Mesto Trier a pád Rímskej ríše

Aký podiel mali v skutočnosti barbarské kmene, predovšetkým Huni, na rozpade impéria? Objavy z mesta Trier v dnešnom Nemecku nám odhaľujú, ako sa populácia ríše postupne menila a odkláňala od rímskeho spôsobu života.

mesto Trier

Objav pokladu, ktorý mohol patriť Hunom

Nemecké mesto Trier, známe tiež ako Trevír, patrilo v minulosti k najväčším a najvýznamnejším mestám mocnej Rímskej ríše. Bolo sídlom rímskych cisárov a domovom približne 80-tisíc ľudí. Mestá ako Trier boli prvou obrannou líniou impéria, a preto v nich boli vybudované masívne brány a vysoké mestské hradby, aby odolali útokom nepriateľov. Počiatkom 5. storočia nášho letopočtu však už Trier strácal svoju niekdajšiu moc.

V tomto období sa cez rímske hranice prehnali kmene, ktoré Rimania označovali za barbarské. Spomedzi týchto kmeňov boli obávaní predovšetkým Huni, ktorí pod vedením kráľa Attilu (395-453) vtrhli do ríše v roku 451, kedy mali dobyť aj mesto Trier. Po Hunoch sa zachovalo veľmi málo archeologických nálezov.

V roku 2014 bol počas ilegálnych vykopávok v lesoch pri mestečku Rülzheim, vzdialenom asi 130 km od Trieru, objavený úchvatný poklad. Pozostával z vyše 100 predmetov datovaných do 5. storočia, ktorými sú pozlátené brošne v tvare listu, misy vykladané drahokamami či spojené postriebrené reťaze a spony tvoriace kostru skladacej stoličky.  Predpokladá sa, že jednotlivé predmety boli zakopané ako lup, pričom mnohé artefakty pochádzajú z oblastí mimo hraníc impéria.

Historický riad sa zhoduje s popisom predmetov na dvore kráľa Attilu, a preto sa niektorí odborníci domnievajú, že poklad patril Hunom, ktorí ho na mieste zakopali počas svojej invázie do Rímskej ríše. Cez oblasť mohli prejsť vo veľkom zhone a pre jazdcov na koňoch navyše nebolo praktické niesť so sebou čoraz väčšiu vojnovú korisť, ktorú počas svojich výbojov získavali.  

Sídlo cisára a Rím severu

Počas rozkvetu Rímskej ríše bolo mesto Trier metropolou s 80-tisíc obyvateľmi, v rannom stredoveku na začiatku 6. storočia však už počet obyvateľov mesta klesol na 5-tisíc osôb. Na okraji ríše Trier prekvital vyše 400 rokov a hraničil s územiami, ktoré spájali výbojné barbarské kmene, a tie ho opakovane napádali. K jednému z najničivejších útokov v oblasti došlo v roku 451, kedy Európou prechádzali Huni pod vedením Attilu.

Historici odhalili, či pokles populácie Trieru súvisí s príchodom nepriateľských kmeňov alebo ho zapríčinil iný faktor. Skúmaním nálezov v rímskom pohrebisku v severnej časti mesta zistili, že počet obyvateľov mesta začal výrazne klesať už 100 rokov predtým, než sa Attila vôbec narodil, keďže väčšina hrobov je datovaná do prvého a druhého storočia nášho letopočtu. Tento pokles mal súvisieť s hlavou ríše, rímskym cisárom.

Trier bol mnohé desaťročia sídlom rímskych cisárov a počas prítomnosti cisára Konštantína I. (272-337) bola v meste postavená pôsobivá cisárska bazilika s veľkolepou audienčnou sieňou aj verejné rímske kúpele s prepracovaným systémom vykurovacích tunelov. Postupom času však cisári Trier opustili a význam mesta tak začal upadať. Výstavba kúpeľov nebola dokončená a čoskoro sa začali využívať ako kasárne pre cisársku gardu.

