Metrický systém a niečo o tom, prečo ho USA odmietajú

     V čase, keď ľudia ešte nepoznali globálne dodávateľské reťazce a obchodné dohody, kládla sa najvyššia priorita na meranie. Vo väčšine prípadov však nemali prístup k sofistikovaným meracím zariadeniam, a preto sa museli spoliehať na časti tela, ktoré síce mali vždy pri sebe, no ponúkali zároveň trocha nepresné výsledky. Meralo sa palcami či lakťami. Tento neformálny systém sa používal veľmi dlhý čas, ale začal sa rozpadávať, akonáhle sa začali civilizácie rozširovať a zakladať národy. Konfliktné meracie systémy spôsobovali zmätok a ovplyvňovali obchod. Bolo nutné previesť reformu.

Situácia vo Francúzsku

     Počas francúzskej revolúcie v roku 1789 bola situácia ohľadne merania naozaj kritická a nanajvýš chaotická. Opatrenia týkajúce sa dĺžky, objemu a hmotnosti sa líšili od mesta k mestu. Mnohí verili, že by pomohlo, keby sa zjednotil a ustálil systém z Paríža, ktorý bol zavedený ešte v čase Karola Veľkého. Viacerí šľachtici a vzdelanci sa ale postavili rázne proti. S francúzskou vládou na pokraji finančného kolapsu zvolal Ľudovít XVI. Generálny štáb (zhromaždenie zložené zo zástupcov rôznych krajín), aby sa dohodli na výbere novej dane. Legislatívne zasadnutie sa osvedčilo, a to viedlo k vytvoreniu Národného zhromaždenia, k novej ústave a taktiež k novému spôsobu merania.

Nový systém merania métrique

     Metrická sústava vznikla definitívne v roku 1790, keď francúzske Ústavodárne zhromaždenie poverilo vedeckú komisiu ustanovením sústavy jednotiek. Francúzi nazvali svoj nový systém merania métrique (odvodené od slova métre alebo meter, čo je základná miera dĺžky definovaná ako desaťmilióntina zemského kvadrantu, ktorá prechádza cez Paríž). Zakladatelia tohto systému verili, že ich návrh si osvojí celý svet. Ten bol schválený 26. marca 1791. Merania prebiehali v rokoch 1792-1799, kedy zememerači merali dĺžku poludníka medzi Dunkerque a Barcelonou. Neskôr bolo meranie predĺžené až na ostrov Formentera. Meranie úseku dlhého 1300 km prebiehalo vtedy vo Francúzsku platných peruánskych siahach. Nové miery sa mali začať povinne používať od 2. novembra 1801. Napoleon Bonaparte ale dekrétom z 12. februára 1812 znova povolil staré jednotky. Od 1. januára 1840 sa métrique používa vo Francúzsku znova, a to až dodnes.

Naplnenie sna

     Francúzska vláda sa snažila metrickú sústavu propagovať na výstavách a konferenciách, čím jej popularita narastala. 8. augusta 1870 bola do Paríža zvolaná Medzinárodná metrová komisia, ktorá sa zišla aj v rokoch 1872 a 1875. Dňa 25. mája 1875 podpísali zástupcovia 18 krajín tzv. Metrovú konvenciu. Tá stanovila založenie medzinárodného úradu mier a váh, ktorý mal spravovať medzinárodný výbor. Do roku 1900 oficiálne prijalo metrický systém 35 národov vrátane hlavných krajín kontinentálnej Európy a väčšiny Južnej Ameriky. Áno, v súčasnosti používa metrický systém takmer každá krajina na planéte. Napríklad taký Sovietský zväz začal metrický systém používať po 21. júli 1925, a to na základe rozkazu Rady ľudových komisárov. Tým sa zriekli zastaraného tatárskeho systému merania. Jedinou výnimkou sú Spojené štáty americké, ktoré sa stále držia starých meracích tradícií. Málokto ale vie, že aj USA boli od občianskej vojny silným podporovateľom metrického systému a súčasné jednotky palcových libier vychádzajú z metrických meraní. 

