grant (1822-1885) ju menoval za vrchného vyzvedača Únie a obdržala aj vlastné krycie meno. Podobné uznanie bolo pochopiteľné, nakoľko Elizabeth vybudovala efektívnu výzvednú sieť priamo pod nosom nepriateľa, pomohla k úteku desiatkam väzňov a získavala informácie o strategických vojenských plánoch. Denne pašovala dokumenty písané neviditeľným atramentom na Sever spolu s čerstvými kvetinami z vlastnej záhrady a miestnymi novinami.

V júli 1864 pozostávala špionážna siež Elizabeth Van Lew už z dvanástich členov, medzi ktorých patrili muži aj ženy, Američania tmavej aj svetlej pleti. Spomedzi všetkých najviac vynikala Mary Elizabeth Bowser (1846-1867), ktorá sa vďaka Elizabeth vzdelávala na Severe v súkromnej škole a neskôr sa jej žiadosť vrátila do Richmondu.

Tu sa jej podarilo získať prácu v dome prezidenta Konfederácie, Jeffersona Davisa (1808-1885), ktorého manželka bola tehotná a zháňala novú posilu do domáceho personálu. Elizabeth jej odporučila Mary, ktorá vedela čítať, písať a mala tiež fotografickú pamäť. Obsluhovala Davisa počas jeho rozhovorov s generálmi a pri rozhodovaní strategických otázok, pričom nikto ju z ničoho nepodozrieval ani netušili, že je gramotná. Mary v tichosti všetko počúvala, informácie si zapamätala a následne ich odovzdávala Elizabeth, ktorá o nich informovala spojencov na Severe.

Tajná identita a koniec vojny

Postupom času však okolo Elizabeth začalo narastať podozrenie, až si nakoniec uvedomila, že ju v Richmonde sledujú agenti Konfederácie. Aby sa ich zbavila, vytvorila si alter ego, ktoré ľudia nazývali Bláznivá Beth. Prezliekla sa do iných šiat, niečo si popod nos stále šomrala, viedla vášnivé náboženské reči, ktoré si pamätala z destva, bláznivo krútila očami a chodila nezmyselne hore – dolu stále dokola. V tomto prestrojení ju nikto v Richmonde nebral vážne, zatiaľčo sa stretávala s informátormi Únie.

Keď sa koncom občianskej vojny vojaci Únie začali približovať k Richmondu, Elizabeth Van Lew nechala nad svoj dom dňa 3. apríla 1865 vztýčiť vlajku Severu ako prvú vejúcu na južanskom území. Tento akt rozzúril už tak besniacich obyvateľov mesta a nechýbalo veľa, aby jej dom spolu so všetkými, čo sa v ňom v tom momente nachádzali, zapálili.

Po dlhom a vyčerpávajúcom ťažení napokon vojská Únie obsadili v apríli 1865 Richmond a špinonážna sieť Elizabeth Van Lew tak ukončila svoju činnosť. Dočkala sa poďakovania od generála Granta aj menšej finančnej odmeny, jej bývalé dobré postavenie v richmondskej spoločnosti sa však skončilo. Obyvatelia mesta ju po vojne považovali za zradkyňu a stala sa terčom ich útokov a posmeškov.

Koncom života mala Elizabeth stále menej priateľov a financií, pomáhali jej však rodiny bývalých otrokov a príbuzní vojakov, ktorých počas vojny zachránila. Zostala žiť vo svojom milovanom Richmonde, kde aj zomrela a dnes na ňu pamätáme ako na ženu, čo konala z nezištnej lásky k ľuďom, ktorým obetovala všetko, a ktorá verila v rovné práva všetkých ľudí, dúfajúc v lepšiu budúcnosť USA.     

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Mistři špioni dávných časů (Elizabeth Van Lew) 

Obrázok: americancivilwarstory.com/images/ElizabethVanLew.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.