Matej Bel (myšlienky osvietenstva)

Matej Bel ako filozof, ekonóm a pedagóg

            Ako sme už viackrát naznačili, Matej Bel sa na štúdiách v zahraničí stretol s poprednými predstaviteľmi pietistického učenia, ktoré sa presadilo nielen v pedagogike ale aj vo filozofii. Pietizmus bol v tom čase reakciou na ortodoxné myšlienky, racionalizmus a špekulatívny protestantizmus. Presadzoval vedecko-technickú koncepciu a do úzadia odsúval scholastické myslenie.

            V 17. a prevažne 18. storočí sa v strednej Európe začali presadzovať myšlienky osvietenstva. Matej Bel, ktorý poznal pomery v Nemecku, chcel osvietenské názory a postoje aplikovať v Uhorsku. Najväčšou inšpiráciou pre Mateja Bela bol istotne profesor etiky na univerzite v Halle Johann Franz Buddeus. Po návrate do Uhorska vyučoval v Banskej Bystrici a neskôr Bratislave a práve na bratislavskom evanjelickom gymnáziu prednášal Matej Bel filozofiu a fyziku podľa učebnice, ktorú napísal spomínaný Johann Franz Buddeus.  Osvietenskí myslitelia sa snažili odčleniť teológiu od filozofie, čo viedlo k mnohým sporom. V našom prostredí Jonáš Záborský dlhodobo útočil z teologickej pozície na filozofiu. Matej Bel sa v tomto smere príliš neangažoval. U neho môžeme sledovať odsúdenie antickej filozofie a čiastočne aj filozofickej etiky. Vo viacerých jeho dielach si môžeme všimnúť negatívny postoj voči Aristotelovi a scholastickému mysleniu. Na druhej strane sa stotožňuje s filozofickými názormi Francisa Bacona, ktorého označil ako nova lux philosophie.[1]

            V školskej praxi reflektoval najnovšie poznatky vedy a techniky a prepájal ich s filozofickým myslením. Okrem toho, Bel prednášal heliocentristickú koncepciu Mikuláša Koperníka či učenie Isaaca Newtona. Len ako zaujímavosť uvedieme, že Buddeus nespomínal Newtona aj keď ho určite poznal. V rokoch 1700 až 1720 Matej Bel napísal dielo  Miscellanea scientifica 1. – 3., kde môžeme vidieť silný vplyv profesora Johanna Franza Buddeusa, pretože množstvo myšlienok a názorov je totožných s jeho učením.[2]

            Matej Bel sa presadil ovplyvnil aj ekonomické myslenie v Uhorsku. V jeho diele Tractatus de re rustica Hungarorum je prvých 13 strán venovaných ekonomickej otázke v Uhorsku. Túto časť či kapitolu Matej Bel pomenoval ako Súpis základných úvah o verejnom hospodárstve uhorského kráľovstva napísaný v máji 1722. Nevieme s určitosťou povedať, či to napísal samotný Matej Bel. Mnohí historici sa prikláňajú k názoru, že to napísal A. Károlyi a nie Bel. Celkovo dielo môžeme hodnotiť ako reformné, pretože sa zameriava na ekonomickú a hospodársku zmenu Uhorského kráľovstva. Taktiež môžeme badať prvky merkantilizmu, ktorý sa presadzoval už od 16. storočia a do Uhorska sa dostal s nástupom Márie Terézie a Jozefom II. V našom geografickom priestore sa namiesto pojmu merkantilizmus zaužívalo označenie kameralizmus. Veľká ozdoba Uhorska, ako mnohí Matej Bela poznajú v súčasnosti, presadzoval myšlienku založenia Uhorskej kráľovskej banky, ale to sa neuskutočnilo.[3]

            Rodák z Očovej dlhodobo pôsobil ako pedagóg a je považovaný za priekopníka pedagogického realizmu v Uhorsku. Hneď po svojom nástupe na evanjelické gymnáziu v Banskej Bystrici sa zaradil medzi najvýznamnejších a najvplyvnejších učiteľov vtedajšej doby. V školskej sfére sa Matej Bel zameral na reformu stredného protestantského školstva, čím predbehol reformné úsilie Márie Terézie či Jozefa II. Položil základy nových vyučovacích metód a foriem výučby. Prvýkrát sa s jeho názormi na premenu školstva stretávame v nástupnej reči O škole dobre a rozvážne usporiadanej a otvorenej 8. mája 1714. Bel postupne zavádzal nové učebnice, vypracoval nové školské osnovy na princípoch modernej didaktiky rozpracoval metodiku jednotlivých predmetov. Dbal na disciplínu a poriadok, čo sa prejavilo v písaní školských poriadkov. Tu musíme podotknúť, že sa inšpiroval domácimi školskými poriadkami, najmä tými, ktoré napísal banskobystrický rektor Ján Duchoň. V najnižších triedach presadzoval vyučovanie prostredníctvom hier a aktivít a do popredia pretláčal koncepciu učenia sa od jednoduchého k zložitému. Bazíroval na tom, aby v každej triede bola k dispozícií tabuľa a vo vyšších ročníkoch mali žiaci možnosť pracovať s mapou. Presadzoval názorné vyučovanie, pretože podľa neho len takto si žiaci rýchlejšie a lepšie ozrejmia pre nich veľmi zložité informácie či procesy. V nižších triedach Bel vyučoval v rodnom jazyku, ale vo vyšších ročníkoch postupne prechádzal na výučbu v latinskom jazyku, aby sa žiaci rýchlejšie adaptovali. Belovo vedecké zamerania sa pretavilo do výchovno-vzdelávacieho procesu, kde presadzoval vyučovanie zemepisu a uhorských dejín. V menšej miere sa vyučovala matematika a fyzika a skôr sa Bel zameral na reálnu výučbu na základe príkladov.[4]

