Miestokráľovstvo Peru: Centrum španielskej kolonizácie v Južnej Amerike

Zaujali vás naše články o Inkskej ríši a Peru? Ak áno, určite si prečítajte aj ten dnešný. 

Keď Španieli dobyli ríšu Inkov a položili základy svojej moci na jej ruinách, začali ju stabilizovať a dávať jej formálnejšiu podobu. Za týmto účelom vzniklo Miestokráľovstvo Peru, ktorého teritórium a moc sa v priebehu dejín menili. Povieme si niečo o tom, ako Peru zmenilo svoju podobu na španielsku kolóniu, ako to tu fungovalo a s čím všetkým sa musela nová kolónia vo svojich počiatkoch vysporiadať. 

Pizarrov koniec a zrod miestokráľovstva

pizarroZa oficiálneho dobyvateľa Inkskej ríše je považovaný Francisco Pizarro. Časť jeho mužov sa však v neskorších rokoch priklonila na stranu Diega de Almagro a medzi obidvoma skupinami vypukli okolo roku 1537 mocenské spory. Pizarro bol v roku 1541 zavraždený a Almagro všeobecne uznaný ako správca Peru. To však bolo v nesúlade s vôľou koruny. Španielsky kráľ Karol I. totiž za guvernéra určil Cristóbala Vaca de Castro, ktorý sa Almagrovi postavil v boji pri Chupas. Tu Almagra postretla zdrvujúca porážka a ako zradca španielskej monarchie bol popravený.

Miestokráľovstvo Peru vzniklo oficiálne v roku 1543 za účelom zlepšenia administratívy nových kolónií. Jeho úlohou bolo tiež zabránenie zneužívania moci a ochrana pôvodných obyvateľov. Jeho centrom a hlavným mestom sa stala Lima založená v roku 1535, a to na počesť biblických Troch kráľov ako „Ciudad de los Reyes“ (Mesto kráľov). Odtiaľto sa vládlo celej Amerike (okrem portugalskej kolónie v Brazílii). 

Územné zmeny v podobe miestokráľovstva

Spočiatku zahŕňalo miestokráľovstvo všetky juhoamerické územia nachádzajúce sa pod španielskou kontrolou, s výnimkou dnešnej Venezuely. Siahalo teda od Panamy na severe až po Patagóniu na juhu. Jeho teritórium sa zmenšilo v roku 1739 spolu so založením Miestokráľovstva Nová Granada, ktoré zahŕňalo súčasné štáty Kolumbia, Venezuela, Panama, Guyana, časť Ekvádoru a severnej Brazílie. Územie Miestokráľovstva Peru ubudlo aj v roku 1776, čo je rok vytvorenia Miestokráľovstva Río de la Plata, spravujúceho Argentínu, Paraguaj, Uruguaj a časť Bolívie.

Dobyvatelia zakladali v kolónii nové mestá a inštitúcie. Popri hlavnom meste Lima patrí k prvým mestám na území Peru Piura, Cuzco, Jauja, Trujillo (pomenované na počesť Pizarrovho rodiska v Španielsku), Chachapoyas, Huamanga, Huánuco, Moyobamba (najstaršie mesto peruánskeho pralesa) a Arequipa. Do týchto miest prišli okrem dobyvateľov čoskoro aj kolonisti zo Španielska v honbe za začiatkom nového života.

Vplyv a pozícia vicekráľov

Moc španielskeho kráľa v Peru reprezentoval miestokráľ, respektíve vicekráľ, najvyššia autorita v kolónii. Prvým vicekráľom, ktorému súčasne prináležal aj titul guvernér a kapitán, sa stal Blasco Núñez de Vela. Jeho hlavnou úlohou bolo dozerať na poriadok v kolónii a dodržiavanie zákonov nastolených Madridom. K tým zákonom patril aj jeden, ktorý pomohol presadiť kňaz Bartolomé de las Casas a jeho účelom bolo chrániť pôvodných obyvateľov, zneužívaných dobyvateľmi na nútené práce.

Podobné zákony neboli pozitívne prijímané zo strany vlastníkov pôdy, prikazovali totiž okrem ochrany Peruáncov aj platenie daní Korune. Proti vicekráľovi sa preto postavili dobyvatelia pod velením Gonzala Pizarra, Franciscovho brata. Núñeza odstavili v roku 1544 od moci a poslali ho do väzenia v Paname. Tomu sa neskôr ale podarilo do Peru vrátiť a bojoval proti Gonzalovi v boji pri Iñaquito (v blízkosti ekvádorského mesto Quito). Bol však porazený a popravený. Peruánska kolónia tak zostala pod mocou dobyvateľov a nie španielskeho kráľa.