Do mesta prichádzalo čoraz viac rímskych vojakov, ktorí mali odvrátiť hrozbu vpádu barbarských kmeňov. V 5. storočí už Trier nebol bezpečným miestom pre cisára a preto sa pre pre nepokoje na okraji ríše cisár s rodinou presunul bližšie k Stredozemnému moru. Spolu s cisárom navyše odišli aj jeho najlepší vojaci a tak zostali rímske hranice nechráné a mestá ako Trier sa museli pred nájazdmi nepriateľských kmeňov brániť vlastnými silami. Mesto prestávalo byť súčasťou Rímskej ríše a rozpadávalo sa dávno pred príchodom Attilu.

Zmeny v rímskej spoločnosti a splývanie s barbarmi

Pre obranu pred nepriateľmi boli v Trieri vybudované vysoké hradby, ktorých súčasťou je majestátna mestská hradba Porta Nigra. Patrí k najlepšie zachovaným rímskym bránam na svete a postavená bola v roku 170 n. l. Jej klenby naznačujú, že do rámu neboli nikdy vložené drevené dvere. Brána sa teda nedala zatvoriť. Jej hlavným účelom však zrejme nebola obrana, keďže v dobe jej vzniku Trieru nehrozil nepriateľský útok. Bola naopak ukážkou moci silného a bohatého mesta, ktoré si stavbu podobného monumentu mohlo dovoliť. 

Najlepšou obranou Trieru totiž kedysi neboli mohutné hradby a vysoká brána, ale obraz moci, ktorý u svojich protivníkov vyvolával. Mestá ako Trier mali symbolizovať veľkosť Rímskej ríše, ich obrana ale nebola dostatočná. Mesto dokázalo odraziť malé nájazdy, ako sa však ríša rozpadala, čoraz väčšie invázie mu boli vážnou hrozbou. Ľudia tak z Trieru začali odchádzať a je možné, že obyvatelia, ktorí v meste zostali, prestávali žiť rímskym spôsobom života a niektorí možno vítali prichádzajúcich barbarov a nestavali sa im na odpor.

Skúmanie ľudských pozostatkov z tohto obdobia objavených na území dnešného Maďarska, ktoré bolo kedysi súčasťou ríše Hunov, odhalilo, že v mnohých lokalitách pravdepodobne Huni a Rimania spolu mierovo spolunažívali. Bežne sa stretávame s názorom, že civilizovaní Rimania a divokí Huni žili úplne odlišne a do styku prichádzali iba počas konfliktu. Rímska ríša však už strácala svoju identitu a vplyv na svojich obyvateľov, preto sa odborníci domnievajú, že životný štýl Hunov a niektorých Rimanov postupne splýval. Obe skupiny sa vzájomne premiešavali, učili sa od seba a prispôsobili si spôsob života.

Nové dôkazy odhaľujú, že príchod Hunov mal veľký vplyv na ľudí žijúcich pozdĺž rímskych hraníc. Neskorší historici pripisovali Hunom a ďalším kmeňom vinu za pád Rímskej ríše a popisovali ich ako necivilizovaných divochov. Rozpad impéria však zapríčinilo postupné miznutie rozdielov medzi Rimanmi a barbarmi. Hraničné mestá ako Trier strácali kontakt s mestami v Stredozemí, boli odkázané samy na seba a museli byť oveľa samostatnejšie.

Koniec Rímskej ríše by sme teda nemali chápať ako náhly a prudký jav, ale skôr postupnú zmenu životného štýlu pozdĺž hraníc a ich pozvoľný rozpad. Je známe, že od piateho storočia dochádzalo v rámci ríše k miešaniu populácie a ľudia sa postupne presúvali z miest a regiónov do iných oblastí. Trier tak reprezentuje zmeny, ku ktorým dochádzalo v celom impériu. Kedysi bolo mesto považované za Rím severu, neskôr však stratilo svoj význam a prestalo byť symbolom rímskej moci.

___________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 3 6 – Attila,vůdce Hunů

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b1/Trier-Blick-vom_Weishaus.JPG

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.