Matej Bel a názory na jeho osobnosť

            Matej Bel zomrel v roku 1749 na následky vážnej choroby. Po jeho smrti sa vytvorili dva prúdy, ktoré na jednej strane uznávali a vyzdvihovali osobnosť Mateja Bela a na druhej strane odsudzovali jeho výchovno-vzdelávacie aktivity, vedeckú činnosť či duchovnú službu.[5]

            Ako prvý sa na stranu Mateja Bela postavil literárny historik a pedagóg Michal Rotarides z malej obce Otročok. Spomínaný Michal Rotarides ho označil za  polyhistor exactissimus, čím poukázal na veľký vedecký pokrok Mateja Bela nielen v literárnej či pedagogickej oblasti. Osobnosť Mateja Bela pozitívne vnímal aj slovenský jazykovedec a prvý kodifikátor slovenského jazyka Anton Bernolák, ktorý sa vo svojich dielach pozitívne vyjadroval o rodákavi z Očovej. Mateja Bela sa zastával aj evanjelický kňaz, básnik, prekladateľ a literárny historik Bohuslav Tablic.[6]

            Juraj Palkovič v Tatranske smútil nad krutým osudom hrobového miesta Mateja Bela, pretože „…kámen hrobový dědičky židum prodaly…“ Juraj Palkovič ako dobre vieme, narážal na zrušenie cintorína v roku 1784. Pochvalne sa o veľkej ozdobe Uhorska vyjadruje autor Historie lieratury české (1825) Josef Jungmann : „… muž učený, psal knihy ve všech jazycích v uherské zemi obvyklých…“ Na základe toho môžeme vidieť, že Matej Bel zanechal výraznú stopu a mnoho ľudí si ho vážilo za jeho prínos a množstvo vedeckých štúdií, publikácií a traktátov. Pozitívne sa o Matejovi Belovi vyjadril druhý kodifikátor spisovnej slovenčiny a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia, Ľudovít Štúr.[7]

            Matej Bel nemal však iba podporovateľ a zástancov, ale aj odporcov a kritikov. Najväčším kritikom bol istý anonymný Jeverus, ktorý označil Bela za plagiátora. Medzi ďalších kritikov patril Jozef Miloslav Hurban a Krčméry, ktorý ho označil dokonca za satana.[8]

            Viacerí vyčítali Belovi presadzovanie pietizmu, filozofie a cudzích jazykov – najmä latinčiny a nemčiny. Tento fakt mu vyčítal prevažne evanjelický kňaz a súčasník Mateja Bel Samuel Hruškovic. Musíme si však uvedomiť, že či už v Banskej Bystrici alebo Bratislave žilo vedľa seba viacero etník, a to maďarské, nemecké, slovenské, a nebolo možné vyučovať alebo publikovať iba v jednom jazyku. Tento argument sa stal zárodkom pre ďalšie diskusie ohľadom vzťahu Mateja Bela, Slovákov a Horného Uhorska. Len publikovanie v latinčine, čo bol stále vedecky uznávaný jazyk v Európe, a nemčine mu umožnilo presadiť sa medzi poprednými osobnosťami vtedajšej Európy. Odkaz osobnosti Mateja Bela je dnes stále živý, čo môžeme vidieť v názve univerzity v Banskej Bystrici.[9]

            V závere môžeme o Matejovi Belovi alebo „veľkej ozdobe Uhorska“, ako ho mnohí dnes poznajú, povedať, že bezpochyby patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského pôvodu vo vtedajšom Uhorskom kráľovstve. Matej Bel bol za svojho života vzorom najmä pre svojich študentov, keďže kvôli svojim pietistickým názorom musel neustále čeliť útokom katolíckeho kléru a vládnucej habsburskej dynastie. Napriek mnohým problémom a zlému zdravotnému stavu ho môžeme považovať za vynikajúceho vedca, ktorý svojou publikačnou činnosťou a členstvom v mnohých akadémiách vied po celej Európe dokázal, že patril medzi najvplyvnejších ľudí v našom geografickom priestore.

