Misia k Chazarom

Solúnskych bratov Konštantína a Metoda určite netreba bližšie predstavovať. Rovnako všetci isto vieme aj o ich pôsobení na Veľkej Morave. Táto misia však nebola ich prvou. Pred tým, ako sa vybrali k našim predkom, absolvovali cestu k národu Chazarov.

Byzantská ríša bola počas éry Konštantína a Metoda politicky i kultúrne veľmi vyspelá. Bolo preto samozrejmé, že sa snažila expandovať. Svoju kultúru v podobe náboženstva, umenia i literatúry pretláčala k iným národom. Bol to spôsob, ktorým sa snažila tieto národy dostať pod svoj vplyv. Nástrojom kultúrnej expanzie sa stala práve misijná činnosť. Tá bola nasmerovaná k slovanským národom, do Arménska, Gruzínska, Talianska, arabského sveta a k Chazarom.

Na takéto misie sa vydal i Konštantín s Metodom. Byzantský cisár Michal III. ich vyslal celkovo na tri misie. Prvá bola u Saracénov v Bagdadskom kalifáte. Tejto misie sa Metod nezúčastnil. Druhá misia smerovala k Chazarom. To, či sa Metod zúčastnil na tejto misii nie je úplne isté a doposiaľ sa to nepodarilo úplne potvrdiť.

Turko–tatársky národ Chazarov sa nachádzal na veľkom území medzi Azovským a Kaspickým morom, Volgou a Dneprom. Chazari sa napriek svojej polohe nenechali ovplyvniť Arabmi a ani Byzanciou. Ich oficiálnym náboženstvom sa v ôsmom storočí stal judaizmus.  Napriek tomu mali s Byzanciou priateľské vzťahy.

Práve pre tieto priateľské vzťahy a na požiadanie vládcu Chazarov, k nim cisár Michal III. v roku 860 vyslal misiu. Nešlo o náboženskú, ale hlavne o politickú cestu, ktorá mala upevniť dobré vzťahy. Spoločne totiž spolupracovali pri obrane proti expanzívnym Arabom a Rusom. Na čelo tejto misie si cisár vybral práve Konštantína. 

Ako sme už spomínali, účasť Metoda na tejto ceste je sporná, no nie je jednoznačne ani vyvrátená. V písomnostiach sa spomína najmä Konštantínovo meno, ale to nemusí znamenať, že Metod po jeho boku chýbal.

Na začiatku roku 861 dorazili do hlavného mesta Chazarov – Itiľ (neďaleko dnešného ruského mesta Astrachán). Napriek tomu, že sa jednalo hlavne o politickú misiu, Konštantín sa zameral i na duchovnú oblasť. Spoločne s rabínmi a židovskými učencami viedol mnohé teologické dišputy. Viacerých Chazarov obrátil na kresťanskú vieru a sám ich i pokrstil. Cesta ku Chazarom, počas ktorej urobili viacero zastávok, trvala niekoľko týždňov. Jedna takáto zastávka bola i v meste Chersonésos. Návšteva tohto mesta je významná hlavne preto, že tu našli pozostatky svätého Klimenta. Konštantín a Metod ich so sebou zobrali na Veľkú Moravu a neskôr im otvorili cestu do Ríma, kde ich prijal pápež. Okrem tohto sa vraj Konštantín v Chersonése naučil hebrejčinu, chazarčinu a gótčinu.

Chazarský panovník bol s misiou veľmi spokojný. Schvaľoval i Konštantínovo učenie a za všetky skutky, ktoré pre jeho ľud vykonal, sa rozhodol ho odmeniť. Konštantín však odmietol svetské dary a miesto toho požiadal o prepustenie 200 gréckych zajatcov, v čom mu panovník vyhovel.

Misia sa skončila koncom roku 861. Učenci sa vrátili späť do Byzancie, kde ich cisár slávnostne uvítal. Za odmenu bol Konštantín dosadený na vysokú školu pre výchovu kňazov. Tu sa mohol plne venovať literárnej činnosti a výchove mladých kňazov. Metod bol vymenovaný za predstaveného – opáta v kláštore Polychron. Čoskoro však cisára navštívil Rastislavov posol a solúnskych bratov čakala nová misia.

Misia k Chazarom sa postarala najmä o zlepšenie priateľských vzťahov medzi Chazarmi a Byzanciou. Konštantínovi sa podarilo viacerých tunajších obyvateľov obrátiť na kresťanskú vieru, no napriek tomu väčšina ostala naďalej verná judaizmu. Samotný chazarský národ nevydržal dlho. Už v 10. storočí, po viacnásobnej porážke od Rusov, sa rozpadol a jeho príslušníci postupne splynuli so vznikajúcim ruským národom.

Autor: Peter Klimant

Zdroj: teraz.sk, farnostokolicne.sk

Obrázky: nd01.jxs.cz, econc10.bu.edu, svidnik.rimkat.sk, naconsultants.com

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.