Majstri špióni III. (Robert Cecil)

Kľúčová postava počas vlády dvoch anglických kráľov, šéf špionáže aj oddaný protestant, ktorý odvrátil hrozivé Sprisahanie strelného prachu. Predišiel tak udalosti, ktorá by mala zásadný vplyv nielen na budúcnosť Anglicka.

V službách kráľovnej Alžbety a otázka nástupníctva

Robert Cecil (1563-1612) sa narodil v Londýne ako syn Williama Cecila (1520-1598), ktorý bol jedným z najbližších poradcov anglickej kráľovnej Alžbety I. (1533-1603). Už od detstva bol preto vychovávaný tak, aby sa raz stal veľkým štátnikom ako jeho otec, ktorý disponoval veľkým intelektom aj prvotriednymi kontaktmi. Vďaka tomu a vlastnému talentu sa v roku 1584 stáva členom parlamentu a neskôr členom Tajnej rady.

William Cecil patril k najdlhšie slúžiacim a najvernejším služobníkom kráľovnej, ktorá mu plne dôverovala a vďaka tomu si jej priazeň rýchlo získal aj Williamov syn Robert. V 90. rokoch 16. storočia už pracoval v blízkosti Alžbety a následne sa stal jej tajomníkom, vďaka čomu mal prístup k mnohým citlivým informáciám. Riešil rozličné administratívne a politické záležitosti.

Keďže Alžbeta počas svojho života nesplodila potomka, jednou z Cecilových hlavných úloh bolo zaistiť otázku nástupníctva na anglický trón. Na ten mal po Alžbete nastúpiť jej príbuzný, škótsky kráľ Jakub VI. (1566-1625) z dynastie Stuartovcov. Bolo sa však možné domnievať, že jeho korunovácia povedie k nepokojom. Predpokladalo sa, že ľudia odmietnu kráľa zo Škótska a nového rodu.

Alžbeta sa tak postarala o to, aby po jej smrti nenastalo politické vákuum a nevyskytol sa ďalší uchádzač o anglický trón. Tajnostkársky Robert Cecil nenechal smrť kráľovnej Alžbety I. prehlásiť verejne predtým než k Jakubovi prišla do Škótska správa o tom, že sa stáva kráľom. Následne sa celá záležitosť predložila ľuďom ako hotová vec, prebehla hladko a Jakub tak bez väčších ťažkostí nastúpil v roku 1603 na trón ako Jakub I.

Hrozby zo strany katolíkov

Cecil považoval katolíkov za zdroj problémov a neustálu hrozbu voči vláde nového kráľa, preto tvrdo potláčal moc katolíckej cirkvi v Anglicku a nechal z krajiny vyhnať mnohých kňazov a biskupov. Katolíci pritom očakávali, že ich podmienky sa zlepšia a nebudú prenasledovaní tak, ako tomu bolo za vlády Alžbety I. Keď zistili, že počas panovania Jakuba sa ich situácia zásadne nezmení, začali šíriť vlnu nenávisti voči kráľovi a jeho vláde.

Cecil preto musel pracovať na tom, aby odhalil všetky katolícke sprisahania, ktoré sa krajinou šírili. Zachytával a dekódoval šifrované správy, využíval platených informátorov aj dvojitých agentov. Po svojich predchodcoch zdedil rozsiahlu sieť špionáže v Anglicku, ktorú založil Thomas Cromwell (1485-1532) a následne rozšíril Sir Francis Walsingham (1532-1590). Bol ambiciózny, priam závislý na papierovaní a obľuboval manipuláciu.

Sprisahanie strelného prachu

Najznámejším sprisahaním proti Jakubovej vláde bolo Sprisahanie strelného prachu, ktorého podstatou bolo umiestnenie sudov plných strelného prachu pod Westminsterský palác. Tu mali byť odpálené v momente, keď sa nad nimi bude nachádzať Jakub počas otvárania parlamentu, čím by usmrtili nielen kráľa, ale aj väčšinu jeho poslancov. Sprisahanie zosnoval tucet znepokojených katolíckych aristokratov, ktorí chceli ukončiť Jakubovu vládu a zaviesť katolíctvo ako dominantnú vieru v krajine. Boli zosobnením vlny nevôle šíriacej sa proti utláčaniu katolíkov v Anglicku.

Vodcom skupiny bol Robert Catesby (1572-1605). Členmi boli tiež bratia Robert (1568-1606) a Thomas Wintour (1571-1606), Thomas Percy (1560-1605), John Wright (1568-1605), Guy Fawkes (1570-1606) a ďalší. Začali sa stretávať v Londýne od mája 1604, kedy začali postupne plánovať jednotlivé kroky sprisahania a neskôr jednať.

