Masový hrob z tridsaťročnej vojny odhaľuje smrteľné rany vojakov

16. novembra 1632 sa cisárska armáda protestantskej švédskej armády a katolíckej svätej rímskej ríše stretla v bitke pri Lützene v Nemecku.

V novembri 1632 sa obyvatelia mesta Lützen v Nemecku museli popasovať s nezávideniahodnou úlohou, museli totižto pochovať asi 9 000 vojakov, ktorí zostali mŕtvi na bojisku po krvavom boji počas tridsaťročnej vojny. Archeológovia nedávno časť z nich vykopali.  

Pred niekoľkými rokmi výskumníci objavili hromadný hrob na mieste bitky pri Lützene. Pri analýze kostí sa dozvedeli viac o životoch a smrti vojakov z tejto doby.

Tridsaťročná vojna bola jednou z najkrvavejších udalostí v európskych dejinách – smrteľnejšia ako čierna smrť či 2. svetová vojna, pokiaľ ide o podiel stratenej populácie. Bojovalo sa medzi rokmi 1618 a 1648, pričom konflikt začal ako boj medzi katolíkmi a protestantmi v rámci Svätej rímskej ríše. Brutálne bitky sa dotýkali veľkej časti strednej Európy, ale väčšina bojov sa odohrala v dnešnom Nemecku.

Obyvateľstvo okrem priameho zabíjania na bojiskách ničili hladomory a výskyt chorôb. Obe strany v konflikte sa priveľmi spoliehali na platených zahraničných žoldnierov (ktorých lojalita sa ale menila podľa toho, kto zaplatil viac) a armády zatiaľ terorizovali civilistov v mestách aj dedinách.

Bod zlomu vo vojne nastal, keď Švédsko zasiahlo v roku 1630 a poskytlo podporu protestantom. Švédsky kráľ Gustáv II. Adolf viedol sériu víťazných bojov, kým nebol zabitý v boji proti generálovi Albrechtovi von Valdsteinovi, veliteľovi cisárskych vojsk Svätej rímskej ríše počas bitky pri Lützene, juhozápadne od Lipska 16. novembra 1632.

Vojenské rany

Archeológovia určili miesto bitky pri Lützene v roku 2006 po podrobnom prieskume detektormi kovov, ktoré odhalili asi 3 000 projektilov, muníciu a ďalšie predmety z boja. Výkop z roku 2011 odhalil masový hrob. Aby sa zabránilo plieneniu hrobu a jeho erodovaniu vplyvom nepriaznivého počasia, pozdvihli vedci nevykopané pozostatky spolu so zeminou v 55-tonovom bloku pôdy, ktorý bol rozdelený na dve časti.

Pod vedením Nicole Nicklisch zo Štátneho úradu pre správu dedičstva a archeológie Sasko-Anhaltska analyzoval tím bioarcheológov 47 kostier v tomto bloku hliny a hľadal smrteľné zranenia, ktoré muži počas bitky utrpeli.

Podľa ich výsledkov bola väčšina mužov zranená už pred týmto posledným bojom. Šestnásť z nich zažilo predchádzajúce zranenie hlavy, jeden človek dokonca utrpel štyri ťažké zranenia v predchádzajúcich konfliktoch skôr než zomrel. Dvadsaťjeden z nich malo iné uzdravené alebo liečené kostné zranenia, ako zlomeniny v ramenách, nohách a rebrách.

Pri pohľade na neliečené rany vedci zistili, na čo muži zomreli na bojovom poli. Hoci niektorí muži vykazovali aj rezné rany, viac ako polovicu mužov zasiahla streľba. Dvadsaťjeden z nich utrpelo strelné zranenia priamo na hlave a 11 z nich malo ešte stále vystrelené guľky v lebkách.

Útok kavalérie

Vysoký počet strelných zranení bol na tú dobu naozaj nezvyčajný, teda aspoň v porovnaní s inými masovými hrobmi z tridsaťročnej vojny, ktoré boli odhalené v Nemecku v miestach ako Wittstock a Alerheim. V bojoch muža proti mužovi sa stále preferovali meče a nože.

Táto nezvyčajná prestrelka v Lützene by mohla zodpovedať špeciálnemu typu boja. Historické záznamy naznačujú, že elitná jednotka (väčšinou tvorená najatými nemeckými vojakmi) švédskej armády, nazývaná Modrá Brigáda, utrpela smrteľnú porážku v oblasti, kde bol hrob nájdený. Prekvapujúco na nich totiž zaútočila jazdecká jednotka katolíckej cisárskej armády.

Zvyšky nábojov odhaľujú, že vojaci boli napadnutí pištoľami, mušketami a karabínami, teda zbraňami, ktoré kavaléria používala na krátke vzdialenosti. Historické záznamy uvádzajú, že vojaci držali guľky v ústach, aby mohli počas bitky rýchlo nabiť svoje zbrane a dve z kostier, nájdených v hrobe, mali ešte stále vo svojej ústnej dutine nevypálené olovené guľky.

Výskumníci špekulujú, že väčšina mužov pochovaných v tomto hrobe bojovala za švédsku armádu, hoci je pravdepodobné, že v jame skončili aj vojaci katolíckej armády. Na telách sa nenašlo veľa pozostatkov odevov ani iných materiálov, čo naznačovalo, že vojaci boli zbavení uniforiem a čohokoľvek iného, ​​čo mali oblečené predtým, než boli pochovaní.

Niektoré telá boli do hrobu opatrne vložené, iné ledabolo vhodené. Určite však možno predpokladať, že miestni obyvatelia Lützenu nemali pozitívny postoj k padlým vojakom, bez ohľadu na ich vojenskú príslušnosť. V tridsaťročnej vojne totiž každá bitka priniesla zničenie a depriváciu vidieckej populácie.

___________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroj: livescience.com/59302-germany-thirty-years-war-grave-revealed.html

Obrázok: abm-website-assets.s3.amazonaws.com/laboratoryequipment.com/s3fs-public/

embedded_image/2017/05/lutzen-mass-grave-plos-one.PNG

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.