Obdobie pred francúzskou revolúciou

     Korene moderného metrického systému môžeme vystopovať u francúzskeho opáta a vedca Gabriela Moutona (1618-1694), ktorý sa zdržiaval ako vikár v kostole sv. Pavla v Lyone. Fascinovala ho astronómia a matematika. V roku 1670 založil desiatkový systém merania. Francúzski vedci ďalej pokračovali v jeho úprave, ale nikdy nebol formálne kodifikovaný, až v čase francúzskej revolúcie.

Prečo nie sú USA v metrickom systéme

     Okolo angažovanosti USA v metrickom systéme kolujú mnohé mýty. Vzťah medzi metrickým systémom a Spojenými štátmi sa začal budovať v 18. storočí.  Medzinárodný systém jednotiek (SI) krajiny buď úplne prijali, alebo boli za neprijatie sankciované. Do druhej skupiny patria okrem USA aj Libéria a Mjanmarsko. Koniec-koncov, je náročné prepnúť na úplne nový systém. Aj samotné Francúzsko si prešlo svojím vývojom, čo sa merania týka. Všetky ostatné krajiny, ktoré novú jednotkovú sústavu prijali, ešte dlho používali staré jednotky, prinajmenšom v hovorenej reči. Napriek dlhej histórii Ameriky s jednotkami SI, meranie tu „zostáva v neporiadku“. Futbalové ihrisko sa meria v yardoch a napríklad taký výkon motora v koňoch. A to sú len najznámejšie príklady. V systéme palcových libier existuje viac ako 300 rôznych jednotiek na meranie rôznych fyzikálnych veličín. Aby ste pochopili, prečo Spojené štáty nepoužívajú metrický systém v obchodných aktivitách či každodennom živote, musíte sa hlbšie pozrieť na históriu toho, ako sa európsky systém merania dostal do USA.  

Amerika a Britský imperiálny systém

     Americkí kolonisti prevzali a začali používať Britský imperiálny systém, ktorý sa vyvinul zo zložitého a neusporiadaného stredovekého „čohosi“. Hoci Francúzsko vyvinulo a zdokonalilo metrický systém už koncom roku 1700, Anglicko a jeho americké kolónie zostávali verné zastaranému meraciemu systému. Nie je však pravda, že americkí lídri nechcú prijať SI. V Ústave Spojených štátov amerických sa hovorí aj o tom, že Kongres má právomoc stanoviť štandard hmotností a mier. Prvá praktická analýza tohto ustanovenia padla na štátneho tajomníka Georgea Washingtona v roku 1790. Jefferson dokonca schválil desiatkový systém merania, ale keď ho predstavil verejnosti, cítil, že tá ho neprijíma práve s nadšením. Sám si nebol istý, či je ochotný viesť svoj národ týmto smerom. Obával sa, že USA nebudú schopné overiť metrickú sústavu bez toho, aby vyslali nákladnú delegáciu do Francúzska. Rozvíjajúca sa politická situácia nepomohla. Aj keď Francúzsko podporovalo americké kolónie počas revolučnej vojny, voči USA zaujalo nepriateľský postoj po ratifikácii Jayovej zmluvy v roku 1795.  Francúzi sa totiž cítili zmluvou, ktorá vylúčila britskú kontrolu na severozápadných územiach a poskytla Amerike obmedzené právo obchodovať v západnej Indii, ohrození. Išlo tu totiž o zrod aliancie medzi USA a Anglickom. Keď sa stal John Adams v roku 1797 prezidentom, nepriateľstvo medzi USA a Francúzskom bolo už pomerne intenzívne. Nie je preto žiadnym prekvapením, že v roku 1798 Francúzsko opomenulo USA, keď vyzývalo hodnostárov jednotlivých krajín, aby pricestovali do Paríža, aby sa dozvedeli viac o metrickom systéme. Zástupcovia USA sa tam predsa len objavili a boli ohromení, ale neočakávali, že pri dokázali o novom systéme presvedčiť amerických lídrov.  V roku 1821, po štúdiu rôznych meracích jednotiek používaných v 22 štátoch, tajomník John Quincy Adams rozhodol, že americký zvykový systém je dostatočný a nevyžaduje žiadne zmeny. Navyše, americkí štátnici sa obávali, že francúzsky záväzok voči metrickému systému by mohol veľmi rýchlo upadnúť v dôsledku nestabilného panovania Napoleona Bonaparteho na začiatku 19. storočia.