            V súčasnosti však osobnosť Mateja Bela nemá také významné postavenie v našej spoločnosti ako by si určite za svoju vedeckú a výchovno-vzdelávaciu aktivitu zaslúžil. Podarilo sa mu ovplyvniť súčasníkov, ktorí nasledovali jeho aktivity a snažili sa nadviazať na úspešné projekty Mateja Bela. V učebniciach dejepisu sa síce stretneme s menom rodáka z Očovej, ale množstvo žiakov a ani dospelých nedokáže odhadnúť význam Mateja Bela nielen pre obdobie, v ktorom žil, ale pre súčasnosť. Uvedomme si, že veľká ozdoba Uhorska položila základy vedy na území súčasného Slovenska a bol taktiež priekopníkom mnohých vedných odborov ako geografia alebo vlastiveda.

            Každoročne by sme si mali pripomínať osobnosť Mateja Bela a jeho vedecký a výchovno-vzdelávací prínos pre našu spoločnosť. Jeho historicko-geografické diela by sa mali stať základným východiskom poznania dejín regiónov a spôsobu života v jednotlivej župe. Dnes síce univerzita v Banskej Bystrici nesie meno po významnej osobnosti slovenského pôvodu, ale mali by sme sami dbať o zviditeľňovanie našich slovenských osobností žijúcich v čase Uhorska.

Prvú časť života Matej Bela nájdete TU.

___________

Autor:

Bc. Matúš Burda

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Filozofická fakulta

Katedra historických vied a stredoeurópskych štúdií

Zoznam použitej literatúry:

Knižné zdroje

  1. TIBENSKÝ, Ján (ed.). Matej Bel doba – život – dielo. Bratislava : SAV. 1987. 416 s.

Zborník

  1. NAGY, Imrich. Matej Bel a Banská Bystrica. In SNOPKOVÁ, Blanka (ed.). Významné osobnosti v dejinách Banskej Bystrice. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica. 2010. s. 94-104. ISBN 978-80-89388-33-2 .

Periodiká

  1. HANESOVÁ, Dana. Pedagogická koncepcia Mateja Bela (1684 – 1749). In sk, 2014, roč. 5, č. 4, s. 273-289. ISSN 1338-0982.
  2. JÓNA, Eugen. Matej Bel (1684-1749). In Slovenská reč, 1984, roč. 49, č. 3, s. 129-148.

Online dokumenty

  1. HAJSKÝ, Norbert. Matej Bel (1684-1749). (pdf. dokument)

Rozhlasová relácia

  1. Matej Bel (hosť : doc. Mgr. Erika Juríková, PhD.)

Edované pramene

  1. BEL, Matej. Zemplínska stolica. Preklad z jazyka latinského. Bratislava : Zemplínsky valal. 1999. ISBN 80-968450-6-3.

[1]   HANESOVÁ, Dana. Pedagogická koncepcia Mateja Bela (1684 – 1749). In Pedagogika.sk, 2014, roč. 5, č. 4, s. 273-289. ISSN 1338-0982;  JÓNA, Eugen. Matej Bel (1684-1749). In Slovenská reč, 1984, roč. 49, č. 3, s. 129-148.

[2]   HANESOVÁ, Dana. Pedagogická koncepcia Mateja Bela (1684 – 1749). In Pedagogika.sk, 2014, roč. 5, č. 4, s. 273-289. ISSN 1338-0982;  JÓNA, Eugen. Matej Bel (1684-1749). In Slovenská reč, 1984, roč. 49, č. 3, s. 129-148.

[3]    HANESOVÁ, Dana. Pedagogická koncepcia Mateja Bela (1684 – 1749). In Pedagogika.sk, 2014, roč. 5, č. 4, s. 273-289. ISSN 1338-0982;  JÓNA, Eugen. Matej Bel (1684-1749). In Slovenská reč, 1984, roč. 49, č. 3, s. 129-148.

[4]    HANESOVÁ, Dana. Pedagogická koncepcia Mateja Bela (1684 – 1749). In Pedagogika.sk, 2014, roč. 5, č. 4, s. 273-289. ISSN 1338-0982;  JÓNA, Eugen. Matej Bel (1684-1749). In Slovenská reč, 1984, roč. 49, č. 3, s. 129-148.

[5] TIBENSKÝ, Ján (ed.). Matej Bel doba – život – dielo. Bratislava : SAV. 1987. 416 s.

[6] TIBENSKÝ, Ján (ed.). Matej Bel doba – život – dielo. Bratislava : SAV. 1987. 416 s.

[7] TIBENSKÝ, Ján (ed.). Matej Bel doba – život – dielo. Bratislava : SAV. 1987. 416 s.

[8] TIBENSKÝ, Ján (ed.). Matej Bel doba – život – dielo. Bratislava : SAV. 1987. 416 s.

[9] TIBENSKÝ, Ján (ed.). Matej Bel doba – život – dielo. Bratislava : SAV. 1987. 416 s.

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/23/B%C3%A9l_M

%C3%A1ty%C3%A1s-001.jpg/250px-B%C3%A9l_M%C3%A1ty%C3%A1s-001.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.