Malý / veľký cestovateľ – Hubblov teleskop

V dnešnej dobe, plnej rôznych prístrojov a technických výdobytkov, môžeme občas nadobudnúť pocit, že už je všetko odhalené. Tajomstvá prírody sú podrobne preskúmané, historické udalosti dokonale opísané v rôznych knihách a zázračné prístroje, vďaka ktorým môžeme lietať, komunikovať s niekým, kto býva na druhom konci sveta, či vyliečiť chorobu, tiež už niekto vymyslel. Zdá sa nám, že všetko, čo sa zistiť dalo, už sa zistilo a dnešné generácie môžu tieto poznatky iba rozvíjať a zdokonaľovať. Ľudská zvedavosť je však stále neuspokojená, a preto sme sa rozhodli našu inteligenciu aplikovať aj do trošku inej dimenzie – do vesmíru.


Človek už odnepamäti obracia svoj pohľad k nebu. Cez deň naše oči padnú iba na oblaky, alebo jasne modrú farbu oblohy, prípadne nám vo výhľade zabráni rozžiarené slnko. V noci to je ale celkom iný zážitok. Malé ligotavé kamienky roztrúsené po zamatovom plášti fascinujú mnohých, akoby lákali do iného, nami nepoznaného a nekonečného sveta. Očarili nielen mladé zaľúbené páry, ale taktiež veľké množstvo múdrych vedcov, ktorí sa rozhodli preskúmať tento svet. Čoskoro prišli na to, že hviezdy vytvárajú na nebi rôzne tvary, dokonca tvrdili, že sa podľa nich dá predpovedať budúcnosť. Keďže si chceli tieto žiarivé gule lepšie poprezerať, vymýšľali rôzne ďalekohľady, no prišiel čas, kedy ani to nestačilo. A preto vznikol teleskoptrochu nezvyčajný typ ďalekohľadu, taký, ktorý sa sám vydá na cestu do vesmíru a vždy, keď na svojej ceste stretne niečo zaujímavé, pošle nám na Zem pozdrav vo forme fotografie. Síce takýchto vynálezov už má ľudská rasa v nekonečnom priestore pomerne dosť, asi najznámejším z nich je Hubblov teleskop. Tento malý cestovateľ blúdi vesmírom už od roku 1990, kedy ho na obežnú dráhu vyniesol raketoplán Discovery a musíme uznať, že za ten čas už si tam hore rozbehol celkom slušnú kariéru. Od svojho vypustenia sa stal jedným z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách astronómie. Okrem toho, že pomohol astronómom pochopiť základné problémy astrofyziky, taktiež je zodpovedný za mnoho priekopníckych objavov. Hubblov vesmírny ďalekohľad je súčasťou série štúdií Veľké kozmické observatóriá, ktorú vypracovala NASA. Avšak ani tento prístroj nie je nezničiteľný. Čoskoro po jeho vypustení sa objavili prvé problémy, ktoré sa však podarilo opraviť. Časom sa ale jeho osud znova skomplikoval, pretože hrozilo, že na svojej obežnej dráhe okolo Zeme klesne natoľko, že zhorí v jej atmosfére. Aj tento problém sa však podarilo vyriešiť, a to v roku 2009, a tak nás môže aj naďalej tešiť svojimi neuveriteľnými objavmi.


Hneď po vypustení sa začal zoznamovať s vesmírom. Možno preto, že vo vesmíre ešte nikto neobjavil život, ani tento nekonečný priestor si nemal kto územne rozdeliť tak, ako sme to urobili s našou modrou planétou. Nekonečný preto, lebo neexistujú ani žiadne hranice, ktoré by znamenali, že je ohraničený. Hubblov teleskop sa pokúsil odhadnúť vek vesmíru a spolu s tým aj pomohol astronómom vytvoriť teóriu o jeho vzniku. Okrem toho robí pravidelné výlety a spoznáva vesmírne galaxie a čierne diery, o ktorých nám potom na Zem posiela správy. O tom, že dopad práce Hubblovho teleskopu vo vesmíre je pozitívny, svedčia mnohé teórie a skúmania, ktoré boli založené práve na dôkazoch zhotovených týmto vynálezom. Vyše 4000 prác založených na údajoch poskytnutých ďalekohľadom bolo zverejnených v odborných časopisoch a ešte viac bolo prezentovaných na astronomických konferenciách. Aj keď už môžeme s istotou tvrdiť, že tento malý génius sa zapísal do histórie vedy, jeho osud je neznámy. Hubblov teleskop obieha Zem v extrémne riedkych horných vrstvách atmosféry a jeho orbita s časom klesá vplyvom brzdenia o atmosféru. Jeho zánik môže spôsobiť aj slnečná aktivita, či prirodzené technické opotrebovanie. Taktiež náklady na jeho prevádzku sú veľmi vysoké, hodnota prevažuje dokonca až 100 násobne náklady na prevádzku iných ďalekohľadov, ako napríklad pozemného ďalekohľadu s názvom William Herschel Telescope. Preto už teraz sa musíme zmieriť s faktom, že rovnako ako my, ani tento úspešný fotograf tu nebude večne. Nevylučuje sa, že ho postretne rovnaký osud ako vesmírnu stanicu Mir a niekoľko iných družíc či satelitov. Možno zhorí v atmosfére, možno vypovie poslušnosť, zostarne. Na jeho púti vesmírom by ho mal vystriedať teleskop Jamesa Webba (JWST – James Webb Space Telescope), na ktorom sa pracuje už od roku 1996. Ak pôjde všetko hladko, tak by sa mal do vesmíru dostať okolo roku 2018

Autorka: Mirka Klieštiková

Zdroj: webnoviny.sk, pravda.sk, pluska.sk

Obrázky: wesmir.weblahko.sk, kf.fpv.ukf.sk

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.