Vývin po Americkej občianskej vojne

     Po skončení americkej občianskej vojny  v roku 1865 prijala metrický systém už väčšina Európy a USA ho nemohli viac ignorovať. V roku 1866 zákon Kongresu, podpísaný prezidentom Andrewom Johnsonom, hovoril o tom, že je zákonné v Spojených štátoch amerických používať miery metrického systému vo všetkých zmluvách, obchodoch a súdnych konaniach. O deväť rokov neskôr, keď sa znova diskutovalo o medzinárodnej verzii metrického systému, USA už dostali pozvanie a poslali oficiálnych delegátov. USA zvážili zmeny. Mendenhallov rozkaz z roku 1893 stanovil, že základné normy pre dĺžku a hmotnosť v USA budú vychádzať z metrických jednotiek. V roku 1959 sa anglicky hovoriace krajiny dohodli na nových a vylepšených konverzných faktoroch. USA tak oficiálne a legálne uznali metrickú sústavu. Uznanie však nutne neznamená praktické používanie.

Metríkovanie tam, metríkovanie sem

     Mendenhall sa pripojil k rastúcemu počtu vedcov a politikov, ktorí obhajovali používanie metrického systému v USA a chceli ho zaviesť ako povinné. Po jeho smrti v roku 1924 však tento plán znova stroskotal. Zmenilo sa to v roku 1971, kedy americký Národný úrad pre normalizáciu (s podtitulom Metrická Amerika) odporučil prechod na metrický systém do desiatich rokov. Ako reakciu na to prijal Kongres zákon o metrickom prevode, ale zrušil desaťročnú lehotu a urobil z toho dobrovoľnú konverziu. Napriek tomu, že študenti sa začali v škole metrickou sústavou vážne zaoberať, ba „metríkovanie“ prijali aj niekoľké spoločnosti, vytrvalý výkrik utíchol. Medzitým sa ale globalizácia zvýšila, americké spoločnosti sa ocitli v súťaži s medzinárodnými záujmami. Zahraniční zákazníci čoraz častejšie vyžadujú, aby boli pri amerických výrobkoch uvedené metrické jednotky. Keď začali americké spoločnosti zakladať pobočky v Európe a Ázii, čelili výzve medzi štandardnými americkými mierami a mierami metrického systému. Ich rozhodnutie malo obrovské finančné dôsledky. S prihliadnutím na tieto problémy prijal Kongres zmeny zákona o metrickom systéme v roku 1988. Metrický systém označil za preferovaný pre obchodovanie v Spojených štátoch a požadoval, aby ho používali federálne agentúry pri obstarávaní grantov a iných činností spojených s podnikaním. Malo sa tak stať do roku 1992.  Pomaly sa miery v USA dualizujú, a teda sa využívajú a pri výrobkoch označujú oba spôsoby. Vo väčšine však zostávajú USA jediným industrializovaným štátom, ktorému sa nepodarilo presadiť metrický systém ako povinný.

     Prechod na nový systém je pre Ameriku nielen nákladný, ale badať tu aj istú neochotu. Niektoré psychologické atribúty tu zohrávajú svoju rolu. Americká tvrdohlavosť spôsobuje, že občania možno ešte stále cítia staré krivdy zo strany Francúzska, keď ich nepozvali v roku 1798 na stretnutie o metrickom systéme. A možno robia veci len trocha inak. Individualizmus bol totiž vždy definujúcou charakteristikou americkej suverénnosti.

     Najlogickejším vysvetlením toho, prečo nie sú USA v metrickom systéme, by však mohol byť fakt, že Kongres zlyhal vo všetkých 50 štátoch, pretože nenariadil nové jednotky ako povinné, ale dobrovoľné. A ta  si Američania dokážu lepšie predstaviť svet v palcoch a librách než v metroch a kilogramoch.

______________

Autorka: Ing. Lujza Potočná 

Zdroje

science.howstuffworks.com/metric-system.htm

science.howstuffworks.com/why-us-not-on-metric-system.htm

us-metric.org/origin-of-the-metric-system/

the-gist.org/2014/05/the-history-of-the-metric-system-from-the-french-revolution-to-the-si/

Obrázok: i.ytimg.com/vi/1TlCcW_mugs/maxresdefault.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.