Malá vojna – zamlčané zlo

Píše sa rok 1939. Tesne pred východom slnka začínajú nečakane pochodovať maďarské vojská na slovenské územie. Využili situáciu, keď je Československá armáda v rozklade. Mocní prižmurujú oči, zabúdajú na sľúbenú pomoc, alebo majú inú prácu, a tak Slovákom nezostáva nič iné, len sa svojpomocne brániť…

14. marca 1939 vyhlásila Slovenská republika nezávislosť. Maďarská vláda ju uznala ešte v ten deň  a po maďarskej vláde ju uznalo Poľsko. Napriek tomu o deväť dní neskôr, 23. marca, zaútočili maďarské jednotky na Slovensko. Cieľom maďarských politikov a generálov bolo obsadiť celé územie. Maďari prešli Dunaj práve v čase, keď zo Slovenska odchádzali českí vojaci a bývalá Československá armáda bola v rozklade. Maďarský generál András Littay šiel takpovediac na istotu.

András Littay

Nerátal s tým, žeby sa Slovensko rozhodlo brániť. Myslel si, že Slováci ich armádu budú očakávať a sami sa vrátia do bývalej uhorskej vlasti. Za hranicami ho však čakala tvrdá realita. Slovensko sa rozhodlo brániť

Formujúca sa Slovenská armáda spolu s Hlinkovou gardou, početnými dobrovoľníkmi a s pomocou českých vojakov a generálov sa postavila na odpor maďarskej presile. Okrem toho sa  slovenská vláda rozhodla zapojiť do bojov aj slovenské tankové a ťažké jednotky zo západného Slovenska. Nemecko sa v tejto udalosti rozhodlo angažovať v prospech Maďarov aj napriek tomu, že tým porušilo dohodu. Slovensko sa na Nemcov obrátilo hneď na druhý deň a žiadalo, aby zmluvne viazané Nemecko konalo. Nielenže nepristupovali ku konfliktu podľa dohodnutej zmluvy, ale aj zakázali slovenskej vláde presunúť na juh tankové a ťažké jednotky.

Napriek všetkým týmto faktorom ukázal slovenský národ svoju silu. Slovenské pozemné jednotky dokázali čeliť maďarským elitným plukom aj napriek tomu, že sa skladali prevažne z dobrovoľníkov a mnohé boli bez vyššieho vojenského velenia. Tak isto vo vzduchu sa Slováci dokázali vyrovnať maďarským pilotom. Aj keď Maďari začali bombardovať slovenské letiská v úvodných hodinách konfliktu, Slováci sa im stali viac ako rovnocenní súperi.

24. marca podnikli maďarské bombardéry letecký útok na letisko mesta Spišská Nová Ves. Zabili trinásť osôb, medzi ktorými boli aj civilisti. Hneď po tomto strašnom čine predstierali odlet, no len čo zišli zdeseným obyvateľom z očí, opäť sa vrátili a ešte raz zbombardovali nešťastné mesto. Slovenské obyvateľstvo to vnímalo ako barbarský čin.

Po troch dňoch vojny, v ktorej Slováci obraňovali svoju vlasť, začal nemecký nátlak na slovenskú vládu. Takzvaná „Malá vojna“ mala už 36 slovenských obetí. Slovensko muselo zastaviť sľubne sa rozvíjajúci protiútok vojenských jednotiek.

27. marca 1939 začali na základe nemeckého želania slovensko-maďarské rokovania v Budapešti. Maďari mali na slovenských predstaviteľov nehorázne požiadavky. Chceli si privlastniť územie s rozlohou 1 697 km2, kde žilo 69 639 ľudí a Maďari tu boli len menšinou. Rokovania sa skončili 4. apríla 1939 a Slovensko bolo prinútené súhlasiť s požiadavkami Maďarska.

Slovensko-maďarský konflikt zostával dlho zatajovaný. Šlo o podlý akt agresie proti Slovensku, ktorý si vyžiadal desiatky obetí. Je dôležité pripomínať si túto časť histórie a nezabudnúť na hrdinov, ktorí padli pri bránení Slovenska…  

Autor: Dávid Baránek

Zdroj: extraplus.sk

Obrázky: madari.sk, generals.dk, odkazprestarostu.sk

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.