Španielsku sa v Peru podarilo nastoliť vlastný poriadok s príchodom nového vicekráľa, ktorým bol Pedro de la Gasca. Ten vyslal niekoľko expedícií do peruánskej Amazónie, na sever a na juh ríše, čím sa rozširovali poznatky o geografii a demografii nového územia. Súčasne bol vytvorený systém, v rámci ktorého správcovia jednotlivých miest a dedín dbali na to, aby kolonisti dostávali za svoju prácu zaplatené. Na pôvodných obyvateľov však tento systém veľký ohľad nebral a ich situáciu nijakým spôsobom nezlepšil.

Pozíciu vicekráľa neskôr vykonávali viacerí ďalší muži a v prvých desaťročiach existencie miestokráľovstva v ňom panoval dosť veľký chaos. Posilnenie celkovej administrácie priniesol až miestokráľ číslo päť, Francisco de Toledo. Počas jeho vlády sa vo veľkom rozvíja v Peru ťažba drahých kovov a tiež činnosť kronikárov, popisujúcich impérium Inkov ako tyranskú a diktátorskú ríšu. Okrem histórie viedli kronikári aj záznamy o počte obyvateľov, výberoch poplatkov a register prírodných a ľudských zdrojov Peru. Založila sa tunajšia odnož španielskej inkvizície, posilnila celková administrácia kolónie a ešte viac zhoršila pozícia pôvodných obyvateľov, čo však bolo pozitívnym prínosom pre Španielov. 

kolonizovanieSnaha kolonizátorov čo najrýchlejšie domorodých obyvateľov pokrstiť mala dva hlavné ciele. Po prvé spásu ich duší a po druhé sa ako príslušníci katolíckej cirkvi stali súčasne poddanými španielskej koruny (padla na nich povinnosť platiť jej dane). Chrámy pôvodných kultúr boli ničené a na ich mieste stavané kostoly a kríže. V mnohých prípadoch však domorodci krstu nerozumeli a aj naďalej vykonávali svoje vlastné náboženské úkony. Kresťanstvo sa tak pre nich spojilo s vierou ich predkov.


Dôležitým prvkom šírenia španielskeho vplyvu v Peru bolo vzdelanie. V kolónii sa začala vyučovať latinčina a španielčina. Zakladali sa školy rôzneho typu. Už od dobytia ríše Inkov sa Španieli pohrávali s myšlienkou založiť na novom území univerzitu, čo sa oficiálne podarilo dekrétom z roku 1551. Na jeho základe bola založená Universidad de la Ciudad de los Reyes, neskôr nazývaná Universidad de Lima a od polovice 20. storočia až dodnes Universidad de San Marcos. Táto verejná univerzita býva považovaná za vôbec najstaršiu univerzitu založenú na pôde amerického kontinentu.

Zdroje bohatstva miestokráľovstva

Základ ekonomických ziskov Miestokráľovstva Peru tvorilo hromadenie zlata a ďalších drahých kovov. Baníctvo tak bolo počas celej histórie miestokráľovstva jedným z pilierov jeho hospodárstva a slávu si v jeho rámci získali predovšetkým strieborné bane v Potosí. Okrem toho sa začali využívať aj ostatné prírodné zdroje krajiny a rýchlo sa začalo rozvíjať poľnohospodárstvo. Španieli do Peru so sebou priniesli pšenicu, vinič, citrusové plody, cesnak, hovädzí dobytok, ošípané, hydinu a kone. Tradičné andské suroviny ako kukurica, zemiaky a koka, ktoré kedysi prináležali vyššie postaveným vrstvám pôvodných kultúr, sa počas koloniálneho obdobia konzumovali vo veľkom prakticky všetkými.

Väčšina zahraničného obchodu miestokráľovstva bola riadená z prístavu Callao neďaleko Limy. Tým prechádzalo veľké množstvo nerastných pokladov, a preto musel byť dobre chránený pred útokmi pirátov či korzárov. Za týmto účelom bola vybudovaná pevnosť Real Fortaleza San Felipe, stojaca v meste dodnes a pôsobiaca ako múzeum.

___________

Autorka: Monika Nosková

Zdroje

historiaperuana.com/periodo-colonial/virreinato/creacion-virreinato-peru/

historiaperuana.com/periodo-colonial/virreinato/consolidacion-del-virreinato-colonia-del-peru/

historiaperuana.com/periodo-colonial/virreinato/gobierno-administracion-el-virreinato/

historiaperuana.com/periodo-colonial/virreinato/evangelizacion-en-el-virreinato/

historiaperuana.com/periodo-colonial/virreinato/la-educacion-en-el-virreinato/

historiaperuana.com/periodo-colonial/virreinato/economia-virreinato/

claseshistoria.com/america/colonial-virreinatos-peru.html

Obrázky

limaeasy.com/images/igallery/resized/3101-3200/16plaza_major_dafe-3160-700-600-80-c-rd-239-238-171.jpg

limaeasy.com/images/jreviews/648_francisco-pizarro-portrait-1338781743.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.