Percy si najprv prenajal malý sklad umiestnený priamo pod Westminsterským palácom a Guy Fawkes sa do neho nasťahoval ako domnelý Percyho sluha pod pseudonymom John Johnson. Sudy so strelným prachom boli medzitým skladované na druhom brehu rieky Temže, v Catesbyho byte. Sila strelného prachu bola v tej dobe ešte pomerne neznáma a nebolo presne jasné, aký rozsah by výbuch napokon mal. Ak by sprisahanie bolo úspešné, zásadne by zmenilo budúcnosť Anglicka po politickej aj náboženskej stránke.

Netreba zabúdať, že Westminster nemal vždy svoju dnešnú podobu a začiatkom 17. storočia sa vlastne jednalo o skupinu vládnych budov, medzi ktorými sa nachádzali súkromné domy so záhradami, ktoré si mohol ktokoľvek prenajať. Na každom kroku stáli móla, pri ktorých mohli pristáť člny nesúce sudy so strelným prachom. Sudy v pivnici by od kráľa delila len relatívne tenká drevená podloha, a tak niet pochýb o tom, že celý Westminsterský palác s kráľom, jeho rodinou aj parlamentom by bol vyhodený do vzduchu.

Sprisahanci mali k dispozícii 36 sudov, ktoré spolu zhromažďovali vyše dve tony strelného prachu, čo bolo obrovské množstvo. Nedali sa odpáliť z veľkej vzdialenosti, a tak je pravdepodobné, že osoba, ktorá by sudy zapálila, by pri tomto čine zahynula. Táto úloha pripadla Fawkesovi, ktorý mal následne utiecť do Francúzska, no je zrejmé, že úteku by sa nedožil. 

Odhalenie sprisahania a vrchol Cecilovej kariéry

Koncom jesene 1605 bola celá konšpirácia pripravená a jej plánovaný dátum (5. november 1605) sa blížil. Krátko predtým však katolícky poslanec, William Parker, barón Monteagle (1575-1622), obdržal dňa 26. októbra list s varovaním, aby sa 5. novembra nezúčastnil otvárania parlamentu, inak by bol jeho život v ohrození. Manželka Monteaglea bola sestrou jedného zo sprisahancov a barón list okamžite predložil Cecilovi.

Autorstvo záhadného listu je dodnes spornou otázkou a niektorí historici ho pripisujú aj samotnému Monteagle alebo Cecilovi, aby im tak list slúžil ako zámienka, na základe ktorej odhalili sprisahanie. Je možné, že informácie o plánovanom postupe unikli na verejnosť už pár dní pred osudným dátumom a list mal zdroj informácií len zatajiť. Iní sa domnievajú, že v skutočnosti stál Cecil dokonca za celým sprisahaním, aby tak v jeho dôsledku postavil katolíkov do ešte horšej pozície.

Cecil si bol v každom prípade vedomý blížiacej sa hrozby, napriek tomu si list ponechal týždeň, až kým ho ukázal kráľovi. Ten okamžite nechal prehľadať celý Westminster vrátane pivníc paláca. Guy Fawkes bol zadržaný a sudy so strelným prachom sa našli ukryté pod hromadami dreva. Tým, že Cecil zastavil sprisahanie až na poslednú chvíľu, hoci o ňom aj vďaka svojej špionážnej sieti s najväčšou pravdepodobnosťou vedel skôr; mala celá záležitosť na Anglicko oveľa väčší a dramatickejší dopad. Celý národ si uvedomil, že mohol v zlomku okamihu prísť o kráľa aj parlament.

Napriek tomu sa vynárajú viaceré nejasnosti, ako napríklad, odkiaľ mali sprisahanci k dispozícii 36 sudov strelného prachu alebo či si hromadenie katolíkmi toľkých sudov v Londýne nikto nevšimol. Predpokladá sa tiež, že sprisahanci po sebe zanechávali stopy, na základe ktorých ich bolo možné odhaliť. Tak či onak, Sprisahanie strelného prachu sa ocitlo v troskách a Fawkes bol v Toweri po niekoľko dní kruto mučený, až napokon udal mená ostatných sprisahancov a postupne boli všetci popravení.

Kariéra Roberta Cecila je aj podľa dnešných názorov pôsobivá, keďže zastával vplyvné politické pozície za vlády Alžbety I. a tiež Jakuba I. Po svojich predchodcoch zdedil špiónsku a spravodajskú sieť, ktorú ešte viac rozšíril a stal sa tak obávaným, ako aj rešpektovaným. Zaslúžil sa o hladký prechod anglického trónu z dynastie Tudorovcov k rodu Stuartovcov, zachoval protestantskú vládu v Anglicku a odhalil najodvážnejší pokus o útok na kráľa a jeho parlament v dejinách krajiny.

Prvá časť venovaná Elizabeth Van Lew je prístupná TU.

Druhú časť, ktorej ústrednou postavou je Francis Walsingham, nájdete na tomto odkaze

______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Mistři špioni dávných časů (Robert Cecil)

Obrázok: d3d00swyhr67nd.cloudfront.net/w1200h1200/CU/CU_SJ_103.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.